Multikulturalizmus a jeho podoby

Multikulturalizmus a jeho podoby v súčasnej spoločnosti
 
ÚVOD
Multikulturalizmus, čiže spolužitie rozdielnych kultúr, je v súčasnosti veľmi dôležitou a diskutovanou témou v rôznych regiónoch sveta. Práve najväčšie diskusie vzbudzuje v poslednej dobe v zjednotenej Európe. Problematika prisťahovalectva a následného miešania kultúr má veľký vplyv na vlády krajín západnej Európy, či už z hľadiska sociálneho, ekonomického, kultúrneho alebo politického. Oveľa dôležitejší je však dopad na väčšinové obyvateľstvo.
V mojej práci sa chcem zamerať na princíp multikulturalizmu, jeho históriu i súčasnosť a hlavne jeho využitie v budúcnosti. Tiež chcem poukázať na problémy spôsobené multikulturalizmom a na možné spôsoby ich riešenia.

1 Teória multikulturalizmu
Ako som načrtol v úvode mojej práce, multikulturalizmus je veľmi aktuálnou a dôležitou témou. Napriek tomu mnohým ľuďom tento pojem nič nehovorí, a dokonca i médiá a politici ho často chybne interpretujú. Multikulturalizmus je myšlienkový a politický smer, postavený na tvrdení, že v jednom demokratickom štáte môžu spolu bezproblémovo žiť skupiny ľudí s rôznou kultúrou. Tiež zdôrazňuje prospešnosť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť. Cieľom tohto smeru je zjednotiť všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo či presvedčenie a to pokiaľ možno tak, že si zachovajú svoje kultúrne odlišnosti.

1.1 História multikulturalizmu
Korene multikulturalizmu siahajú až do obdobia antiky. Do veľkých miest sa sťahovali prisťahovalci z rôznych oblastí, ktorí používali rôzne jazyky a vykazovali rôzne ďalšie kultúrne špecifiká. Spočiatku problémy komunikácie medzi rôznymi kultúrami riešili uzákonením jednotného jazyka, najskôr zjednodušenej gréčtiny, neskôr latinčiny. Ďalším krokom bolo rozdelenie obyvateľov do štvrtí práve podľa zastúpenia kultúr alebo náboženstiev.
V novodobej histórii sa pojem multikulturalizmus prvý krát objavil vo Švajčiarsku v roku 1957, ako vyjadrenie charakteristiky národa, ktorý je politicky jednotný aj napriek tomu, že je kultúrne veľmi rozdielny. Podobná myšlienka sa presadzovala v 60-tych rokov v Kanade, môžeme však povedať že šlo skôr o bikulturalizmus. Išlo o politické zjednotenie anglofónnych a frankofónnych  obyvateľov krajiny. Tento systém funguje doteraz, francúzska spoločnosť žije s anglickou v mieri a kultúry oboch skupín majú v krajine rovnocenné postavenie.

Krajinou s hádam najpestrejším zastúpením kultúr je USA. To sa však nerozhodlo ísť cestou multikulturalizmu, čiže rôznorodosti kultúr a zachovávania ich tradičných čŕt. V USA sa využíval systém nazývaný pojmom „melting pot“ (taviaci hrniec). V tomto „hrnci“ sa mali miešať rôzne kultúry prichádzajúce do USA a tvoriť spolu jednotnú, americkú kultúru. S narastajúcim počtom imigrantov a teda aj rôznych kultúr sa však začala používať skôr segregačná metóda, a tak aj v súčasnosti môžeme vidieť, že prisťahovalci žijú len vo svojich častiach miest, na predmestiach, kde často vznikajú getá, ktoré sa vyznačujú vysokou kriminalitou a chudobou.
 
