Zóny pre každého študenta

Mentálna anorexia a bulímia

Mentálna anorexia a bulímia

1. Mentálna anorexia
Mentálna anorexia (MA) patrí spoločne s bulímiou medzi tzv. poruchy príjmu potravy (ppp). Cez zdanlivú vychudnutosť anorektičiek sú si obe poruchy veľmi podobné. Je pre ne typické intenzívne úsilie o dosiahnutie štíhlosti spojené s obmedzovaním energetického príjmu a zvyšovaním energetického výdaja, strach z tučnoty a nadmerná pozornosť venovaná jedlu, vlastnému vzhľadu a váhe. Chorí sa neustále zaoberajú tým, ako vyzerajú, koľko vážia a vytrvalo sa snažia schudnúť alebo aspoň nepribrať. Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná úmyselným znižovaním telesnej hmotnosti. Anorektičky neodmietajú jedlo preto, že by nemali chuť, ale preto, že nechcú jesť, i keď to niekedy popierajú. Nechutenstvo alebo oslabenie chute k jedlu je väčšinou dôsledkom hladovania.

1.1. História
V histórii sa prístupy k anorexii postupne menili. Richardovi Mortonovi sa obvykle priraďuje prvý lekársky popis anorexie v roku 1689. Bol toho názoru, že ochorenie spôsobuje chronický smútok a príliš ustráchaná výchova. Popísal dva prípady úmyselného odmietania potravy u dievčaťa a chlapca. V 19. storočí William Gull a Charles Laseque upozornili lekársku verejnosť na ďalšie prípady. Išlo vždy o extrémne schudnutie a nadmernú aktivitu. V českej odbornej literatúre popísali prvé prípady poruchy príjmu potravy a ich liečbu na internom a neurologickom oddelení Vratislav Jonáš (1941) a Otakar Janota (1946).

Za prvé znaky ochorenia uviedli:
- dievča chudne a začína sa skrývať do voľného oblečenia
začína vynechávať jedlá s rodinou a chce si variť sama alebo varí pre celú rodinu a sama neje
- začína byť veľmi aktívna, veľa chodí a behá, učí sa a stále cvičí
- pije veľa kávy a diétnych nápojov
- je uzavretá do seba, prestáva chodiť s priateľmi von a zúčastňovať sa rodinných podujatí
- trávi dlhý čas v kúpeľni a na záchode, do kúpeľne odchádza hneď po každom jedle, na záchod chodí často cez deň a niekoľkokrát za noc.

2. Vznik mentálnej anorexie
Ako vzniká mentálna anorexia, sa ešte celkom nevyjasnilo. Najlákavejšou je predstava, podľa ktorej mechanizmy choroby sú psychologicky zrozumiteľné a vysvetliteľné. Iste môže zohrať úlohu aj trápenie sa dievčiny pre postavu. Na druhej strane však tvrdenie, že táto ťažká choroba vznikla jedine preto, že niekto povedal dievčaťu, že je silnejšie, je nezmyselným zjednodušením. Samozrejme, veľa žien a mladých dievčat sa nejaký čas snaží zhodiť nejaký ten kilogram, niekto chudne a dodržiava rôzne diéty aj celý život, ktoré sa striedajú s obdobiami výdatného maškrtenia a mastných jedál. Niektorí berú diétu veľmi vážne a sú schopní sa za niekoľko mesiacov zbaviť nadbytočných kilogramov. Schudnú a spokojní so svojím výsledkom zanechajú diétu diétou a zdravým prístupom k životu si svoju hmotnosť udržia. No medzi nami je aj skupina ľudí, ktorej nestačí, že schudnú kilo-dve ani desať či pätnásť. Chudnutie sa stáva kultom ich života a sú ochotní spraviť všetko pre svoje štíhle telo. Svojím správaním sa ženú do ťažkej podvýživy, dostanú sa do bludného kruhu svojho ochorenia. Spoločnosť si o nich neprávom myslí, že si za svoje ochorenie môžu sami. Stačí, keď s tým prestanú a začnú znova jesť. Nie je to tak. Toto ochorenie je oveľa komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdá, a jeho prvé stavebné piliere vznikajú už v detstve. Nie vo forme chudnutia, ale ako dôsledok nezdravých medziľudských vzťahov či už v širšej spoločnosti, v ktorej dieťa vyrastá, alebo neprimeraných vzťahov rodičov so svojím dieťaťom.
 
Až 2/3 anorektičiek udávajú vznik poruchy do súvislosti s nejakou životnou udalosťou. Najčastejšie uvádzajú rôzne narážky týkajúce sa telesného vzhľadu, životné zmeny alebo problémy v rodine. Súčasne je veľmi ťažké rozlíšiť, či zistené charakteristiky sú príčinou, alebo dôsledkom poruchy.
V rodinách pacientok s ppp sa častejšie stretávame s diétami, obezitou a posadnutosťou zdravou výživou alebo, podobne ako u iných psychiatrických pacientov, s alkoholizmom a depresiami. Negatívne sebahodnotenie a pocity nedostatočnosti zvyšujú riziko vzniku MA. A to, čo na začiatku prinášalo uspokojenie (obmedzovanie sa v jedle, zvracanie, vychudnutosť), si chorého postupne viac zotročuje.
 
2.2. Faktory ovplyvňujúce vznik, priebeh a výsledok choroby
Dnes vieme, že mentálna anorexia je podmienená multifaktoriálne. Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik, priebeh a  výsledok choroby, sú predispozičné, spúšťacieudržiavacie.
 
Predispozičné faktory
Rodina je vo veľkej miere zodpovedná za vznik tohto ťažkého ochorenia. Rodiny chorých sú často nadmerne ochraňujúce, rigidné, bez dostatočnej schopnosti priamo vyjadrovať emócie a riešiť konflikty. V rodine sa kladie dôraz na úspechy, ktoré jej jednotliví členovia dosahujú. Dbá sa o to, aby sa dieťa čo najlepšie učilo, aby dosahovalo aj vo svojich záľubách čo najlepšie výsledky. Pre jej členov je veľmi dôležité, aby rodina navonok vyzerala v čo najlepšom svetle. Zabúda sa na dieťa, na jeho skutočné radostné aj smutné pocity a zážitky sa neopýta nik. S nástupom dospievania dieťaťa v takejto rodine sa narúša jej vnútorná umelá stabilita. Zvyčajne je na vine matka, ktorá nezvláda svoju materskú úlohu. Matka býva často
chladná, venuje sa len svojej práci, kariére, koníčkom a zanedbáva starostlivosť o dieťa, nevšímajúc si jeho emocionálne potreby. Na druhej strane nielen takéto, ľudovo povedané, „krkavčie matky“ sú svojím správaním zodpovedné za vznik tohto ochorenia. Aj matky, ktoré nerešpektujú individualitu dieťaťa, sú príčinami vzniku mentálnej anorexie svojich detí. Ich výchova je príliš ochraňujúca, nedovolí dieťaťu dospieť a zoznámiť sa so svetom. Často bývajú nadmieru kontrolujúce a dieťa sa snažia vtesnať do svojich predstáv.

Ďalším predispozičným faktorom je sociokultúrny kontext. Riziko choroby z patologického príjmu potravy sa najčastejšie zjavuje v krajinách s výrazným hodnotením osobnej individuality, úspechu, výkonu, sebaovládania. V USA ochorie na mentálnu anorexiu jeden človek zo 150 až 200 ľudí, pričom za posledné roky došlo k nárastu patologických príjmov potravy. V podstate sa vyskytuje v spoločnostiach s prebytkom potravy, kde sa kladie dôraz na štíhlosť. Zvyšuje sa s príslušnosťou k strednej alebo vyššej spoločenskej triede, so životom v rodine zameranej na výkon a príslušnosťou k spoločnosti, kde sa mení úloha ženy a väčšmi sa hodnotí jej pracovný výkon. Aj keď pacientkami bývajú častejšie ženy, rovnako na mentálnu anorexiu môžu trpieť muži, či ešte len chlapci. Zatiaľ čo u nás sa uvádza, že 5 až 10 percent z chorých tvorí mužská časť populácie, v USA je to už 15 percent. Mentálna anorexia sa častejšie vyskytuje u ľudí s bielou farbou pokožky.
Vo zvýšenom riziku vzniku mentálnej anorexie je tá časť populácie, kde pri výkone povolania alebo venovaniu sa svojmu koníčku je potrebné, aby sa človek udržiaval v štíhlej kondícii. Pacientkami môžu byť tanečníčky, gymnastky, modelky, herečky, krasokorčuliarky, bežkyne na dlhé trate... Väčšinou sa bežkyne a bežci zásobujú cestovinami, ktoré pre ich výkon predstavujú ľahko prístupný zdroj glukózy, ale niektorí to skúšajú aj len s jedným jogurtom a jablkom denne.

Osobnosť postihnutého má často spoločné charakteristiky: zvýšenú kontrolu, vysokú zodpovednosť voči druhým, vzorné správanie, zriedkavejšie vyjadrovanie emócií, izoláciu, narušenú sexuálnu identitu. Prítomné sú črty perfekcionizmu, ctižiadostivosti, vysokých nárokov na seba, často závislosť od hodnotenia druhými.

Spúšťacie faktory
Za najvýznamnejšie spúšťacie faktory choroby možno považovať špecifické vývojové požiadavkyvzťahy adolescentného obdobia.
Pacientka s anorexiou ťažko zvláda upevnenie a uvedomenie si vlastnej identity. Nedokáže prijať nezadržateľnú skutočnosť a to, že sa stáva ženou. Dospievajúce dieťa je veľmi zraniteľné, ťažko zvláda stres v súvislosti s osamostatňovaním sa, zvládnutím širokých medziľudských kontaktov a prvých partnerských vzťahov. Psychodynamická teória vidí anorexiu ako neschopnosť separácie a osamostatnení sa od svojich rodičov. Pre „rodinné teórie“ anorexia symbolizuje plač dieťaťa vinou konfliktnej a nefunkčnej rodiny.
 
Rozdielnosť pohlaví
Stačí byť ženou a riziko MA je najmenej 10x vyššie. Vzhľad je pre ženy tradične dôležitejší a telesné proporcie hrajú inú rolu v živote ženy a muža. Ženy vždy zaujímal viac telesný tuk a krása, zatiaľ čo mužov svaly a sila. Okrem toho ženy všetkých vekových skupín majú tendenciu priberať viac než muži. Ženy môžu byť spokojné so svojou postavou, a aj tak chcú byť stále štíhlejšie. Pokiaľ ženy nie sú spokojné so svojím telom, chcú schudnúť, ak muži nie sú spokojní, chcú pribrať, respektíve zosilnieť. MA je teda dôsledkom vplyvu socio-kultúrnych faktorov, nepriaznivých životných udalostí, chronických ťažkostí a nakoniec aj biologických a genetických faktorov. Podľa britsko-amerického týmu výskumníkov k rozvoju MA dochádza v prípade, že jedinec je vystavený rizikovým faktorom pre držanie diét a súčasne niektorým ďalším vplyvom, ktoré sú nebezpečné aj z hľadiska rozvoja iných psychiatrických porúch.

3. Diagnostické kritériá MA:
1)  aktívne udržovanie abnormálne nízkej telesnej hmotnosti (pod 85% normálnej telesnej váhy s ohľadom na výšku a vek)
2)  strach z tučnoty pretrvávajúci aj počas veľmi nízkej telesnej hmotnosti
3)  u žien porucha menštruačného cyklu v prípade, že nie sú podávané hormonálne prípravky
 
Problematickým kritériom je strach z tučnoty, ktorý môže byť popieraný alebo zamieňaný za snahu jesť zdravo. Pacientka sa spravidla vyhovára, že mala dobre dôvody obmedzovať svoj jedálniček, množstvo a frekvenciu jedla.
Strach z tučnoty je spojený so skreslenou predstavou o vlastnom tele. V tejto súvislosti sa hovorí o narušenom vnímaní vlastného tela.
 
Ak pacient spĺňa kritériá anorexie (rozhodujúca je vychudnutosť) a súčasne sa opakovane prejedá, zvracia alebo užíva preháňadlá, ide o tzv. bulimický typ MA. Príčinou nechutenstva a hladovania môžu ale byť aj rôzne zdravotné problémy ako tuberkulóza alebo nádorové ochorenia. S niektorými anorektickými príznakmi sa je možné sa stretnúť aj u ťažkých depresií a toxikománii. S rastúcim výskytom ppp pribúda netypických pacientov, ktorí nemusia spĺňať všetky kritériá. Aj tieto atypické prípady však môžu mať závažné psychické a zdravotné ťažkosti. Neskôr môže dôjsť k rozvoju všetkých príznakov.
 
