Základy sociológie

základy sociológie
Sociológia (lat. societas = spoločnosť; logos = veda) je teoreticko-empirická veda o spoločnosti zaoberajúca sa sociálnymi javmi, vychádzajúca z praxe a skúsenosti a zbiera teoretické poznatky o spoločnosti. Cieľom sociológie ako vedy je zistiť a odhaliť zákonitosti fungovania spoločnosti, na akých princípoch funguje aby sme lepšie pochopili seba a vzťahy medzi ľuďmi.
Sociológia je mladá veda, vzniká na prelome 18-19.st. zaoberajúc sa sociálnymi vzťahmi, správaním ľudí v sociálnych skupinách, postavením jedinca v sociálnej skupine a vzájomnou interakciou skupín a jedinca. Zakladateľom sociológie ako vedy je AUGUSTE COMTE (medziiným zakladateľ pozitivizmu) a jeho 6-zväzkové dielo „Kurz pozitívnej filozofie“, kde vymedzuje, čo je sociológia. Prvýkrát použil slovo sociológia, lebo predtým sa používal výraz sociálna fyzika. Chápe ju ako vedu, ktorá sa má zaoberať sociálnymi faktami – jednoznačne vedecké tvrdenia, ktoré odhaľujú vzťahy medzi ľuďmi.

Sociológiu delí na:
1.) sociálnu statiku - javy, ktoré udržujú spoločnosť pokope; sú javy, ktoré v každej spoločnosti existujú a udržujú stabilitu spoločnosti ( patrí sem: rodina, manželstvo, právo, náboženstvo)
2.) sociálna dynamika - patria sem spoločenské javy, ktoré dynamizujú spoločnosti (zabezpečujú pokrok spoločnosti, sociálnu zmenu)- móda, módne trendy, politické, hospodárske zmeny, technické vynálezy
 
Tvrdí, že sociológia má odpovedať na štyri otázky:
1.) faktické – „Čo sa stalo? Aký jav sa vyskytol?“
2.) komparatívne – porovnáva či sa daný jav vyskytol na viacerých miestach alebo vo viacerých obdobiach
3.) vývojové – „V priebehu akého času sa vyskytol daný jav?“
4.) teoretické (príčinné) – hľadáme príčinu prečo sa jav vyskytol nadanom mieste, v určitej sociálnej skupine
 
Sociológiu ako vedu delíme na:
1.) mikrosociológia - je časť sociológie, ktorá sa zaoberá malými sociálnymi skupinami. Sústreďuje sa na každodenné správanie jednotlivcov v skupine (vychádza zo záujmov a postojov)
2.) makrosociológia - všíma si veľké sociálne skupiny, zaoberá sa ich rozvrstvením, delením z rôznych hľadísk a sústreďuje sa na javy, ktoré ovplyvňujú správanie ľudí
 
Funkcie sociológie:
1.) heuristická - túžba, snaha hľadať poznatky o spoločnosti, o ľuďoch (je to úloha sociológie- hľadať zákonitosti, ktoré sa utvárajú vplyvom ekonomiky, politiky a práva)
2.) socio-technická - hovorí o praktickom využití sociológie, sociológia pomáha robiť štatistiky, prieskumy na určitej vzorke ľudí a tak nám vypovedá o názoroch, postojoch ľudí 
 
Pri skúmaní sociálnych javov sociológia zohľadňuje 6 základných hľadísk:
1.) demografické hľadisko (demos = ľud) - sociologické javy skúmame na určitej vzorke ľudí a na konkrétnom území, musí zohľadniť aj zvyky a tradície
2.) psychologické hľadisko - pri sociologickom výskume musíme brať do úvahy vek, psychickú vyspelosť a spôsobilosť ľudí
3.) kolektívne hľadisko - treba brať do úvahy, že názory jedinca sú ovplyvnené názormi kolektívu
4.) štruktúrne hľadisko - z 1 skupiny ľudí nemožno vyvodiť záver, lebo spoločnosť je jeden celok skladajúci sa z určitých častí (rôzne inštitúcie a organizácie – právo, náboženstvo, školstvo, ...), ktoré plnia svoju funkciu tak aby sa zachovala harmónia a stabilita spoločnosti
5.) kultúrne hľadisko - sociológia musí zohľadňovať kultúru, určitý stupeň rozvoja kultúry, tej ktorej civilizácie alebo sociálnej skupiny, ktorú študujeme
6.) dynamické hľadisko - každá spoločnosť, teda aj sociálna skupina sa vyvíja, nie je statická (názory sa môžu meniť), aj v spoločnosti ako celku sa menia prvky

Sociológia je úzko spojená s inými spoločenskými vedami:
1.) psychologicko-sociálna psychológia – všíma si postoje, správanie a názory ľudí a aký je ich odraz na psychiku
2.) politológia – správanie ľudí závisí od spoločenského zriadenia
3.) ekonómia – ekonomické zázemie rodín ovplyvňuje ich správanie, povahu, vzťahy, postoje, názory a hodnoty
4.) história – silný tradicionalizmus vplýva na utváranie spoločenských vzťahov a spôsob života
5.) kultúra – vplýva na utváranie sociálnych vzťahov medzi ľuďmi

Sociálne javy sú formy, v ktorých ľudia v spoločnosti žijú a organizujú sa. Patria sem sociálne skupiny, sociálne vzťahy, deľba práce, nezamestnanosť, krízy a správanie sa ľudí v týchto situáciách, kriminalita, bezdomovectvo, epidémie, ...