Stredoveká filozofia (5.-15. st.)
stredoveká filozofia (5.-15. st.)
Stredoveká filozofia za začala rozvíjať od r. 529, keď cisár
JUSTÍNIÁN I. zatvoril Platónovu akadémiu kvôli neplneniu úloh filozofického vzdelávania, zachádzala do mysticizmu
a okultizmu. Delí sa na 3 obdobia:
1.) apologetika = obhajoba kresťanstva, 1.st.po Kr. – kresťanstvo bolo
prenasledované. V r. 225 boli spísané základné články kresťanskej vierouky a obmedzená sloboda vedeckého bádania na koncile v Nicei,
v r. 313 bol vydaný Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami, v r. 380 cisár
THEODOSIUS vyhlásil kresťanstvo za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše
2.) patristika (lat.
pater = cirkevný otec, kňaz, učiteľ) - nastáva upresňovanie kresťanských pojmov a systematizácia kresťanskej vierouky (dogiem).
Predstavitelia: TERTULLIANUS, ORIGENES, AURELIUS AUGUSTINUS, AMBROSIUS, GREGOR VEĽKÝ, HIERONYMUS
Okruhy
problémov, ktorými sa zaoberala:
· teologický problém
· christologický problém – o osobe
Ježiša Krista
· antropologický problém – človek ako božské stvorenie, žije v spoločenstve s inými ľuďmi, bol
chápaný ako malý pozemný tvor, ktorého hlavnou úlohou bolo „ora et labora“ Z toho vznikli 3 učenia:
® učenie
o trojakom ľude – kňažstvo, šľachta, duchovenstvo
® učenie o predestinácii – predurčenie na
spasenie/zatratenie
® učenie o hriechu
3.) scholastika – delí sa na:
· ranná
(8.-13.st.)
· vrcholná (13.st.)
· neskorá (14-15.st.)
Spory v stredovekej filozofii:
1.) medzi dialektikmi a antidialektikmi
2.) spor o
univerzálie
Znaky stredovekej filozofie:
1.) predmet filozofie = Boh (lat.
summa essencia = základ všetkého)
2.) jediná ideológia je náboženská a cez ňu je všetko posudzované – „obdobie
temna“
3.) uprednostňovanie viery pred rozumom – viera sa chápe ako vyššie poznanie, stojí nad rozumom, snažili sa
určiť hranice rozumu. Rozum siaha len potiaľ, pokiaľ dokážeme veci logicky vysvetliť, veci ktoré nemôžeme pochopiť rozumom, tie
vysvetľujeme vierou, ľudský rozum je dobrý len vtedy, ak pomáha upevniť kresťanské myslenie – môže narušiť náboženskú vieru, je
slabý, nespoľahlivý a mýliaci sa, lebo len viera v dogmy nás privedie k posmrtnému životu, ľudský rozum sa cení len dovtedy, dokedy
obhajuje kresťanské učenie
4.) zdôrazňovanie skutočnej pravdy, ktorú nám môže vyjaviť len Boh a nemožno ju získať
vedeckým bádaním
5.) uprednostňovanie viery pred rozumom a vedou, viera je chápaná ako vyššie poznanie a sú určené jeho
hranice
6.) odmietanie túžby po poznaní → odmietanie antickej múdrosti založenej na pravde
7.) hlásanie askézy =
zriekanie sa prirodzených túžob a radostí
8.) metóda uvažovania je dogmatizmus (dedukcionizmus) – vychádzali z normy (božská
pravda). Vychádzali z jedného záveru a prichádzali k jednotlivým poznatkom, ale vracali sa k dogmám
9.) filozofia je špekulatívna
disciplína založená na deformovaných myšlienkach Platóna a Aristotela
10.) úloha filozofie: neustále vysvetľovať,
obhajovať náboženskú vierouku, feudálny systém, len vtedy filozofia mohla spolupracovať s teológiou → filozofia je slúžka teológie
Porovnanie s antikou:
1.) uplatnenie človeka v politickom živote – úlohou človeka v stredoveku modliť
sa a pracovať
2.) túžba po poznaní, hľadanie pravdy, podstaty vecí, ale v stredoveku hľadanie pravdy nie je dôležité
3.) kalokagatia (harmonický rozvoj tela i ducha), ale stredovek sa upriamoval len na dušu
4.) pestovanie cností a žitie
v súlade s nimi, v stredoveku bola najvyššia cnosť láska k Bohu a blížnemu
5.) zachovanie si duševnej rovnováhy
6.) užívanie si svetských radostí
Zones.sk – Zóny pre každého študenta