Právny systém je súčasťou väčšieho sociálneho systému a musí reagovať na
dôležité zmeny. Je tvorený právnymi normami, ktoré sú logicky usporiadané do určitej štruktúry, delia sa do určitých
skupín a podskupín. Právne normy sú horizontálne a vertikálne usporiadané. Všetky právne normy sú obsiahnuté vo väčších právnych
celkoch - právnych predpisoch. Každá skupina právnych noriem (trestné právne normy, rodinné právne normy) primeraným spôsobom upravujú
rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov. Sú usporiadané podľa stupňa právnej sily. Právna sila právnej normy znamená jej
vlastnosť, jej pôsobenie a jej miesto v celej hierarchii právnych noriem. Právna sila nás informuje o nadradenosti, či podradenosti a to
podľa toho, ktorý štátny orgán túto normu vydal. Poznáme štyri druhy právnych systémov:
1.) kontinentálny (európsky)
2.) anglo-americký
3.) náboženský (tradičný) – islamské krajiny nemajú ústavy, ale Korán
4.) socialistický
(sovietsky)
Duálna štruktúra je charakteristická pre všetky právne systémy prináležiace kontinentálnemu právnemu
systému:
1.) medzinárodné právo – subjektmi sú samostatné štáty a vzniká na základe bilaterálnych alebo viacstranných
medzinárodných zmlúv. Môže byť:
· medzinárodné právo verejné – rieši vzťahy medzi štátmi
·
medzinárodné právo súkromné – rieši vzťahy medzi občanmi štátov (azyl, utečenectvo, ...)
2.) vnútroštátne
právo – podľa vzťahov medzi subjektmi sa delí na:
· verejné právo (zakladateľ CICERO:
„záležitosti štátu sú vecou verejnou“, „záujmy jednotlivca sa musia podriadiť záujmom štátu“) – normy verejného
práva upravujú vzťahy medzi štátom (nositeľ štátnej moci) a občanmi (príp. právnickými osobami) pôsobiacimi v rámci občianskej
spoločnosti. Sú charakterizované nadradenosťou štátu (reprezentant verejných záujmov) nad fyzickými a právnickými osobami. Štátne
záujmy stoja nad súkromnými. Platí princíp subordinácie. Patrí sem:
® ústavné = štátne právo
®
správne = administratívne právo
® finančné právo
® medzinárodné právo
® trestné právo
· súkromné právo (zakladateľ DOMINITIUS ULPIANUS) – právne
normy upravujúce vzťahy v občianskej spoločnosti, vo všeobecnosti tu ide o privátne záujmy jednotlivca. Platí princíp vzájomnej rovnosti
a nezávislosti, ide tu o tzv. zmluvný princíp. Ide o možnosť účastníkov meniť obsah právnych vzťahov, ide
o zmluvnú slobodu, ktorá spočíva v tom, že každý sa môže rozhodnúť o tom, či s niekým uzatvorí zmluvu, a aká bude tá zmluva.
Patrí sem:
® občianske právo
® rodinné právo
® obchodné právo
· zmiešané právo - pracovné právo, poľnohospodárske, priemyselné, banské, poisťovacie, ...
3.) právo
európskych spoločenstiev a Európskej únie
Vnútroštátne právo → verejné právo → ÚSTAVNÉ (ŠTÁTNE)
PRÁVO
- štátne právo je základné odvetvie celého právneho systému, normy štátneho práva upravujú základné,
rozhodujúce a najvýznamnejšie spoločenské vzťahy:
1.) tie, ktoré vznikajú v procese uskutočňovania moci ľudu a súvisia so
vznikom, tvorbou a činnosťou najvyšších štátnych orgánov
2.) súvisiace s bezprostredným uskutočňovaním moci ľudu (referendum,
plebiscit)
3.) spojené s postavaním občanov v štáte a spoločnosti (obsah a rozsah určuje občianske právo)
4.) vyjadrujúce
postavenie medzi národmi, národnosťami a etnikami
5.) spojené s vývojom vlastníckych vzťahov a charakterom národ. hospodárstva
6.) vyplývajúce z výstavby a činnosti štátnych a samosprávnych orgánov
7.) spojené s medzinárodným postavením štátu
a spoločnosti
Štátne právo má vedúce postavenie vďaka:
1.) ústave a ústavným zákonom - najvyššia právna sila
2.) zákonodarný orgán (NR SR) - vydáva zákony pre všetky právne odvetvia
Štátoprávne/ústavoprávne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené normami štátneho práva tvorené:
1.) subjektmi –
účastnící právneho vzťahu – ľud, štát, štátne orgány, štátne organizácie, politické strany, hnutia, spolky a jednotliví občania,
právnické a fyzické osoby
2.) objektmi – predmet právneho vzťahu hmotného a nehmotného charakteru
3.) obsah –
súhrn práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu pre účastníkov, ich obsahom je subjektívne právo = mať právo domáhať sa
spravodlivosti a požadovať to, čo mi patrí
4.) právne vzťahy – vzťahy medzi účastníkmi práva, pričom jeden z nich má
právo od druhého niečo požadovať a druhý prniť požadované
5.) pramene štátneho práva – všetky zdroje právnych noriem, v
ktorých nájdeme vyjadrenia platných právnych noriem alebo vzťahov. V SR sú to:
· ústava a ústavné zákony ako
celok
· zákony SR – Zákonník práce, Trestný zákonník, Občiansky zákonník, Zákon o rodine
·
rozhodnutia prezidenta SR
· nariadenia vlády
· všeobecné záväzné neriadenia orgánov
miestnej štátnej správy
Systém štátneho práva je určený ústavou, tvoria ho:
1.)
