Herakleitos

Herakleitos

- zakladateľ dialektiky a gnozeológie, jeho učenie protirečí eleátom, lebo skúma svet z hľadiska vývoja a zmeny – vlastnosti vecí sú relatívne: „somáre by dali prednosť slame pred zlatom“, „morská voda je aj najčistejšia, aj najšpinavšia“. Vylúčil pokoj, kt. je relatívny a pohyb je absolútny.

Napísal dielo „O prírode“, kt. je písané ťažkým, nezrozumiteľným básnickým štýlom, je plné aforizmov a porekadiel. Herakleitos sa nazýva aj skoteinos – „temný/plačúci“ filozof. Podľa neho je pralátkou oheň – „tento svet, ten istý pre všetkých, je, bol a bude večne živým ohňom zapaľujúcim sa podľa miery a zhasínajúcim podľa miery“ – z neho sú stvorené všetky veci.

Herakleitos chápe dialektiku (dialogemai = rozhovor/dialóg) ako metódu poznania sveta založenú na tom, že svet sa vyvíja a mení, je v pohybe, veci a javy v ňom sú vo vzájomných súvislostiach. Vývoj vecí a ich zmenu spôsobuje boj protikladov vo vnútri vecí a javov. Hovorí, že boj spôsobuje vznik novej kvality a zmeny – „boj je otcom všetkého i kráľom všetkého, jedných robí bohmi, druhých ľuďmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými“.

Je známy svojím výrokom „pantha rhei“ – chcel ním vyjadriť zmenu a ustavičné dianie vo svete, „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, lebo druhé vstúpenie znamená, že iné vody obmývajú tvoje nohy“. Je autorom teórie o všeobecnej premenlivosti vecí a javov, kt. sa menia vo svoj protiklad (mladé → staré, vlhké → suché, teplé → studené a opačne)