Platón, Aristoteles – duša a cnosť
Platón, Aristoteles – duša a cnosť
Platón (427 – 347 pnl) Pochádzal z aristokratickej rodiny, kde dostal
dobré vychovanie (hudba, maliarstvo,..). Platón-prezývka, zo slova „platy“- široký. Písal básne a bol žiakom Sokrata. Založil školu-
Akadémia. Zanechal po sebe rozsiahle dielo 36 dialógov. Platón bol objektívny idealista, vychádza z Pytagorovho učenia, čísla nahrádza
ideami.
Idea (=staré známe slovo) je opisovaná ako večné, nemenné a skutočné súcno, ktoré tvorí základ sveta.
Idey charakterizuje rovnosť, identita. Majú iný charakter, než to čo vnímame zmyslami, vnímame ich duševným znakom, nemôžeme ich chytiť.
Nikdy nepovedal ich počet, iba že je ich nekonečný počet. Idea má trojaký charakter:
- ontologický- je prototypom, pravzorom, modelom,
je stály a nemenný pojem vecí
- teologický- je ideou účelného poriadku častí obsiahnutých vo veci ako celku
- logický-
je všeobecným pojmom, pomocou ktorého poznávame veci a zavádzame poriadok do chaosu vonkajšieho sveta.
Skutočným bytím sú podľa
Platóna iba idey.
Platón bol aj dualistom- existencia dvoch svetov:
a) svet zmyslovo
vnímateľný- skutočnejší, ide o pohľad subjektívny, plný napodobenín, kópií, odrazov sveta, je to svet v ktorom žijeme (príklad
z tohto sveta- ruka)
b) svet ideí- (svet tieňov)
Svet ideí je poznateľný len racionálne, cez čisté
poznanie (Platón- racionalista); dualizmus sa vzťahuje i na človeka, človek pozostáva zo smrteľného tela a nesmrteľnej
duše. Duša predtým ako sa spojila s konkrétnym telom, prebýva vo svete ideí a tam spoznala všetky pravzory, proces poznávania, vzdelávania
človeka = postupné rozpamätávanie sa duše na svet ideí. Rozpamätávanie sa súvisí s rozumom a s Erosom.
Eros- múdromilovný, túžiaci po idey krásy, spravodlivosti, dobra. Eros= pud hľadania, pomáhajúci rozumu dospieť cez myslenie
k ideám, filozofia ako ju vníma Platón, je určitý druh erotu- duševnej lásky (odtiaľ pravdepodobne platonická láska- duševné
zbožňovanie osoby). Stupne Erosa:
1. spoznávanie tela, radosť z krásneho tela
2. spoznávanie duše, cez vnímanie krásy tela
prechod k vnímaniu krásy duše
3. objavenie krásy v samotnom spoznávaní, radosť z poznávania prinášajúca aj hlbšie sebapoznanie,
poznávanie sa stáva vyššou formou žiadostivosti, ďaleko vzdialená od zmyslovej žiadostivosti.
Aristoteles (384 - 322 pnl) Bol
Platónovým žiakom. Dostal sa na macedónsky dvor ako vychovávateľ Alexandra Veľkého. Bol medzi nimi zvláštny vzťah, navzájom sa
rešpektovali, ale Arisoteles nesúhlasil s jeho despotickými chúťkami a odchádza. Keď sa zdvihla protimacedónska vlna, Aristotela
prenasledovali a obvinili ho z bezbožnosti. Utiekol a povedal, že nedopustí, aby sa Atény dvakrát prehrešili voči filozofii. 20 rokov
pôsobil v Akadémii a po Platónovej smrti si založil vlastnú akadémiu Lykeion (z toho aj lýceum). Jeho rozsiahle dielo delíme na :
1. logické práce
2. prírodno – filozofické práce
3.
metafyzické práce
4. etické a sociálne práce
5.
a iné (rétorika,politika,..)
Bol zavŕšiteľom filozofie a delil ju na teoretickú, praktickú a poetickú.
Filozofiu delí i o 6 skupín:
1.) Človek a duša
3 formy duše:
1.
vegetatívna- riadi vyživovacie funkcie organizmu (aj u rastlín, zvierat a ľudí)
2. zmyslová- vnímanie,
pociťovanie (zvieratá a ľudia)
3. rozumová- pripisuje ju iba človeku a je zdrojom jeho duchovnej činnosti. Tvoria ju dva
intelekty: činný (aktívny)- tvorí proces abstrakcie, uvádza rozum do pohybu a trpný (pasívny)- uchováva pojmy, ktoré nadobudol zmyslami
2.) Etika- praktická filozofia.
Aristoteles je považovaný za praotca humanizmu. Zaoberá sa tým, čo je
pre človeka dobré, či je človek vo svojej podstate dobrý. „Staň sa tým, čím si, staň sa človekom.“
Konečný cieľ
každého konania je dobro, vtedy je človek spokojný, šťastný. Dobro jednotilvca spája s dobrom spoločnosti. Nato, aby konal dobro, musí sa
učiť cnostiam.
Cnosť je schopnosť rozoznať, čo je dobré a čo zlé. Každá výchova by mala viesť k cnostiam. Cnosti
môžu byť: a) etické (štedrosť, striedmosť, pokojnosť...)
b) dianoetické- rozumové (rozumnosť, umenie,...)
Známe dielo: Etika
Nikomachova.
Aristotelova zlatá stredná cesta: „Príliš málo odvahy je zbabelosť a príliš veľa odvahy je
bezočivosť. Byť málo štedrý je lakomosť, byť príliš štedrý je márnomyselnosť.“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta