Multikulturalizmus – prínosy a zlyhania
Multikulturalizmus – prínosy a zlyhania
Úvod
Multikulturalizmus je témou, ktorá sa
kvôli čoraz väčšej globalizácií sveta dnes už dotýka snáď každého jedného z obyvateľov našej modrej planéty. Vo svojej práci som sa
rozhodol na konkrétnych príkladoch opísať, a z časti aj objasniť, jeho vplyv na nás, jeho prínosy pre spoločnosť, ale aj niektoré z jeho
zlyhaní. Vplyv multikulturalizmu na náš život je nesmierne zaujímavá a hlavne aktuálna téma, ktorá však sprevádza ľudskú rasu už od jej
prvých počiatkov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim spracovať niektoré z jeho dôsledkov.
1 Fenomén
multikulturalizmu
1.1 Čo je to multikulturalizmus?
Multikulturalizmus je ideológia presadzujúca, aby
spoločnosť pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké postavenie a
práva. Podstatou multikulturalizmu je teda predovšetkým tolerancia. Multikultúrna spoločnosť je pluralitná a demokratická spoločnosť
založená na vzájomnom rešpektovaní kultúrnej identity a zvyklostí všetkých jej členov. Multikultúrnu spoločnosť tvoria rôzne skupiny
ľudí, ktoré majú rozdielny etnický, rasový, náboženský, politický a spoločenský základ. Patria sem tiež aj všetky podskupiny, ktoré
sú súčasťou majoritného národa, ako napríklad ľudia s postihnutím, gayovia a lesbičky, starší občania, chronicky chorí a tak
ďalej.
1.2 Politika multikulturalizmu
Z politického hľadiska je multikulturalizmus verejná politika
zameraná na manažovanie kultúrnej rôznorodosti v multietnickej spoločnosti, oficiálne zdôrazňujúca vzájomný rešpekt a toleranciu pre
kultúrne odlišnosti vo vnútri hraníc danej krajiny. Ako politika, multikulturalizmus zdôrazňuje jedinečné charakteristiky rôznych kultúr,
najmä keď prichádzajú do interakcie v prijímajúcej národnosti. Tento termín bol prvý krát použitý v roku 1957 na popis Švajčiarska, do
bežného používania prešiel v Kanade koncom 60-tych rokov, odkiaľ sa rýchlo rozšíril aj do ďalších anglicky hovoriacich krajín.
Multikulturalizmus je oficiálnou politikou v Austrálii, Kanade, Švédsku, Holandsku, Dánsku a Veľkej Británii. Aj keď multikultúrna
politika je v protiklade s kultúrnou asimiláciou, krajiny ako napríklad Kanada stále podporujú štrukturálnu asimiláciu. Imigrantské
skupiny sú podporované aby sa začlenili do širšej spoločnosti, naučili sa väčšinový jazyk a stali sa súčasťou pracovnej sily.
Multikulturalizmus je tiež čiastočne úspešný aj ako užitočný nástroj získavania hlasov príslušníkov menšín vo voľbách. Vládna
podpora na kultúrne podujatia alebo etnické programy môže nalákať nových imigrantov, aby podporovali vládnucu stranu.
1.3 Základy vplyvu multikulturalizmu na život
Pojaté veľmi široko, tento termín sa používa na popis spoločnosti,
zvlášť národností, ktoré obsahujú rôzne oddelené kultúrne skupiny, obvykle ako výsledok imigrácie. Tento fakt môže viesť k strachu
o stabilitu národnej identity, ale aj ku kultúrnym výmenám, z ktorých tieto kultúrne skupiny profitujú. Tieto výmeny obsahujú široké
spektrum javov, od úspechov v literatúre, umení a filozofii po bežnejšie variácie v hudbe, odievaní, nových jedlách či dokonca
v športe. Niekedy je multikulturalizmus vnímaný ako ohrozenie pre suverenitu národov, a pripravuje ľudí na celosvetovú vládu. Takto môže
byť prirovnávaný ku globalizmu. Veľa ľudí vníma integráciu rôznych kultúr ako nevyhnutnosť pri príprave celosvetovej medzinárodnej
komunity. Verejnosť však obvykle multikulturalizmus takto zoširoka nevníma. V menšom rozsahu sa tento termín môže vzťahovať na určité
lokálne oblasti miest, kde spolu nažívajú ľudia rôznych kultúr. Kroky tých ľudí, ktorí plánujú mestské časti, môžu udržiavať isté
oblasti ako monokultúrne, obvykle pod tlakom lokálnych politických skupín. Tento prvok však platí prevažne pre Veľkú Britániu.
