Horizontálna a vertikálna deľba moci
horizontálna a vertikálna deľba moci – Locke, MontesquieuHorizontálna deľba moci – vymedzuje kompetencie, efektívny vývoj štátu a vzájomnú kontrolu. Rozdeľuje centrum moci na tri zložky. Všetky tri zložky sú navzájom nezávislé, rovnakú moc má každá z nich - sú akoby v jednej rovine. Sú to:
1.) zákonodarná moc = legislatíva – predstaviteľom je NR SR - kolektívny orgán štátnej moci, rozhodujúci je názor väčšiny (nadpolovičnej, dvojtretinovej, trojpätinovej miere), reprezentujú ho najsilnejšie politické strany, volený v priamych voľbách, je to zbor laikov. My máme jednokomorový parlament (jedna komora = jedna snemovňa), funkčné obdobie trvá 4 roky. Jeho úlohy a právomoci: prijíma, mení, reviduje ústavu, schvaľuje štátny rozpočet, schvaľuje programy vlády, ratifikuje medzištátne dohody, posudzuje činnosť vlády, menuje sudcov; predseda parlamentu má riadiacu a organizačnú funkciu
2.) výkonná moc = exekutíva – jej predstaviteľom je:
· vláda - najvyšší orgán výkonnej moci i štátnej správy, je to zbor ministrov na čele s predsedom, členovia majú pridelené kompetencie (ministerstvá), člen by mal byť odborníkom v danom obore. Jej úlohou je uvádzať rozhodnutia do života, pripravovať návrhy zákonov, vytvárať vhodné organizačné podmienky, starať sa o bezpečnosť občanov, vytvárať vhodné medzinárodné prostredie. Najdôležitejšia je funkcia premiéra, ministra zahraničných vecí, hospodárstva a financií. Premiér zastáva výkonnú, kontrolnú, riadiacu a reprezentatívnu funkciu.
· hlava štátu = prezident - uzatvára a dojednáva zmluvy, reprezentuje, menuje štátnych funkcionárov, je hlavný vojenský veliteľ, má čestné a výsostné práva
3.) súdna moc = jurisdikcia - má kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc. Najvyššiu právomoc má Ústavný súd SR v Košiciach - posudzuje zákony, rozhodnutia vlády, či nie sú v rozpore s platnou ústavou. Je potrebná jeho nezávislosť
Túto formu vlády uznáva J. LOCKE, vyjadruje sa k tomu v diele „Dve rozpravy o vláde“ – vypracoval koncepciu deľby moci (zákonodarná, výkonná, súdna). Všetky tri zložky majú byť oddelené, presné kompetencie, aby nedošlo ku kumulovaniu moci, aby sa moc nesústredila v rukách len jedného človeka, aby sa vyhlo tyranii a vytvorili sa predpoklady pre demokraciu. Uznáva ideálnu formu štátu - konštitučná monarchia. Cirkev má byť od štátu oddelená.
MONTESQUIEU uprednostňuje výkonnú moc, lebo ju má v rukách panovník, ktorý má právo vetovať zákony vydané parlamentom alebo zrušiť jeho činnosť → despotizmus. Rozdelenie moci chápe ako proces vzájomného vyvažovania zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci - je to akýsi princíp bŕzd a protiváh. Za ideálnu formu vlády považuje umiernenú konštitučnú monarchiu.
Vertikálna deľba moci – nižšie orgány štátnej moci sú plne politicky zodpovedné vyšším orgánom. Rozhodnutia vyšších orgánov sú záväzné pre im podriadené nižšie orgány. Platí tu princíp demokratického centralizmu - nariadenia a príkazy vychádzajú z jedného centra, z ústredne štátnej moci a sú záväzné pre nižšie orgány. Orgány štátnej moci sú vertikálne usporiadané - od najdôležitejšej po tie, ktoré musia rozhodnutia ústrednej moci rešpektovať.
Zones.sk – Najväčší študentský portál