2 Podoby multikulturalizmu v súčasnej spoločnosti
2.1 Multikulturalizmus vo svete

V súčasnosti sa s multikulturalizmom v rôznych špecifických podobách môžeme stretnúť v ktorejkoľvek krajine sveta. Žiadna krajina na svete totiž nie je národnostne, rasovo či nábožensky homogénna. V každej krajine žijú určité menšiny, niekde je to bez problémov no na mnohých miestach dochádza ku konfliktom rozličných kultúr. Prvý príklad vidíme na blízkom východe, kde sa na spoločnom území nachádza moslimská, židovská i kresťanská kultúra. Každodenne tu dochádza k náboženským konfliktom a teroristickým útokom ktoré si ročne vyžiadajú tisíce obetí. V Rusku spôsobuje problémy čečenská menšina z juhu krajiny, ktorá vyznáva Islam a  ktorej snahy o osamostatnenie sa kruto prejavujú už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Taktiež, táto kultúra nedokáže s väčšinovými Rusmi žiť v mieri, čo má za následok neustálu možnosť teroristickej hrozby pre celý ruský národ. Určite si každý spomína na rukojemnícku drámu v škole v Beslane, v moskovskom divadle Dubrovka či samovražedné bombové útoky v Moskovskom metre.
 
2.2 USA hrniec na miešanie kultúr
Spojené štáty americké sú dávané za vzor v ohľade budovania multikultúrnej spoločnosti. Všetky štáty v severnej aj južnej Amerike sú totiž zo svojej podstaty imigračnými štátmi. Po objavení nového kontinentu sa začalo osídľovanie Európanmi, spočiatku v 16.storočí Španielmi, neskôr Angličanmi a Holanďanmi. Spolužitie s pôvodným obyvateľstvom, ktoré malo počtom prevahu, bolo zložité, lebo európski prisťahovalci bezohľadne zaberali ich územia, stavali tam fabriky, železnice, tabakové plantáže. Práve kvôli práci na plantážach začal prílev otrokov z Afriky do USA. Tak dochádzalo nie len k miešaniu indiánskeho obyvateľstva s európskym, ale neskôr aj s černochmi z Afriky. V dvadsiatom storočí prebehla ďalšia veľká vlna prisťahovalectva Európanov, ktorí si chceli splniť svoj „americký sen“ a zničený vojnou či totalitou utekali skúšať šťastie do krajiny neobmedzených možností. V druhej polovici dvadsiateho storočia začali prenikať do USA nelegálni prisťahovalci z Mexika a karibských štátov. V súčasnosti sa už v USA nedarí plniť teóriu miešania kultúr pod obrovským návalom nových, nelegálnych prisťahovalcov. Prisťahovalci sú neprispôsobiví, gangy hispánskych prisťahovalcov terorizujú mestá a vytvárajú zločinecké getá. Američania zistili to, čo Európa zatiaľ nedokáže pochopiť- prisťahovalcov sa nedá prijímať do nekonečna. Dnes v USA žije okolo 12 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, najviac z Mexika a strednej a južnej Ameriky. Každoročne sú z USA vyhostené stovky tisíc ilegálnych prisťahovalcov. Veľkým zlomom smerom ku katastrofe mohlo byť prijatie zákona, ktorý by dovoľoval ilegálnym prisťahovalcom pobyt v USA keby tu študovali alebo sa pridali do armády. Prijatie tohto zákona by sa mohlo stať impulzom pre ešte silnejšiu vlnu nelegálnej imigrácie, našťastie, republikáni zamedzili prijatiu tohto zákona.