1.4 Multikulturalizmus na Slovensku
Napriek tomu, že nie je typickou migračnou krajinou, cudzinci žijú
aj na Slovensku. Avšak s výnimkou územia pozdĺž južných hraníc našej republiky, na celom území Slovenska prevláda obyvateľstvo
slovenskej národnosti. Medzi najpočetnejšie národnostné menšiny patria maďarská, rómska, česká, rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská,
moravská, chorvátska, ruská a bulharská. Percentuálne a číselné zobrazenie obyvateľstva Slovenskej republiky pre rok 2011 je zobrazené v
tabuľke č.1. Z týchto menšín je na našom území najviac obyvateľov maďarskej národnosti, čo vyplýva zo spoločnosti spolužitia Maďarov
so Slovákmi v Uhorsku. V niektorých obciach na južnom Slovensku je viac ako 80% obyvateľov maďarskej národnosti. Migrácii v minulosti
bránil aj komunizmus. V posledných rokoch sa však migrácia dotýka aj Slovenska.
Čo sa týka náboženského
rozlíšenia Slovenska, najviac percent obyvateľstva sa hlási k Rímskokatolíckej cirkvi (62%), ďalej k Evanjelickej cirkvi (6%),
Gréckokatolíckej cirkvi (4%), Pravoslávnej cirkvi (1%), zvyšné percentá pripadajú ostatným cirkvám (16,5%). Bez vyznania je 10,5%
obyvateľov. Slovensko teda v súčasnosti nebojuje s problémom moslimizácie tak ako iné európske krajiny, v ktorých je moslimizácia veľmi
diskutovanou témou.
2 Prínosy multikulturalizmu pre spoločnosť
Jedným zo základných znakov
multikulturalizmu je konfrontácia. Žiadna kultúra nemôže existovať izolovane, ale musí byť konfrontovaná s inými. Je to nevyhnutný
predpoklad jej zdravého rastu a premien – bez kultúrnej výmeny znakov a ideí s inými kultúrami daná kultúra zaniká. Pri výmene
informácii a tradícii medzi jednotlivými kultúrami teda dochádza k takzvanému kultúrnemu obohateniu. Podľa tejto koncepcie v kultúrnej
heterogénnej spoločnosti dochádza k vzájomnému duchovnému obohacovaniu a výsledkom je spoločnosť, ktorá si osvojí tie najlepšie prvky
z každej kultúry. Odporcovia multilukturalizmu však namietajú, že z empirického hľadiska ide o utópiu. Je to ale na zvážení každého
jedného z nás a najmä na chcení jednotlivcov pri snahe vytvoriť tolerantnú spoločnosť bez predsudkov.
2.1 Pozitívny vývoj
V posledných storočiach sa zmenili podmienky pre kultúrne kontakty: Ekonomické pravidlá vytvárané
v Európe sa presadzujú na celom svete. Vojensky sa vyspelý svet spoločne vyrovnáva s rastúcou hrozbou terorizmu. Informácie sa takmer
okamžite šíria do celého sveta a s pomocou masmédií (najmä televízie a internetu) je možné sledovať udalosti na druhom konci sveta
v reálnom čase – v priamom prenose. Turistický priemysel a doprava umožňujú rýchlo sa premiestňovať do ostatných krajín, takže
človek spoznáva aj vzdialené kultúry priamym zážitkom.
Často tieto procesy nazývame globalizáciou. Jej výsledkom je
skutočnosť, že stretávanie kultúr už neprebieha v dlhých časových obdobiach, ale okamžite. Nestretávajú sa už len dve či tri kultúry,
ale veľké množstvo naraz.
Oproti globalizácii však prebieha aj opačný proces. Stále viac individuálnych, skupinových či regionálnych
aktivít má možnosť prezentovať sa verejne. Pestrosť a diferenciácia kultúr je preto stále väčšia a zároveň sa uskutočňuje stále
rýchlejšie. Diferenciácia pôsobí proti globalizácii a proti prieniku univerzálnych hodnôt do individuálnych životov. Multikultúrnosť sa
stále komplikuje a stretávajú sa stále pestrejšie zoskupenia kultúr.
Masmédiá však podporujú aj vznik individuálnych kultúr, lebo
sú schopné informovať aj o okrajových aktivitách. Pretože svoj neustály programový prúd musia napĺňať novými a novými obsahmi, sú
nútené siahať aj po individuálnych a regionálnych aktivitách. Pomáhajú im pri tom aj regionálne masmédiá s obmedzeným dosahom. Do
povedomia divákov sa tak dostávajú menšinové etniká a ich záujmy a zvyklosti. Internet tiež podporuje vznik a rast individuálnych a
skupinových aktivít: Nikomu totiž dnes prakticky nemožno zabrániť, aby svoj nápad neurobil okamžite prístupným celému svetu. Nemožno ani
zabrániť, aby sa s pomocou internetu nespojil s inými okrajovými a alternatívnymi skupinami. Týmto tiež vzniká priama, a podľa mnohých
aj najbezprostrednejšia interakcia medzi jednotlivými príslušníkmi odlišných kultúr.
Všetky tieto procesy zrýchľujú
stretávanie kultúr, prehlbujú multikultúrnosť sveta, pomáhajú nám pri vlastnom kultúrnom obohacovaní a zvyšujú naše vlastné povedomie
vo vzťahu k ostatným kultúram, ale i k našim vlastným kultúram. Ukazujú nám ako rozlične sa na danú tematiku dá nazerať a predkladajú
tak väčšie množstvo riešení problémových situácii, z čoho vyplýva, že pri konflikte záujmov sa ľahšie hľadá ústretové riešenie,
kompromis.
2.2 Tolerancia
K najkladnejším názorom súvisiacim s pozitívnym vplyvom multikulturalizmu na
spoločnosť patrí predovšetkým tolerancia (ilustračný obrázok č.2). Tolerancia, či inak povedané znášanlivosť je odvodená z latinského
slova tolerare – strpieť. Je to spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či
odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktoré nie je zdieľateľné. Takisto ide o uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru,
postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú. V dnešnej dobe sa termín tolerancie chápe ako duchovný postoj,
ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov ostatných.
3 Zlyhania
multikulturalizmu
Napriek všetkým snahám o cieľavedomé prehlbovanie medzikultúrneho porozumenia medzi
kultúrami v posledných rokoch, je stále otázne, či je vôbec takéto porozumenie možné. O nepravdepodobnosti týchto snáh o porozumenie nás
bohužiaľ dennodenne utvrdzujú rôzne udalosti a konflikty prevažne založené či už na diskriminácii, rasovej neznášanlivosti alebo
xenofóbii, o ktorých sa dozvedáme zo svetových, ale čoraz častejšie aj z domácich médií.
3.1 Ideológie a
názory
Medzi najznámejšie negatívne ideológie súvisiace s rozvojom multikulturalizmu patria teda: diskriminácia, xenofóbia
a rasizmus. Samozrejme že do tejto kategórie zaraďujeme aj niektoré iné problémy, ale v tejto práci spomeniem len tieto
najrozšírenejšie.
Diskriminácia, alebo aj znevýhodňovanie, je také konanie, pri ktorom sa s jedným človekom (skupinou
ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) zaobchádza v tej istej situácii inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou,
krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti – napríklad: rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo
sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii sa uskutočňuje na základe toho, či existuje
príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Diskriminácia je v moderných demokratických
spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými
zmluvami.
Xenofóbia je odborný termín z oblasti psychológie, ktorý znamená chorobný strach zo všetkého cudzieho (ľudí,
rás, prostredia, miest…), najmä však cudzích a neznámych ľudí. Mimo lekárskeho prostredia sa toto slovo používa na označenie odporu
k cudzincom a strachu z nich, napríklad voči okolitým štátom či imigrantom a podobne. Xenofóbia môže viesť k rasizmu.
Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Rasistické názory v minulosti v niektorých prípadoch viedli ku genocíde,
teda vyhladzovaniu príslušníkov inej rasy (napríklad počas 2. svetovej vojny). S rasizmom súvisí hlavne z tohto obdobia aj jedna jeho
zvláštna podskupina – antisemitizmus, negatívny postoj voči Židom. O politike rasistických organizácii však nehovoria len výsledky 2.
svetovej vojny. Rasistická, fašistická a nacistická ideológia nie je bohužiaľ mŕtva ani v dnešnej dobe. Na konci 20. storočia sa objavil
rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa, žiaľ, udržujú a šíria po celom svete.
Diskriminácia, xenofóbia či rasizmus sú len tromi z mnohých celosvetových problémov spojených s multikulturalizmom. Sú to však témy,
ktorými je sa vhodné zaoberať v plnom rozsahu, a pre nedostatok priestoru som vo svojej práci použil iba ich nosné časti
3.2 Kultúrne konflikty
Ku skutočnej multikultúrnosti nie je možné dospieť vo vojnovej situácii. Vtedy sa nositelia
rôznych kultúr starajú buď o vzájomné vyhubenie alebo aspoň o ovládnutie. Niekedy môžu dokonca preukazovať snahu o odlíšenie
vojenských zámerov od konfliktu kultúr. Je však celkom pochopiteľné, ak si znepriatelené strany stotožňujú obraz nepriateľa s jeho
kultúrou. Tak aj vojna terorizmu a vlád mnohých štátov nevyhnutne so sebou prináša protiislamské nálady na jednej strane a na druhej strane
stanoviská odsudzujúce euroatlantickú civilizáciu ako celok. Proti porozumeniu medzi kultúrami pôsobí aj nekompromisné zotrvávanie na svojom
stanovisku (dogmatizmus) alebo prehnané presadzovanie svojho stanoviska bez ohľadu na dôsledky (fanatizmus). Porozumenie si totiž vyžaduje
zmierňovanie stanovísk a kompromisy, niekedy aj v zásadných otázkach.
Existenčné ohrozenie tiež môže zásadným spôsobom
narúšať schopnosť medzikultúrneho porozumenia. Vedie totiž k obranným pozíciám, k rozvoju nedôvery a nepriateľstva. Čím silnejšie
alebo dlhodobejšie ohrozenie, tým viac sa prehlbuje nedôvera, tým ťažšie sa nadväzujú kontakty, tým ťažšie je možné uzatvárať
kompromisy – a tým ťažšia je spolupráca a porozumenie. Vojna, dogmatizmus, fanatizmus, existenčné ohrozenie a imperializmus vylučujú
zdravý rozvoj multikultúrnosti, vylučujú medzikultúrne porozumenie, narúšajú skutočnosť multikulturalizmu. Robia to bez ohľadu na to, či
sú aktuálne prítomné, alebo v spoločenstve zostáva ich ohlas z minulosti. Iba niekedy hrozné dôsledky vojny môžu viesť k vzájomnému
pochopeniu a spolupráci – o čom svedčí plodný rozvoj medzikultúrneho porozumenia medzi Nemcami a Francúzmi po druhej svetovej vojne.
