Sociológia
Autor: primak
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 10.08.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 788 slov
Počet zobrazení: 10 936
Počet zobrazení: 10 936
Tlačení: 736
Uložení: 824
Uložení: 824
Sociológia / lat.societas – spoločnosť /
Sociológiu definujeme vo všeobecnosti ako vedu o spoločnosti, ktorej predmetom skúmania je spoločnosť a jej štruktúra. Vo vymedzení definície sociológie sa častokrát sociológovia rozchádzajú a upresňujú ju rôznym spôsobom
- veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch, sociálnej štruktúre
- veda, ktorá skúma spoločenské subjekty, spoločenské procesy a vzťahy medzi nimi
Nedostatočnosť vymedzenia sociológie ako vedy o spoločnosti vyplýva z toho, že pojem spoločnosť nie je dostatočne konkrétny a spoločnosť skúmajú aj iné spoločenské vedy: psychológia, sociálna psychológia, ekonómia, politológia, antropológia, história, etika.
Sociológia je teoreticko – empirická veda a skúma spoločnosť z viacerých stránok. Snahou sociológov je, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickým sociologickým výskumom.
Ten sa deje na dvoch úrovniach: mikrosociologická a makrosociologická úroveň.
Mikro - sociologická úroveň / mikrosociológia / - sústredí sa na skúmanie každodenného správania, činností a sociálnych interakcií jednotlivcov – čo si ľudia myslia, čo robia a hovoria, ako sa správajú v každodennom živote v rôznych prostrediach.
Makro - sociálna úroveň / makrosociológia / - sústreďuje sa na skúmanie nadidividuálnych javov spoločnosti, na veľké sociálne skupiny, kultúry, sociálne štruktúry, sociálne rozvrstvenia, sociálne zmeny.
Príklad - problém nezamestnanosti:
Z mikro - sociologického hľadiska sa pozornosť sústreďuje na vybrané nezamestnané osoby, študuje ich životné príbehy, osobnostné charakteristiky, ich každodenné činnosti.
Z makro - sociologického hľadiska sa rozoberajú politické a ekonomické skutočnosti, ktoré v danej spoločnosti spôsobujú nezamestnanosť, skúmajú sociálne následky nezamestnanosti na rodiny, na spoločnosť.
Mikro aj makro úroveň sa v sociológii často kombinujú, lebo množstvo spoločenských javov je možné spoznať a pochopiť iba na základe uplatnenia oboch prístupov.
Pre sociológiu je charakteristická pluralita prístupov a teoretických pohľadov na spoločnosť. Rôznosť sociologických pohľadov na spoločnosť vyplýva z toho, ako sociológovia odpovedajú na 2 základné otázky pomocou ktorých sa snažia pochopiť spoločnosť:
- Čo drží spoločnosť pohromade?
- Aký je vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou?
Zástancovia teórií sociálneho konsenzu / súhlas, zhoda /- hovorí o vzájomnej sociálnej odkázanosti ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú, utvárajú rôzne sociálne skupiny, pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak. Teda spoločnosť sa nerozpadne vďaka uvedomelému či neuvedomelému procesu sebaregulácie – kedy jednotlivé časti celku plnia svoje funkcie, ktoré prispievajú k fungovaniu a integrite celku.
Zástancovia teórií sociálneho konfliktu – táto teória naopak tvrdí, že akékoľvek usporiadanie je vyhovujúce a vhodné len pre časť jej členov, alebo pre niektoré sociálne skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto v každej spoločnosti je konflikt, ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny súperiace o nadvládu v spoločnosti.
Predmet sociológie: je veľmi rozsiahly. Závisí od konkrétnych podmienok a stupňa vývoja danej spoločnosti. Predmetom sociológie sú javy a procesy vytvárania rôznych foriem spoločenského života, štruktúra rôznych foriem ľudskej pospolitosti, vzájomné pôsobenie ľudí è každodenné správanie človeka, rodinné problémy, vzťah jednotlivec a skupina, sociálne deviácie, rôzne druhy závislostí, voľný čas, sociálna ekonómia, vzťahy, politika, právo a spoločnosť.
História sociológie
Vznik sociológie súvisí s následkami priemyselnej revolúcie v Európe. Úvahy o človeku a spoločnosti majú veľmi dlhú históriu - už v antickom Grćku, ale sociológia ako veda vznikla až v prvej polovici 19. st. Za zakladateľa sa pokladá Auguste COMTE / 1798-1857 / – francúzsky filozof, sociológ.
Comte chápal spoločnosť ako organický celok spojený všeobecným súhlasom- konsenzom. Sociológiu rozdelil na :
- Sociálnu statiku : tá vyjadruje sociálne usporiadanie, organizovanosť a stabilitu spoločnosti. Základnou jednotkou spoločnosti je rodina. Pričom štát a náboženstvo sú prostriedky na udržanie spoločnosti.
- Sociálnu dynamiku: tá sa sústreďuje na zákonitosti vývoja. Pričom rozhodujúcim činiteľom zmien v spoločnosti je intelektuálny rozvoj.
Vývoj spoločnosti podľa neho prechádzal 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne.
Ďalšie osobnosti, ktoré ju ovplyvnili boli:
Karol Marx- odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
Emile Durkheim – sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda. Pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita
Max Weber – pracoval s pojmom sociálne konanie pričom toto konanie malo 2 aspekty : buď ako subjektívna motivácia jednotlivca alebo orientácia na iných ľudí. Taktiež pracoval s pojmom chápajúca sociológia – t.j každé sociálne konanie možno pochopiť a vysvetliť.
Herbert Spencer – zavádza pojem evolucionistická sociológia – t.j. spoločnosť prirovnáva k biologickému organizmu.
Auguste Comte je otcom sociológie, lebo práve on dal novej vede o spoločnosti tento názov. Chcel vytvoriť takú vedu o spoločnosti, ktorá by bola schopná odhaliť zákony spoločenského života. A prostredníctvom nej potom reformovať spoločnosť.
Sociológiu budoval ako pozitívnu vedu, ktorá mala obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe výsledkov pozorovania, experimentu, porovnávania. Tvrdil, že do vedy nepatria otázky o podstate a príčinách vecí./ Zostal pri popise, neodhalil podstatu /
Comte najväčšiu pozornosť venoval :
- štúdiu rodiny, ako základnej jednotky spoločnosti.
- štúdiu štátu, ktorý udržuje súdržnosť spoločnosti
- štúdiu náboženstva, v ktorom vidí prostriedok na udržanie spoločnosti
Podľa Comta vývoj spoločnosti prechádzal 3 štádiami:
- teologické štádium /starovek a raný stredovek, kedy ľudia pokladali všetko za produkt nadprirodzených síl
- metafyzické štádium / od r. 1300 do r. 1800 = je to štádium rozkladu systémov viery, morálky, filozofie i spoločnosti /
- pozitívne štádium / štádium vedy, priemyslu, harmónie a rozvoja spoločnosti /
Sociológiu definujeme vo všeobecnosti ako vedu o spoločnosti, ktorej predmetom skúmania je spoločnosť a jej štruktúra. Vo vymedzení definície sociológie sa častokrát sociológovia rozchádzajú a upresňujú ju rôznym spôsobom
- veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch, sociálnej štruktúre
- veda, ktorá skúma spoločenské subjekty, spoločenské procesy a vzťahy medzi nimi
Nedostatočnosť vymedzenia sociológie ako vedy o spoločnosti vyplýva z toho, že pojem spoločnosť nie je dostatočne konkrétny a spoločnosť skúmajú aj iné spoločenské vedy: psychológia, sociálna psychológia, ekonómia, politológia, antropológia, história, etika.
Sociológia je teoreticko – empirická veda a skúma spoločnosť z viacerých stránok. Snahou sociológov je, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickým sociologickým výskumom.
Ten sa deje na dvoch úrovniach: mikrosociologická a makrosociologická úroveň.
Mikro - sociologická úroveň / mikrosociológia / - sústredí sa na skúmanie každodenného správania, činností a sociálnych interakcií jednotlivcov – čo si ľudia myslia, čo robia a hovoria, ako sa správajú v každodennom živote v rôznych prostrediach.
Makro - sociálna úroveň / makrosociológia / - sústreďuje sa na skúmanie nadidividuálnych javov spoločnosti, na veľké sociálne skupiny, kultúry, sociálne štruktúry, sociálne rozvrstvenia, sociálne zmeny.
Z mikro - sociologického hľadiska sa pozornosť sústreďuje na vybrané nezamestnané osoby, študuje ich životné príbehy, osobnostné charakteristiky, ich každodenné činnosti.
Z makro - sociologického hľadiska sa rozoberajú politické a ekonomické skutočnosti, ktoré v danej spoločnosti spôsobujú nezamestnanosť, skúmajú sociálne následky nezamestnanosti na rodiny, na spoločnosť.
Mikro aj makro úroveň sa v sociológii často kombinujú, lebo množstvo spoločenských javov je možné spoznať a pochopiť iba na základe uplatnenia oboch prístupov.
Pre sociológiu je charakteristická pluralita prístupov a teoretických pohľadov na spoločnosť. Rôznosť sociologických pohľadov na spoločnosť vyplýva z toho, ako sociológovia odpovedajú na 2 základné otázky pomocou ktorých sa snažia pochopiť spoločnosť:
- Čo drží spoločnosť pohromade?
- Aký je vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou?
Zástancovia teórií sociálneho konsenzu / súhlas, zhoda /- hovorí o vzájomnej sociálnej odkázanosti ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú, utvárajú rôzne sociálne skupiny, pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak. Teda spoločnosť sa nerozpadne vďaka uvedomelému či neuvedomelému procesu sebaregulácie – kedy jednotlivé časti celku plnia svoje funkcie, ktoré prispievajú k fungovaniu a integrite celku.