2.3 Multikultúrna Európa
Vytvorením a neustálym rozširovaním Európskej únie padli bariéry medzi európskymi krajinami. Európa sa zjednotila, ľudia sa môžu v rámci Schengenského priestoru voľne pohybovať a migrácia v rámci štátov Európy funguje bezproblémovo. Kultúry národov starého kontinentu sa rešpektujú a žijú spolu v symbióze. Niet divu, európske kultúry sú si svojou podstatou veľmi podobné. Všetky sú založené na silnom kresťanskom základe. Európa je od nepamäti kresťanským svetadielom, aj keď v Írsku dochádzalo ku konfliktom aj v rámci kresťanstva- medzi katolíkmi a protestantmi.
 Obrovským problémom v Európe sa v posledných rokoch začína javiť Islam. Prvou oblasťou kde toto napätie narástlo až do vojnového konfliktu bol Balkán. Na tomto príklade môžeme vykresliť problém spolužitia dvoch tak rozdielnych kultúr na jednom území. Kosovskí Albánci, náboženstvom moslimovia, žili s pravoslávnymi Srbmi v mieri pokiaľ vládol tvrdou rukou Josip Broz Tito. Po jeho smrti a rozpade Juhoslávie si Albánci žijúci v Kosove začali nárokovať toto srbské územie čo skončilo vojnou, v ktorej sa NATO postavilo na stranu moslimov, čo vyvrcholilo v roku 2008 odtrhnutím Kosova od Srbska. Na území obývanom kosovskými Albáncami prekvitá organizovaný zločin, obchod s drogami, zbraňami, ale aj obchod s ľuďmi a podpora terorizmu.
Obrovské problémy začínajú moslimovia spôsobovať aj pre vyspelé ekonomiky západnej Európy. V druhej polovici dvadsiateho storočia, počas obrovského rozvoja ekonomiky v týchto krajinách si krajiny západnej európy kvôli svojej nízkej natalite a tiež veľkému úbytku mužov v produktívnom veku v dôsledku druhej svetovej vojny museli pomáhať prijímaním imigrantov, hlavne zo severnej Afriky, Turecka či krajín bývalej Juhoslávie. V čase ropnej krízy v rokoch 1973-1974 narástla nezamestnanosť a krajiny zastavili prílev imigrantov. Bolo už však neskoro. Snahy o návrat imigrantov späť do ich krajín zlyhali a práve naopak, do Európy začali prichádzať aj ich rodinní príslušníci. V roku 1982 bolo v Nemecku už 4,7 milióna prisťahovalcov, prevažne z Turecka, vo Francúzsku 3,7 milióna prisťahovalcov, hlavne z bývalých kolónii v severnej Afrike. Niektoré krajiny začali pristupovať k novým kultúram ktoré priniesli prisťahovalci veľmi priateľsky. V Belgicku sa začalo vyučovať na školách o kultúre menšín a v Holandsku sa otvárali moslimské školy.

Podľa údajov za rok 2010 v EU žije 20 miliónov imigrantov, ktorí prišli z vonku Európskej únie. Najviac imigrantov žije v Nemecku (7,1 milióna), potom nasleduje Španielsko s 5,7, Británia so 4,4, Taliansko s 4,2 a Francúzsko s 3,8 milióna imigrantmi. Najaktuálnejšia vlna migrácie začala pred niekoľkými mesiacmi a stále pokračuje. Je spôsobená krvavými revolúciami v severnej Afrike a najmä občianskou vojnou v Líbyi. Tisíce nelegálnych prisťahovalcov prichádza do Talianska, odkiaľ sa presúvajú do iných krajín EU, najmä do Francúzska. To v posledných dňoch vyvolalo silnú diskusiu o zmenení pravidiel Schengenu a zavedení hraničných kontrol na zamedzenie prílevu nelegálnych utečencov z Afriky.
 
3 Problémy a ich riešenia
V poslednej dobe sa začínajú vynárať na hladinu rôzne komplikácie ktoré prisťahovalectvo a miešanie kultúr v Európe spôsobuje. Politické špičky si začínajú uvedomovať, že problémy ktoré spôsobujú prisťahovalci treba začať akútne riešiť. Problematických bodov je niekoľko a môžeme tento problém posudzovať z rôznych stránok.
 
3.1 Ekonomické problémy
Hlavným argumentom na prísnejšiu reguláciu prisťahovalectva s súčasnosti sú práve ekonomické dôvody. Drvivá väčšina prisťahovalcov, ktorí prejdú riedkym sitom a dostanú možnosť pobytu v Európe, sem nejdú s vidinou práce, ale s vidinou zneužitia štedrého sociálneho systému krajín západnej Európy. Úspešní žiadatelia o azyl sú navštívení sociálnymi pracovníkmi, ktorí ich naučia, ako im štát môže „pomôcť“. Dôsledkom je následný nezáujem o hľadanie si práce a odovzdanie sa do rúk štátnej (po)moci. Keďže nedochádza k interakcii s väčšinovou spoločnosťou, skupiny imigrantov sa uzatvárajú do get. Niektoré etniká ako napríklad Bengálci vo Veľkej Británii spočiatku sociálnu pomoc odmietali ako nečestnú. Po presviedčaní sociálnych pracovníkov sa však táto pomoc stala prijateľná a postupne priam nevyhnutná. Život v takýchto komunitách sa nezlepšuje ani po viacerých generáciách. Paradoxne sa tak druhá a tretia generácia európskych prisťahovalcov radikalizuje. Dôsledkom sú nepokoje, aké sme mohli vidieť v roku 2005 v Paríži alebo v roku 2009 vo švédskom Malmo. Tento problém by sa podľa môjho názoru riešiť nekompromisne. Prisťahovalci, ale aj ich potomkovia, ktorí sú schopní ale nie sú ochotní pracovať, by si mali vybrať- buď práca alebo vyhostenie z krajiny.
 
3.2 Kultúrne problémy
Ako som spomínal vyššie, európske kultúry sú všetky založené na kresťanskom základe a všetci Európania sú ľudia bielej, europoidnej rasy. Neriadeným prílevom prisťahovalcov moslimského či hinduistického vyznania a čiernej (negroidnej) či žltej (mongoloidnej) rasy v minulosti, začína v súčasnosti spôsobovať problémy. Natoľko rozdielne kultúry sa medzi sebou jednoducho nedokážu zniesť, respektíve prisťahovalci svojou kultúrou obmedzujú či dokonca ohrozujú hostiteľský, domáci národ.  Výsledkom neprispôsobivosti prisťahovalcov sú pravidelné vlny rasových nepokojov. Predmestia Paríža, európskeho centra multikultúry, rok čo rok zažívajú krvavé vlny nepokojov vyvolané radikálnymi prisťahovalcami a ich útokmi na políciu. Každoročne na predmestiach Paríža zhoria desiatky až stovky aut, stovky strážcov zákona sú zranené a niekedy sa nepodarí vyhnúť ani stratám na životoch. Situácia vo Francúzsku trvá už viac ako 20 rokov a každým rokom sa stupňuje. Olej do ohňa prilieva vláda krokmi ako napríklad zákaz nosenia buriek na verejnosti. Riešenie tohto problému je v nedohľadne a jediné čo môžeme očakávať je zhoršenie situácie.

Prisťahovalci ktorí prišli do Európy v období 70-tych 80-tych či 90-tych rokov sa začali veľmi masívne množiť. Za posledných 30 rokov sa počet moslimov v Európe strojnásobil. Tretia generácia prisťahovalcov začína plodiť štvrtú a počet ,,neoriginálnych“ Európanov neustále prudko narastá. Nelichotivé prvenstvo drží Francúzsko, kde počet moslimov už pred 2 rokmi prekročil 5 miliónov. V Holandsku zase moslimskí imigranti tvoria viac ako 25 percent obyvateľstva. Pokiaľ budú tieto trendy pokračovať ďalej, islam a kultúra čiernych prisťahovalcov začne vytláčať tradičnú európsku bielu kultúru. A to môže byť už o niekoľko rokov, keďže v západnej Európe pretrváva negatívny trend prirodzeného úbytku tradičného obyvateľstva, a naopak, prisťahovalecké obyvateľstvo sa neustále rozmnožuje. Podľa viacerých odborníkov, ešte v tomto storočí môže dôjsť k situácii, že štvrtinu Európanov budú tvoriť moslimovia a v niektorých krajinách budú dokonca tvoriť väčšinu !

ZÁVER
V mojom projekte som informoval o podstate multikulturalizmu, jeho využitia vo svete a problémami, ktoré spôsobuje v Európe. Verím, že riešenia týchto problémov sa nájdu a my budeme ďalej môcť byť hrdí na to, že sme obyvateľmi starého kontinentu, ktorého tradičná kultúra je naším najvzácnejším bohatstvom. Toto bohatstvo si nesmieme nechať zobrať za žiadnu cenu. Bohužiaľ, napriek storočiu ktoré sme prežili v totalite, súčasná sloboda slova je veľmi relatívna. Každý, kto poukáže na problémy prisťahovalcov sa stáva xenofóbom. Presadzovaná je politická korektnosť za každú cenu a kritika je zakázaná. Napriek tomu, v Európe začína prevládať názor, že politika multikulturalizmu zlyhala. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to dokonca vyhlásila otvorene, za čo bola patrične skritizovaná. Je to však znamením toho, že aj politici si konečne začínajú uvedomovať, že dve tak rozličné kultúry spolu nedokážu nažívať bez toho, aby jedna druhú obmedzovala a znepríjemňovala jej život.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/7402-multikulturalizmus-a-jeho-podoby/