Trestné právo procesné (využitie detektora lži)

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 578 slov
Počet zobrazení: 5 106
Tlačení: 392
Uložení: 400
Trestné právo procesné (využitie detektora lži)
 
Úvod
Túto tému som si zvolil pretože mám záujem v budúcnosti študovať v tomto obore, ale predovšetkým preto lebo ma zaujala. O detektore lži som toho počul dosť ale nič konkrétne. Teraz keď som mal príležitosť spracovať túto tému tak som ju využil. 
 
1. Trestné právo procesné
Trestné právo procesné je pododvetvím trestného práva. Je to súhrn právnych noriem, ktoré upravujú postup orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), súdu a ostatných osôb zúčastnených v trestnom procese pri zisťovaní, objasňovaní, odhaľovaní trestných činov a ich páchateľov, rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a súdu, a pri uplatňovaní práv a povinností ostatných osôb.
 
1.1 Trestné konanie
Je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorého úlohou je zistiť, či bol trestný čin spáchaný, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu trest alebo ochranné opatrenie a prijaté rozhodnutie vykonať.
Základné zásady trestného konania sú všeobecné určujúce pravidlá, ktoré upravujú priebeh trestného konania. Sú vyjadrené v základných ustanoveniach (• 2) Trestného poriadku. Priebeh trestného konania, postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu musí byť vždy  v súlade s týmito základnými zásadami. Podstatný význam majú základné zásady aj pri výklade ostatných ustanovení Trestného poriadku, keďže výklad ďalších ustanovení musí byť v súlade so zmyslom a podstatou zásad trestného konania.
 
1.2 Štádiá trestného konania
1. prípravné konanie
- zisťuje sa podozrenie z trestného činu, či je odôvodnené, aby bola podaná žaloba a vec odovzdaná súdu
- prípravné konanie môže mať 2 formy:
vyhľadávanie: - sa zameriava na trestnú činnosť za ktorú zákon stanovuje trest odňatia slobody v trvaní najviac 2 roky
  - vyhľadávanie zabezpečujú policajné orgány
vyšetrovanie: - sa uskutočňuje pri trestných činoch, pri ktorých sa nekoná vyhľadávanie = odň.slob viac ako 2 roky
- zabezpečujú ho vyšetrovatelia PZ alebo vyšetrovatelia prokuratúry
- v tomto štádiu prípravného konania označujeme osobu ako podozrivú
 
- ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol spáchaný trestný čin začína sa trtestné stíhanie vznesením obvinenia
- podnet na začatie trestného stíhania /obvinenie/ dáva prokurátor, vyšetrovatelia alebo policajné orgány /org.vyhľadávania/
- od momentu kedy sa začalo trestné stíhanie sa podozrivý stáva obvineným
- všetko čo od tohto momentu povie, môže byť použité proti nemu
- má právo nevypovedať a má právo zvoliť si poradcu /advokáta/ a radiť sa s ním
- podnetom na začatie trestného konania môže byť aj oznámenie o vlastnej trestnej činnosti
- obvinený môže byť zadržaný /predbežné zadržanie/
- zadržanie môže uskutočniť vyšetrovateľ, ale musí oboznámiť občana s dôvodmi, pre ktoré to urobili /ale musí o tom okamžite upovedomiť prokurátora/
- obvinený má právo nevypovedať, má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním
- obhajca môže byť prítomný pri výsluchoch
- zadržaný musí byť najneskôr do 48 hodín prepustený na slobodu alebo odovzdaný súdu
- o vzatí do väzby v prípravnom konaní rozhoduje na návrh prokurátora sudca
- sudca musí do 48  /výnimočne 72/ hodín rozhodnúť, či obvineného prepustí na slobodu alebo dať do väzby
- táto vyšetrovacia /kolúzna/ väzba môže trvať najviac 3 roky /pro OZTČ 5/ a dôvodom na ňu je predpoklad, že obvinený ujde, bude pôsobiť na svedkov alebo bude pokračovať v trestnej činnosti
- v prípravnom konaní sa zistí, či sú výsledky vyhľadávania alebo vyšetrovania dostatočné na podanie ožaloby
- vyšetrovanie sa končí podaním obžaloby, ktorú môže podať jedine prokurátor
- okrem obžaloby sa môže prípravné konanie ukončiť návrhom na ochranné opatrenie
 
2. predbežné pojednanie obžaloby
- súd po obdržaní obžaloby od prokurátora preverí, či sú výsledky prípravného konania dostačujúce, aby bol obvinený postavený pred súd
- ak súd obžalobu príjme obvinený sa stáva obžalovaným
- niekedy sa predbežné pojednanie obžaloby nerobí
 
3. hlavné pojednávanie
- rozhoduje sa tu o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin
- uskutočňuje sa na príslušnom súde /okresný, krajský, Najvyšší/ a končí sa tým, že súd rozhodne, či je obžalovaný vinný alebo ho spod obžaloby oslobodzuje
- pri trestných veciach platí pravidlo prezumpcie neviny, čo znamená, že kým súd nevydá rozsudok o vine, nemôžeme na obžalovaného hľadieť ako na vinného
- trestné veci sa prejednávajú verejne, ale sú aj výnimky
- sudca zisťuje prítomnosť svedkov a overuje ich totožnosť
- ak pracujú, majú právo na preplatenie cestovného = svedočné – náhrada za ušlú mzdu
- trestné pojednávanie otvára prokurátor (obžaloba) čítaním obžaloby
- sudca sa pýta, či obžalovaný rozumie a či súhlasí s obžalobou
- advokát obžalovaného (obhajca) používa tvrdenia a dôkazy /dokazovanie/, ktoré obžalobu vyvracajú
- svedkovia vypovedajú aj zo strany obhajoby a aj ožaloby
- potom prokurátor konštatuje do akej miery to všetko prispelo k dokázaniu viny a vysloví sa za určitý trest
- posledné slovo má obhajca
- dôkazom môže byť: vypočutie, či výsluch svedkov, znalecké posudky, expertízy, listiny, obhliadka a podobne
- súd nakoniec rozhodne, či je obžalovaný vinný, prednesie rozsudok a ak je vinný, určí mu trest

4. opravné konanie – opravné prostriedky
- slúži na nápravu konkrétneho nesprávneho rozhodnutia súdu v záujme účastníkov konania

Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie

- lehota na podanie odvolania plynie odo dňa, keď bolo doručené písomné rozhodnutie
- v trestných veciach je to 8 dní a v občianskoprávnych 15 dní
- po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie stáva právoplatným
- odvolanie podávame súdu, ktorý o veci rozhodol, ale zaoberať sa ním však bude súd vyššieho stupňa -
- odvolací súd môže:  - rozhodnutie potvrdiť
  - zmeniť a vydať vlastné rozhodnutie
  - rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie

Mimoriadnym opravným prostriedkom je dovolanie
- možno ho uplatniť voči už právoplatnému rozsudku
- je to však náročné aj nákladné
- dovolací súd môže:  - dovolanie zamietnuť /potvrdiť/
  - rozhodnutie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
  - rozhodnutie nemôže  sám zmeniť
 
5. vykonávacie exekučné konanie
- uskutočnenie obsahu rozhodnutia súdu

2. Polygraf
  Laicky povedané detektor lži. V Slovenskej republike ako aj v iných európsky krajinách slúži iba ako pomocný dôkaz pri vyšetrovaní. V súčasnej dobe je len na podozrivom či sa podrobí skúške  na detektore lži aj keď výsledky dosahované na polygrafe sú až z 90-95% úspešné. Klasický detektor lži sa skladá z pásky okolo ruky (meria tlak), dvoch elektród na prstoch (meria ako sa potíte) a pružiny cez hrudník (meria zmeny v dýchaní). Polygraf predpokladá, že ak zaklamete, vedomie klamstva vás vystresuje, čo sa prejaví práve v dýchaní, pulze a miere potenia (príloha č.1).
 
2.1 Ako funguje polygraf
Lož človeka vyvodzuje z analýzy fyziologických odpovedí na série otázok, ktoré sú človeku postupne predkladané. Samotné údaje musí vyhodnotiť  tým špeciálne vyškolených psychológov, ktorí sú podrobne informovaný o prípade. Na základe toho zostavia otázky, ktoré sú predkladané vyšetrovanej osobe.
 
Polygraf väčšinou analyzuje päť základných reakcií:
1. dýchanie – jeho frekvenciu a hĺbku prostredníctvom pneumografu
2. tepovú frekvenciu – prostredníctvom tonometra
3. krvný tlak
4. vodivosť pokožky a kožný odpor – cez elektródy dotýkajúce sa prstov na ruke, v tomto prípade ide o metódu, ktorá sleduje jemné zmeny pri vylučovaní potu
5. zmeny svalového chvenia sa v hlase
 
Za pozitívnu reakciu je považovaná taká, ktorá prebehne najmenej v troch z týchto piatich nameraných hodnôt. Otázky sú väčšinou postavené tak, aby umožňovali jednoznačnú odpoveď ÁNO alebo NIE. Zároveň sú vždy otázky rozdelené do dvoch skupín a to na relevantné (napr.: „Vylúpili ste banku?“)a otázky kontrolné (napr.: “Klamali ste už niekedy?“).

Kontrolné otázky sú zamerané spravidla na minulosť, bývajú podobné tým, ktoré sa týkajú predmetu vyšetrovania, sú ale všeobecne postavené a len veľmi ťažko sa na ne odpovedá slovíčkom nie (veď kto už len niekedy v živote nezaklamal).Vychádza sa z predpokladu, že u človeka, ktorý je nevinný a hovorí pravdu, vyvolávajú väčší strach práve kontrolné otázky, lebo tie sú skonštruované tak, že vyvolávajú u človeka vzrušenie, sústredenie sa na ich pravdivosť v minulosti. Relevantné otázky sú zamerané už na konkrétne kriminálne činy, o ktorých napríklad nevinný človek bezpečne vie, že ich nespáchal. Teda ak človek svojimi fyziologickými zmenami reaguje výraznejšie na relevantné otázky, je predpoklad, že pravdepodobne klame. Výraznejšie reakcie na kontrolné otázky svedčia zase o pravdovravnosti.

2.2 Sú výsledky vierohodné?
Ani odborníci nie sú v názoroch na polygraf jednotní. Mnohokrát sú jeho výsledky nejasné, neinterpretovateľné. Je to preto, že nie každý reaguje rovnako na stresové situácie vyvolané otázkami vyšetrovateľa. Polygraf preto odborníkov i súdy v mnohých krajinách nedokázal presvedčiť.  Aj napriek tomu má polygraf svoje neoceniteľné uplatnenie. Nie síce pri usvedčovaní zločincov, ale pri úkonoch, ktoré môžu nasmerovať vyšetrovanie určitým smerom, overiť dôveryhodnosť svedkov, či môže pomôcť zorientovať sa v spleti mnohých podozrivých.

Existujú však aj iné metódy na odhalenie klamania. Podľa časti lekárov by na to mohlo slúžiť zariadenie známe pod skratkou MRI. Jeho účelom je skenovať mozog a hľadať oblasti s najvyšším prekrvením, o ktorých si odborníci myslia, že sú najaktívnejšie. Výskum mozgu už natoľko pokročil, že sú si takmer istí identifikáciou oblastí mozgu, ktoré sa aktivujú pri klamaní. Z etického hľadiska si táto metóda skúmania vyslúžila mnohých kritikov, invázia do mozgu je podľa nich neprípustná ani v mene pravdy.

2.3 Ako oklamať polygraf
Uvoľnite sa
Vyšetrovatelia najprv jednoduchými otázkami zistia, ako reagujete, keď hovoríte pravdu. S tým potom porovnajú reakcie na zákernejšie otázky. Klamári sa snažia príliš ovládať. Výsledkom je potom neprirodzený výraz tváre.
 
Pracujte rukami
Pokiaľ sme rozrušený, máme veľmi výrazné gestá a často pohybujeme rukami. Preto pohybujte rukami aj v pokoji, zťažíte tým vyšetrovateľom interpretáciu svojich gest.
 
Ovládajte oči
Keď človek klame, uhýba očami. Snažte sa preto vyšetrovateľom pravidelne dívať do očí.
 
Učte sa klamať na hlas
keď klamete, nezvyšujte hlas. Nehovorte ani veľmi rýchlo, ale ani veľmi pomaly. Trénujte klamanie nahlas, nebudete pri vyšetrovaní koktať.
 
Pozor na nos
Neškrabte sa na nose! Klamanie výrazne stresuje, čo spôsobuje, že do nosného tkaniva prúdi väčšie množstvo krvi. Preto vás začne svrbieť.
 
Bolesť sa hodí
Dobré je počas výsluchu pôsobiť si bolesť. Klasikou je špendlík v topánke alebo hryzenie sa do jazyka. Bolesť spôsobuje rovnaké reakcie ako klamanie, pre vyšetrovateľov je potom ťažšie určiť, kedy klamete a kedy nie.
 
Verte svojim klamstvám
Ideálne je, ak svojim klamstvám veríte. Ak budete o nich vnútorne presvedčený, polygraf nezaznamená žiadnu zmenu.
 
Záver
Vo svojej práci som vám chcel priblížiť čo je to trestné právo procesné, ako prebieha trestné konanie. No mojím hlavným zámerom bolo vás oboznámiť s detektorom lži. Tak dúfam, že sa mi to podarilo a aspoň dačo si zapamätáte.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu