Forma štátu z jednotlivých hľadísk

forma štátu z jednotlivých hľadísk
Forma štátu z jednotlivých hľadísk:
1.) z hľadiska politických elít:
· monarchia - panovník je monarcha, kráľ, cár, cisár, emir. Funkciu môže vykonávať doživotne a z toho mu plynú určité privilégiá a štát považuje priam za svoje vlastníctvo. Môže byť:
®  absolútna monarchia - napr. Ľudovít XIV: „Štát som ja“ - je jeho vlastníctvom. Je to neobmedzená vláda jedného panovníka, panovník necíti politickú zodpovednosť
®  dedičná monarchia - štát je dedený panovníkom
®  volená monarchia – Vatikán = pápež, 15.-16.st.
®  stavovská monarchia - vláda môže byť obmedzená stavmi: šľachta, duchovenstvo, mešťania. Napr. Česko, Slovensko, Uhorsko, Poľsko - Poľský snem ovládal kráľa, slabí panovníci (cudzinci...) - Poľsko sa stalo tŕňom v očiach susedných štátov → delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko
®  konštitučná monarchia - právomoci panovníka sú obmedzené štátnymi orgánmi, konštitúciou, ústavou – Veľká Británia, Švédsko, vládne tu panovník spolu s parlamentom → právomoci sú obmedzené ústavou
®  parlamentná monarchia - práva panovníka sú obmedzené parlamentom - Japonsko. Sú presne vymedzené kompetencie panovníka a parlamentu → dualistická monarchia. Cisár nevládne neobmedzene – Saudská Arábia
®  teokratická monarchia - vládne duchovný, islamské krajiny, Vatikán
· republika - je forma vlády na čele s prezidentom, ktorý môže byť volený buď priamo (referendom) alebo nepriamo (parlamentom). Môže byť:
®  parlamentná - vedúce postavenie má parlament, prezident má formálne postavenie, „slabý prezident“ - má zúžené kompetencie – Slovensko, Írsko, ČR, ...
®  prezidentská – prezident = predseda vlády, premiér; je na čele výkonnej moci, má najvyššie postavenie, kompetencie. Môže sám riadiť politiku, sám nesie zodpovednosť za politiku – USA, Francúzsko, Rusko, ...
®  kabinetná - premiér, kancelár je na čele, má najvyššie postavenie, kompetencie, je zodpovedný za vývoj štátu – Nemecko, Rakúsko
· diktatúra - násilné uchopenie politickej moci triedou, stranou, vodcom proti vôli ľudu:
®  proletárska - Rusko
®  robotnícka - SR
®  vojenská (junta) - vrstva dôstojníkov- riadi krajinu pomocou sily
®  totalitná - neobmedzená

2.) z hľadiska vertikálnej deľby moci:
· unitárny štát - jednotná sústava najvyšších štátnych orgánov, na ne nadväzuje sústava miestnych orgánov, sústava súdnych orgánov, orgánov kontroly a prokuratúry; jeden právny poriadok, na vrchole ktorého je ústava ako základný zákon štátu, ale nevzťahuje sa to na štáty, kde sa uplatňuje nepísaná ústava; jeden systém štátnych symbolov; jediné štátne občianstvo. Podľa toho, ako sú nižšie štátne orgány podriadené vyšším štátnym orgánom a podľa vzájomných kompetencií rozlišujeme unitárne štáty:
®  centralizované - centrálne orgány zasahujú do právomoci miestnych orgánov. Centrum rozhoduje o všetkom, miestne orgány iba rozpracúvajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú. Aj do funkcií miestnych orgánov sa dosadzuje so súhlasom centra alebo menovaním z rozhodnutia vyšších štátnych orgánov – Francúzsko, ...
®  decentralizované - miestne orgány= väčšie právomoci, vykonávajú ich samostatne. Znakom je autonómia - princíp štátoprávneho usporiadania, podľa ktorého niektoré časti štátu majú právne zaručenú relatívnu samostatnosť alebo samosprávu. Rozhodujú predovšetkým v regionálnych, kultúrnych a politických záležitostiach – SR, Izrael, Taliansko, ...
· zložený štát - vzniká dobrovoľným spojením samostatných štátov alebo rozdelením pôvodne unitárneho štátu. Znakmi sú: dvojitá/trojitá sústava najvyšších štátnych orgánov, existencia 2 alebo viacerých štátov na území, spoločná ústava, ale aj iné právne dokumenty (EÚ - Európska ústava), dvojkomorový parlament - jednu z komôr tvoria aj zástupcovia členských štátov, dvojité zákonodarstvo, dvojité štátne občianstvo, rozdelenie právomocí a kompetencií medzi orgány zloženého štátu a členské štáty. Zložený štát môže byť:
®  federácia – najrozšírenejší typ zložený z viacerých štátnych orgánov, existencia federatívnej ústavy a ústavy členských štátov, existencia štátnych orgánov federácie (ČNR a SNR). Existuje federálna komora, právny poriadok, dualizmus štátnych symbolov (federácia má vlastné a ten ktorý štát má vlastné) – spolkové zriadenie v Nemecku, Rakúsku, ...
®  únia – voľná forma štátoprávneho usporiadania, voľné spojenie, zväz 2 štátov.
9  reálna – spojená s niektorými spoločenskými právomocami a kompetenciami, ktoré si za spoločné označia členské štáty (obrana, financie, zahraničné veci). Je tu aj spoločná hlava štátu – Rakúsko- Uhorsko, Veľká Británia, ...
9  moderná - spojenie materských krajín s bývalými kolóniami, najmä po rozpade koloniálnej sústavy - boli závislé politicky aj ekonomicky od materskej krajiny, ale po rozpade získali politickú slobodu, ale ekonomicky zostali závislé, preto vznikla moderná únia – Commonwealth, ...
®  konfederácia - zmes suverénnych štátov, členské štáty si zachovávajú subjektivitu, vytvárajú si spoločné orgány, riešia spoločné záležitosti - rozhodnutia spoločných orgánov konfederácie nezaväzujú občanov jednotlivých štátov, ale len jednotlivé štáty, a to iba v prípade, ak uznesenia spoločných orgánov odsúhlasí príslušný štátny orgán – USA v 1878, Švajčiarsko do 1847, Nemecko do 1870, ...

3.) z hľadiska vplyvu občanov:
· demokratický štát (pluralitný) - pluralita politických strán, názorov, ideológií, všetky formy vlastníctva, sloboda obchodu, podnikania, štátna moc vzniká z vôle ľudu, všeobecné voľby (priame, rovné, tajné), právo voliť a byť volený, právo na riadny súdny proces, zaručené všetky ľudské práva a slobody, ...
· nedemokratický štát (totalitný) - násilné uchopenie štátnej moci, zakazuje zakladať politické strany, prevažujú mimo právne riadenia, ktoré sú založené na represii, má formu diktatúry
· kombinovaný štát - prvky demokracie sú pre vládnucich a nedemokracie pre ovládaných