Sebapoznávanie a jej metódy

Sebapoznávanie a jej metódy

Poznáš seba?
Potreba sebapoznania patrí medzi základné potreby a hodnoty človeka.
 
Skutočné sebapoznávanie nám pomôže:
1. lepšie sa adaptovať (prispôsobiť) v prostredí, kde žijeme,
2. byť vyrovnaným,
3. objektívnejšie poznávať druhých ľudí.
...často na tieto otázky nevieme nájsť odpoveď a možno práve preto, lebo sa málo venujeme sebapoznaniu

To, ako sa vnímaš ty ako ťa vnímajú iní ľudia sú často dva odlišné obrazy. A potom nás napadnú otázky: Kto som? Aký alebo aká som? Som ten, ako sa cítim? Ako si sám seba predstavujem? Alebo som ten, ktorého vidia ľudia okolo mňa? Alebo som taký, akého ma chcú mať ostatní?
Mať pravdivý obraz o sebe - patrí v našom živote k najdôležitejším veciam. Odráža sa v našom správaní, v našich skutkoch, v citoch, vo všetkom, čo robíme, čo chceme dosiahnuť.
 
Sú to odpovede na existenčné otázky:

Čo o sebe viem? Čo cítim k sebe? Ako si sám seba vážim? Ako sa k sebe správam? Čo som o sebe počul? Čo si myslím sám o sebe? Čo o sebe počujem od iných? Čo očakávajú od mňa ľudia v mojom okolí? Aký som a aký chcem byť? Aké mám ciele? Čo chcem v živote dosiahnuť?
Veľa otázok, a odpoveď na každú z nich je potrebné nájsť. Potrebné a dôležité preto, aby sme poznali obraz o sebe. A to je základ sebapoznania každého človeka. Ako môžem tento obraz vytvoriť? Čo mi môže pomôcť?
Odpovedať na tieto zdanlivo ľahké otázky vôbec nie je jednoduché, ale poznať ich je prvým krokom k sebapoznaniu. Bez týchto základov nemôžeme stavať ďalej...
 
Metódy sebapoznávania

Medzi metódy sebapoznávania patrí:

1.Pravidelná registrácia vlastného správania. Podstata spočíva v tom, že si v duchu usporadúvame a triedime všetky dôležité zážitky za určitý časový úsek – zvyčajne za uplynulý deň (klasické spytovanie svedomia). Svoje správanie a konanie pritom zhodnocujeme. Mali by sme sa zaoberať aj pozitívnymi, radostnými spomienkami, nielen zápornými.
2.Sebareflexia (úvaha a rozbor vlastného jednania, meditácia o sebe) – kedy premýšľame nad tým, ako sme sa priblížili alebo vzdialili svojim správaním od svojich ideálov, od uznávaných
hodnôt, pričom plánujme svoje správanie do blízkej i vzdialenej budúcnosti. Sebareflexia je prvou možnou cestou. Jej podstata spočíva v úprimnom odpovedaní na vyššie uvedené otázky. Ale naozaj úprimne! Bez úprimnosti k sebe sebareflexia nemá význam! Dokonca taká „ akože reflexia „ môže prispieť k falošnému obrazu o sebe a ten nám v živote spôsobí veľa problémov.

3.Písanie denníka- ide o písomné analýzy významných problémov, konfliktov, hodnotenia seba i druhých osôb. Denník je ako nejaký hypotetický partner.

4.Sebapoznanie cez iných ľudí, to je ďalší krok. Je to spätná väzba o tom, ako nás vnímajú ostatní, ako nás hodnotia, ako nás vidia, aký som podľa nich. Ak chcem, aby táto forma bola pre mňa prínosom, musím si všímať, čo mi iní hovoria, čo mi naznačujú ale aj to, o čom vôbec nehovoria. Dobré myslená kritika alebo úprimné názory druhých ľudí nám môžu veľa povedať o tom, ako nás vnímajú iní. Je to ťažšia cesta ako sebareflexia, lebo sa môžem o sebe dozvedieť aj to, čo zraňuje a čo nie je vždy príjemné...ale na druhej strane, ak to budem vedieť, môžem to napraviť. Okrem toho, že otvorím viac oči aj srdce, aby som toto všetko mohol vnímať, môžem poprosiť svojich priateľov, aby mi takúto spätnú väzbu dali. Nemusím sa hanbiť priamo ich osloviť, že by som rád či rada poznal(a) ich pohľad na mňa...ak sú to priatelia, ktorí stoja za to, dostanem hodnotnú spätnú väzbu. Pozor- Priatelia majú tendenciu naše dobré vlastnosti preceniť- prechváliť nás. Naši odporcovia naopak preháňajú naše záporné vlastnosti, no pokiaľ nám priznajú niektoré kladné vlastnosti, tak ich pravdepodobne máme.

5.Súčasné pozorovanie vlastných emócií a afektov. Vplyvom sebapozorovania majú hnev a iné afekty tendenciu rozplývať sa.

6.Súčasné sebapozorovanie zamerané na niektoré fyziologické procesy. Napr. pozorovanie svojho dýchania alebo svalového napätia, ktoré pôsobí ukľudňujúco...