Zástancovia teórií sociálneho konfliktu – táto teória naopak tvrdí, že akékoľvek usporiadanie je vyhovujúce a vhodné len pre časť jej členov, alebo pre niektoré sociálne skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto v každej spoločnosti je konflikt, ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny súperiace o nadvládu v spoločnosti.
Predmet sociológie: je veľmi rozsiahly. Závisí od konkrétnych podmienok a stupňa vývoja danej spoločnosti. Predmetom sociológie sú javy a procesy vytvárania rôznych foriem spoločenského života, štruktúra rôznych foriem ľudskej pospolitosti, vzájomné pôsobenie ľudí è každodenné správanie človeka, rodinné problémy, vzťah jednotlivec a skupina, sociálne deviácie, rôzne druhy závislostí, voľný čas, sociálna ekonómia, vzťahy, politika, právo a spoločnosť.
História sociológie
Vznik sociológie súvisí s následkami priemyselnej revolúcie v Európe. Úvahy o človeku a spoločnosti majú veľmi dlhú históriu - už v antickom Grćku, ale sociológia ako veda vznikla až v prvej polovici 19. st. Za zakladateľa sa pokladá Auguste COMTE / 1798-1857 / – francúzsky filozof, sociológ.
Comte chápal spoločnosť ako organický celok spojený všeobecným súhlasom- konsenzom. Sociológiu rozdelil na :
- Sociálnu statiku : tá vyjadruje sociálne usporiadanie, organizovanosť a stabilitu spoločnosti. Základnou jednotkou spoločnosti je rodina. Pričom štát a náboženstvo sú prostriedky na udržanie spoločnosti.
- Sociálnu dynamiku: tá sa sústreďuje na zákonitosti vývoja. Pričom rozhodujúcim činiteľom zmien v spoločnosti je intelektuálny rozvoj.
Vývoj spoločnosti podľa neho prechádzal 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne.
Ďalšie osobnosti, ktoré ju ovplyvnili boli:
Karol Marx- odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
Emile Durkheim – sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda. Pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita
Max Weber – pracoval s pojmom sociálne konanie pričom toto konanie malo 2 aspekty : buď ako subjektívna motivácia jednotlivca alebo orientácia na iných ľudí. Taktiež pracoval s pojmom chápajúca sociológia – t.j každé sociálne konanie možno pochopiť a vysvetliť.
Herbert Spencer – zavádza pojem evolucionistická sociológia – t.j. spoločnosť prirovnáva k biologickému organizmu.
Auguste Comte je otcom sociológie, lebo práve on dal novej vede o spoločnosti tento názov. Chcel vytvoriť takú vedu o spoločnosti, ktorá by bola schopná odhaliť zákony spoločenského života. A prostredníctvom nej potom reformovať spoločnosť.
Sociológiu budoval ako pozitívnu vedu, ktorá mala obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe výsledkov pozorovania, experimentu, porovnávania. Tvrdil, že do vedy nepatria otázky o podstate a príčinách vecí./ Zostal pri popise, neodhalil podstatu /
Comte najväčšiu pozornosť venoval :
- štúdiu rodiny, ako základnej jednotky spoločnosti.
- štúdiu štátu, ktorý udržuje súdržnosť spoločnosti
- štúdiu náboženstva, v ktorom vidí prostriedok na udržanie spoločnosti
Podľa Comta vývoj spoločnosti prechádzal 3 štádiami:
- teologické štádium /starovek a raný stredovek, kedy ľudia pokladali všetko za produkt nadprirodzených síl
- metafyzické štádium / od r. 1300 do r. 1800 = je to štádium rozkladu systémov viery, morálky, filozofie i spoločnosti /
- pozitívne štádium / štádium vedy, priemyslu, harmónie a rozvoja spoločnosti /
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Sociológia – kultúra, rodina, náboženstvo, sociálna skupina | Referát | 9 412 slov | |
Sociológia, Sociálne skupiny | Referát | 1 164 slov | |
I. Čo je sociológia | Referát | 817 slov | |
Sociológia ako veda | Učebné poznámky | 77 slov | |
Čo je sociológia? | Referát | 1 489 slov | |
Základy sociológie | Referát | 593 slov | |
Vysvetlite pojmy: sociológia, kultúra, kultúrny kľúč, základné prvky kultúry | Ostatné | 2 030 slov | |
Rozvoj sociológie – Durkheim, Weber | Referát | 717 slov | |
Zadanie č. 1 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia | Ostatné | 1 413 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#sociologia #makrosociálna skupina #makrosociologia a mikrosociologia #politologia obcianska nauka #jednotlivec a skupina #vypracovaná úvaha o sociologii #makrosociálne podmienky životného spôsobu #empirická etika #sociologia v ekonomike #sociálne zmeny #Karl Marx sociologia #test sociológia výchovy a mládeže #sociologia výchovy úvaha #politologia #noska monitor #solidarita. uvaha #nauka o spoločnosti #vzájomné správanie sa ľudí #sociálny konsenzus #sociologia a voľný časVygenerované za 0.014 s.