Vznik práva, jeho počiatky, morálka

vznik práva, jeho počiatky, morálka
Hodnota je určitý predmet, ktorý človek pociťuje ako nevyhnutnosť pre uspokojenie svojich potrieb. Týmito hodnotami sa človek riadi, čím sa formujú určité spôsoby myslenia a správania sa .
 
Inštitucionalizácia hodnôt = snaha o usporiadanie jednotlivých hodnôt → vznik spoločenských noriem.
 
Norma je pravidlo správania sa, ktoré určuje, ako sa má človek správať a aká sankcia nasleduje po porušení. Jednotlivé normy sú založené na princípe nerozpornosti (ide o vnútorný súlad).
 
Právo je súhrn všeobecne platných, záväzných právnych noriem vyjadrených štátom v zvláštnej stanovenej forme, zabezpečených štátnym donútením. Ide o systém spoločenských noriem predpisujúcich vonkajšie správanie, ktorých porušenie sa považuje za žalovateľné. Spoločenské normy sú:
1.) spoločenské – právo sa dá aplikovať viac ako na jednu osobu
2.) predpisujúcich – pravidlá sú imperatívne
3.) vonkajšie – vzťahujú sa len na spoločenské správanie
4.) žalovateľné – právo je hodnotiteľné pred súdom
 
Výlučnosť práva – právo sa od iných spoločenských noriem líši:
1.) monizmom – platí jediný právny systém, ktorý je záväzný pre celú spoločnosť.
2.) formou – štátom je stanovená forma vyjadrenia:
· zákon
· vyhláška
· nariadenie
· právny predpis
· právny akt, ...
3.) spätosťou so štátom – do života ho zavádzajú a tvoria vždy štátne orgány
4.) všeobecnou záväznosťou – platí pre všetkých
 
Funkcie práva vytyčujú smer, ktorým právo pôsobí na spoločenské vzťahy, odpovedajú na otázku, čomu má právo slúžiť:
1.) organizačná = regulatívna – reguluje vzťahy medzi ľuďmi a vytvára poriadok
2.) ochranná – ochrana základných ľudských práv, morálnych hodnôt
3.) kultúrno-výchovná – právo je založené na prevencii, sankcia tu má výchovný účinok
4.) konštitutívna – právnymi normami sa občan dostáva do právneho vzťahu
 
Počiatky práva sú späté so vznikom spoločnosti, každá spoločnosť má kultúru a právo je súčasťou kultúry každého národa. Spočiatku vystupovalo ako boží zákon spostredkované prorokmi a veľkými zákonodarcami (Mojžiš, Chamurappi, Solón, Drakon), ktorí chceli dosiahnuť a udržať poriadok v štáte.  Jeho základom je morálka, zvyky, tradície, vzory správania sa ľudí, ktoré niekto uzákonil a stali sa právnymi normami → vznik právnej kultúry ako súhry národných a lokálnych zvláštností. Právo ako ho poznáme dnes sa zrodilo v starovekom Ríme – „Ubi societas, ibi ius – kde je spoločnosť, tam je právo“. Nadväzovali na školy zo starovekého Grécka, lebo tam boli rozvíjané cnosti, etika, morálka – Sokratove školy (Kynická, Kyrénska, Megarská), Platónove (Akadémia) a Aristotelove (Lykeion). Rimania postupne vymedzovali rôzne právne pojmy, charakterizovali ich a tak tvorili základy práva.
Jurisprudencia je náuka o práve.
 
Morálka je súhrn pravidiel správania sa ľudí, ktorú vytvorili ľudia podľa tradícií a zvykov, morálne normy sú prísnejšie voči ľudskému správaniu, avšak majú miernejšie sankcie (svedomie), právne normy nekladú zvýšené nároky na správanie, ale postih je oveľa prísnejší ako pri morálnych normách.
 
Kultúra je súhrn hmotných a duchovných hodnôt, ktoré ľudstvo vytvorilo počas svojho pôsobenia.
 
Hodnoty sú akési prijaté predstavy, ktoré určujú kritéria ako posudzovať čo je dobré a čo zlé, sú to akési vzory správania, ktoré sa vytvorili na základe zvykov a tradícii. Tieto vzory ľudia začali usporadúvať, dávali ich do noriem a zákonov → vznik noriem a ich zahrnutie do práva = inštitucionalizácia
 
Normy sú všeobecné pravidlá, ktoré regulujú správanie ľudí, alebo regulujú vzťahy medzi ľuďmi.
 
Spoločenské normy vychádzajú zo spoločenských hodnôt a riešia rôzne sociálne vzťahy. Delia sa na:
1.) morálne normy – sústredené okolo hodnoty dobra
2.) estetické normy – sústredené okolo hodnoty krásy
3.) náboženské normy – súvisia s vierou a láskou k Bohu
4.) právne normy – riešia poriadok a spravodlivosť
 
Civilizácia je úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov, môže byť:
1.) západná (európska, americká)
2.) východná (slovanská) – ortodoxná
3.) islamská (arabské štáty)
4.) ázijská (hinduistická India)
5.) konfucianská (Čína)
6.) latinsko-americká
7.) africká
 
Právna kultúra je súhrn národných, lokálnych zvláštností v právnom systéme národa, je tu vpísaná história a životná skúsenosť ľudí. Rôzne právne systémy majú spoločné, ale aj odlišné znaky - zaoberá sa tým právna komparatistika, preto rozlišujeme tieto typy právnej kultúry (systémov):
1.) európsky (kontinentálny)
2.) anglo-americký
3.) náboženský - tradičný
4.) socialistický (sovietsky)
 
Právne vedomie je individuálne ale aj spoločenské myslenie ľudí o práve a jeho uskutočňovaní, znamená konať v súlade s právom, stotožňovať sa s právom.