3.3 Anders Breivik – (Nie len) multikultúrne zlyhanie
Dňa 22. júla 2011 celý svet
obletela hrozná správa: Vo vládnej štvrti hlavného mesta Nórska bola odpálená bomba, pri čom zahynulo osem ľudí, a mnohí ďalší boli
zranení. Tento bombový útok však bol len začiatkom krvavého besnenia nórskeho masového vraha Andersa Behringa Breivika (na obrázku č.2),
ktorý sa po útoku v Osle presunul na 40 kilometrov vzdialený ostrov Utøya, kde sa v tom čase konal sociálnodemokratický letný tábor
organizovaný pre mladých sympatizantov tejto strany. Breivik prezlečený za policajta oznámil niektorým z účastníkov tábora, že prišiel na
ostrov kvôli ochrane a bezpečnosti účastníkov po bombových útokoch v Osle. Potom však začala streľba, ktorá nemala v nórskych
dejinách obdobu. Za obeť padlo Breivikovi na ostrove Utøya 69 prevažne mladých ľudí, a dovedna sa teda počet ľudí, ktorí podľahli
besneniu tohto Nóra vyšplhal až na 77.
Nové informácie o 32-ročnom nórskom atentátnikovi ukázali, že masaker, ktorý
vykonal, a ktorý si vyžiadal životy 77 ľudí, detailne plánoval aspoň rok a pol. Svedčí o tom jeho manifest pozostávajúci z 1500 strán
(obrázok č.3), v ktorom detailne popisuje, ako svoj vražedný čin pripravoval. Dokument nazval “2083: A European Declaration of
Independence“ (2083: Európska deklarácia nezávislosti) a vysvetľuje v ňom, ako by sa Európa mala očistiť od vplyvu multikulturalizmu
a prisťahovalectva. Toto, v kombinácii s politikou nórskej vládnucej sociálnodemokratickej strany malo byť hlavnou príčinou jeho útokov.
Asi 90 minút pred útokom v Osle Breivik rozoslal na 1003 mailových adries tento svoj manifest. V ňom ďalej kritizuje hlavne politiku
členských krajín Európskej Únie. Moslimov vidí ako nástroj, s ktorým chcú kultúrne marxistický politici dosiahnuť zničenie európskych
tradícii a kultúr. To bol hlavný dôvod jeho streľby v tábore politickej strany, ktorá sa o rozšírenie multikulturalizmu podľa jeho
názoru zaslúžila najviac. Podľa vlastných slov pracoval na manifeste deväť rokov, z toho tri roky na plný úväzok. V poslednom zápise sa
autor lúči a uvádza ako čas zápisu piatok 22. júla 2011, 12:51 – len niekoľko hodín pred explóziou. Dňa 16. apríla 2012 začal proti
Breivikovi v nórskej metropole súd, ktorý by mal trvať podľa odhadov asi 10 týždňov.
Záver
Pri písaní tejto práce som narazil na množstvo rasovo motivovaných textov či článkov. Už
samotný rasizmus je jasným, i keď bohužiaľ negatívnym, príznakom multikulturalizmu. Našťastie sa však aj v dnešnej dobe nájdu chápaví
a tolerantní ľudia, ktorí sa snažia svojimi aktivitami redukovať či už kultúrne alebo sociálne problémy medzi ľuďmi pochádzajúcimi
z rôznych končín sveta, hlásajúcimi rôzne svetonázory. Netvrdím, že multikulturalizmus je ideálnou a po všetkých stránkach bezchybnou
ideológiou, ale jeho podstata je podľa môjho názoru správna. Veď rôznorodosť a originálnosť našej kultúry a názorov môže v mnohých
aspektoch ovplyvniť odlišné kultúry a odlišných ľudí po celom svete. Základom však je, že multikulturalizmus by mal byť vnímaný ako
niečo, čo ľudí spája a nie ako niečo, čo medzi nás kladie ešte väčšie prekážky.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta