Komunikácia a bariéry v komunikácii
komunikácia a bariéry v komunikácii
Komunikácia je prostriedok dorozumievania sa medzi ľuďmi, je to
prostriedok interakcie a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, ktorá sa skladá najmenej z 2 jedincov. Je súčasťou sociálnej psychológie
a sociológie. Správa = komuniké je prenášaná od autora = komunikátora k príjemcovi prostredníctvom komunikačného
kanála (slovo, médiá, ...). Je to spôsob, ktorým sa jedinci snažia vzájomne prispôsobiť svoje konanie očakávanému konaniu druhých.
Komunikácia je vzájomná výmena informácií medzi 2 alebo viacerými jedincami.
Komunikáciu poznáme:
1.)
verbálnu (slovnú)
2.) neverbálnu (gestá, mimika, pantomíma, haptika = podanie ruky)
3.) písomnú
4.)
obrázkovú (obrazovú)
5.) numerickú (číselnú)
6.) činnostnú (činom alebo skutkom)
Požiadavky na správnu komunikáciu:
1.) sledovať obsah správy/rozhovoru
2.) sledovať
formu, akou sa správa podáva (skladba viet, intonácia, prestávky, rýchlosť reči, ...)
3.) sledovať motiváciu komunikátora (klásť si
otázky, prečo to hovorí a prečo týmto spôsobom)
4.) sledovať aj neverbálnu komunikáciu (mimika, gestikulácia, haptika, ...)
5.)
reč komunikátora by mala byť jasná, myšlienky presne formulované a obsah správy by mal byť jasný, primeraný
6.) cieľ pri rozhovore
sledovať hneď, jasne ho naznačiť
7.) komunikátor má klásť otázky a nechať priestor na vyjadrenie sa počúvajúceho, aby sa
presvedčil, či mu porozumel
Najčastejšie chyby v komunikácii:
1.) nie je presne určený cieľ rozhovoru,
nevystihnutie obsahu témy, o ktorej chcem hovoriť
2.) treba poznať poslucháča (toho, komu správu odovzdávame), aby naša slovná zásoba
bola primeraná, adekvátna
3.) v rozhovore netreba obiť predčasné závery; chybou je, keď nepoznáme očakávania poslucháča
a nerešpektujeme jeho slobodu názoru (nadávanie, ohováranie, ...)
4.) citlivou otázkou v rozhovore je hodnotenie ľudí (kritika jedinca
a jeho blízkych)
5.) treba kontrolovať city, nemáme komunikovať v príliš emocionálnom stave (hnev komunikáciu zhoršuje)
6.) sú
dôležité otázky, ktoré kladieme nemali by sa používať sugestívne otázky (napovedajúce) a viacnásobné otázky (viac otázok po sebe)
– podsúvanie názoru/riešenia
7.) nepoužívajú sa otázky typu: „Rozumel si?“, „Pochopil si?“ - vytvára sa tým
dojem, akoby bol poslucháč nechápavý
8.) na zistenie sa pýtame: „Aký je tvoj názor?“, „Nemáte ďalšie
otázky?“, „Čo si o tom myslíš?“
9.) zlé je, ak komunikáciu vedieme zlým štýlom, ktorý nevyhovuje druhému alebo
téme. Poznáme:
· direktívny štýl - nedá možnosť vyjadriť sa, rozkazuje
· nedirektívy (demokratický)
štýl - možnosť vyjadriť sa
· konvergentný rozhovor - komunikátor a počúvajúci sa zhodnú na danej téme
a naplnia cieľ komunikácie
· divergentný rozhovor - komunikátor vedie monológ, ich názory sa rozchádzajú, nenaplnia
cieľ komunikácie
Typy ľudí podľa komunikácie:
1.) extrovert - spoločenský, otvorený,
rád hovorí, často odbieha od témy a nenecháva poslucháčovi priestor
2.) introvert - mlčanlivý, uzavretý, treba
z neho slová ťahať, podporovať ho v komunikácii, klásť mu len čo najjednoduchšie otázky
3.) neurotik - prejavuje sa
nervozitou, nesústredený, robí veľa zbytočných pohybov, pri rozhovore sa zameriava na kritiku, je tu možnosť konfliktu. Komunikácia nadobúda
charakter nervozity, ktorá sa prenáša aj na poslucháča
4.) agresívny - v rozhovore sa presadzuje, hovorí apelatívne
(rozkazovačne), vyžaduje od poslucháčov súhlas, pripomienky nepripúšťa. Konsenzus s agresívnym človekom je priam nemožný
5.)
citlivý, tvorivý - rád používa neobyčajné slová, prirovnania, zdrobneniny= hovoria kvetnato. Niekedy im je ťažko
rozumieť
6.) egoista- prejavuje sa egocentrizmom, rozhovor sústreďuje okolo svojej osoby, používa hyperbolu. Ich cieľom
je presadiť seba, často sa chvália, vyzdvihujú len dobré vlastnosti, nemajú radi, keď im niekto protirečí
Typy
sociálnej komunikácie medzi ľuďmi:
1.) formálna komunikácia - zameraná len na informácie týkajúce sa
úloh a povinností na pracovisku, zahŕňa len malý okruh ľudí na pracovisku
2.) neformálna komunikácia - zameraná na ešte
užší okruh ľudí, zameraná na prenos informácií o osobných pocitoch a prežívaní, pričom komunikujúci sa musia dobre poznať
3.)
vertikálna komunikácia – prebieha od nadriadeného k podriadenému aj naopak. Môže mať rôzne podoby: písomná, ústna,
...
4.) horizontálna komunikácia –zahŕňa komunikáciu medzi členmi skupiny, ktorí majú rovnaké
požiadavky, postavenie a status
Haló efekt je prvý dojem o človeku, ktorý skresľuje naše názory, hodnotenie človeka
a môže viesť k opačnému efektu – „keď povesť predchádza človeka“
Stereotypy sú javy,
ktoré hovoria o tom, že človek posudzuje ľudí podľa toho, do akej sociálnej skupiny či triedy patrí → metóda nálepkovania
Zones.sk – Zóny pre každého študenta