základy spoločenského zriadenia (pluralitný spoločenský a hospodársky systém)
2.) základy právneho postavenia občanov
3.)
základy národno-štátneho zriadenia vrátane územného členenia
4.) postavenie, štruktúra, právomoc a vzťahy medzi štátnymi
orgánmi
5.) postavenie orgánov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy
6.) štátne symboly
Vnútroštátne právo → verejné právo → SPRÁVNE
(ADMINISTRATÍVNE) PRÁVO
- rieši postavenie a úlohy štátnych orgánov, spory medzi štátnymi orgánmi, fyzickými osobami,
právnickými osobami a medzi nimi všetkými navzájom. Upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy; tvoria ho právne normy
upravujúce vzťahy orgánov verejnej správy a právnických osôb a medzi orgánmi verejnej správy navzájom. Prameňmi správneho práva v SR
sú normatívne právne akty, právne obyčaje, právotvorné precedensy a normatívne zmluvy.
Správne právo sa delí na:
1.)
hmotné (materiálne) - obsahuje právne normy, ktoré nám hovoria o právach a povinnostiach
2.) procesné
(formálne) - ide o postup pri súdnom procese, ktorým nadobúdame práva a povinnosti
Verejná správa je správa verejných záležitostí vo verejnom záujme je vykonávaná prostredníctvom subjektov – štátni zamestnanci,
verejní, obecní, zamestnanci verejnoprávnych záujmových korporácií. Ľudia vykonávajúci úradnícke povolanie musia byť vzdelaní, odborne
pripravení, stotožňujúci sa s cieľmi verejnej správy, bezúhonní a zodpovední. Verejná správa pôsobí na 3 úrovniach:
1.)
miestna (obec, mesto)
2.) vyšší územný celok = VÚC
3.) štát (SR ako celok)
Sústavu orgánov
verejnej správy tvoria:
1.) orgány štátnej správy
2.) orgány samosprávy
· územná
samospráva
· záujmová samospráva
3.) orgány verejnoprávnych korporácií = verejné fondy
Vnútroštátne právo → verejné právo → FINANČNÉ PRÁVO – upravuje finančno-právne
vzťahy v súvislosti s hospodárskou činnosťou štátu, rieši spory medzi inštitúciami, ktoré majú na starosti správu financií
a kontroluje ich hospodárenie s peniazmi
Vnútroštátne právo → verejné právo → TRESTNÉ
PRÁVO
Trestné právo upravujú kódexy Trestný zákon (chrániť práva a oprávnené záujmy občanov a
štátu) a Trestný poriadok (na potrestanie páchateľov). Upravuje vzťahy v trestno-právnej rovine. Chráni
práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Rieši trestné činy a zločiny.
Vnútroštátne právo →
súkromné právo → OBČIANSKÉ PRÁVO
- jeho súčasťou je vecné( vlastnícke právo), upravuje občiansko-právne vzťahy
Vnútroštátne právo → súkromné právo → RODINNÉ PRÁVO
- upravuje rodinno-právne vzťahy, spadá
sem náhradná rodičovská starostlivosť
Vnútroštátne právo → súkromné právo → OBCHODNÉ PRÁVO
- rieši obchodno-právne vzťahy, kúpu, predaj, podliehanie
Vnútroštátne právo → zmiešané právo → PRACOVNÉ
PRÁVO
- rieši vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravuje pracovné a mzdové podmienky