3.1. Ako rozpoznáte MA:
-Menia si jedálniček, z ktorého najprv miznú energeticky príliš výdatné jedlá. Anorektičky najskôr vynechávajú sladkosti a tučné jedlá. Postupne vynechávajú aj ďalšie jedlá, ako biele pečivo, knedlíky, mäso... až nakoniec ostanú len diétne „light“ potraviny
-Menia si jedálny režim. Chorí si neberú nič, čo by bolo „navyše“, pod rôznymi zámienkami miznú hlavné jedlá.
-Zmeny v stravovaní sú dodržiavané so stále väčšou dôslednosťou a obhajovanie je čoraz rafinovanejšie. Anorektičky ráno uvádzajú, že nie sú zvyknuté jesť, alebo že nemajú čas a večer sú väčšinou už po večeri.
-Pri jedle sa úzkostlivo porovnávajú s ostatnými, vyžadujú, aby mali čo najmenej. Často veľa žuvajú žuvačky a fajčia.
-Mení sa ich tempo jedenia a správanie. Jedia veľmi pomaly a obradne, dlho si jedlo obzerajú, vyberajú, čo nezjedia, potraviny si delia na miniatúrne kúsky... Jedlo im trvá tak dlho, že sa skutočne nestihnú najesť.
-Mení sa ich chuť. Niekedy veľmi solia, pijú kávu, inokedy pijú veľa vody (zapíjajú hlad).
-Vyhýbajú sa jedlu v spoločnosti. Precitlivene reagujú na to, keď ich niekto pri jedení pozoruje alebo mľaská. Keď jedia, vyzerajú napäto, strnule a vystrašene.
-Často vzrastá ich aktivita, neustále niekde pobehujú, majú potrebu niečo robiť. Dokážu chodiť niekoľkokilometrové vzdialenosti, posilňovať niekoľko hodín, alebo byť pri cvičení v nepriedušnom oblečení. Zhoršuje sa ich schopnosť sústrediť sa na učenie. S rastúcou podvýživou môže prísť únava, apatia a vyčerpanosť.
-Príliš sa zaoberajú svojou postavou a telesnou hmotnosťou. Postávajú pred zrkadlom a neustále sa vážia alebo sa naopak váhe strachom vyhýbajú. Zahaľujú sa do voľných šiat alebo naopak nosia oblečenie, ktoré umožňuje predvádzať ich plochú a vychudnutú postavu.
-Zo zdravotných ťažkostí sa najskôr objavuje zápcha, porucha menštruačného cyklu a zimomrivosť. Vypadávajú im vlasy, kazí sa im pleť a po tele sa im objavujú jemné chĺpky.
-Prvé schudnutie je spravidla spojené so vzrastom sebavedomia a zlepšením nálady. V tejto dobe bývajú chorí veľmi aktívni a spoločenskí, avšak postupne sa sústreďujú stále viac na seba, svoje telo a jedlo.
-Začínajú sa vyhýbať priateľom aj rodine, uzatvárajú sa do seba. Vzrastá ich precitlivenosť a podráždenosť, zhoršuje sa im nálada.
-Na tlak donútiť ich jesť anorektičky reagujú kategorickým odporom. Keď sú nútené jesť, snažia sa podvádzať.
 
To, že anorektička zvracia, sa môže prejavovať rôznym spôsobom. Začínajú sa strácať potraviny, sama si kupuje rôzne dobroty, ktorým sa predtým vyhýbala. Po jedle odbieha na toaletu, kde zostáva dlho zatvorená. Zneužívané môžu byť preháňadlá a diuretiká (lieky na odvodnenie). Niektoré dievčatá jedlo vypľúvajú a dokážu mať rozžuvané jedlo v ústach prekvapivo dlhú dobu.
 
MA je predovšetkým strach z tučnoty a z jedla. Ako každý iný strach rastie aj strach z tučnoty s pozornosťou, ktorú mu venujete, a s krokmi, o ktoré pred ním ustupujete. Pocit úľavy spojený s vyhnutím sa tomu, čoho sa bojíte, zvyšuje riziko návyku. Okrem toho, to do čoho investujete, budete chcieť mať pod kontrolou. V prípade pokračujúcich diét to znamená, že budete ešte viac sledovať váhu a príjem potravy. S opakovaním sa tieto aktivity stávajú návykom. Ich prerušenie je spojené s neistotou a rýchlym vzrastom strachu. Stále viac a viac sa venuje tomu, čoho sa bojí, a tak si to viac a viac pripomína. Poklesá záujem a aktivita v iných oblastiach.
 
3.1.1. Faktory posilňujúce strach z tučnoty:
-tlak médií na predstavy a životné vzory súčasného človeka
-povrchné a jednostranné spojovanie vychudnutosti so zdravím
-škandalizácia obezity (jednostranné spojovanie nadváhy a lenivosti, škaredosti a zdravotnými problémami)
-prílišná orientácia na zovňajšok a na to, ako kto vyzerá
-príliš veľký dôraz na to, čo sa je
-príliš veľká súťaživosť v rodine
-obezita a diéty v rodine
-nevhodné stravovacie návyky rodičov a súrodencov
 
Individuálne:
-úzkostlivosť, dôslednosť a prílišná ctižiadostivosť
-neistota dospievania
-tučnota
-zdravotné problémy spojené s diétou

Prejedanie a pocit prejedenia
Prejedanie je veľký problém tiež pre anorektičky, ktoré normálny stravovací režim vnímajú ako prejedanie a strachom z prejedenia vysvetľujú, prečo nemôžu začať jesť. Prejedenie je samo o sebe relatívny pojem.
 
4. Formy, priebeh a následky mentálnej anorexie
 
Akútna forma mentálnej anorexie začína najviac v súvislosti s pubertou a postihuje takmer výhradne dievčatá. Vedie tak rýchlo ako žiadna iná forma manického postoja k jedlu k závažnému telesnému poškodeniu, ktoré neliečené môže skončiť smrteľne. Časť chorých sa ale aj bez liečenia vzdáva tohto sebazničujúceho správania a akceptuje pre seba také množstvo potravy, ktoré síce zamedzí fatálnym následkom, ale zďaleka nevyživuje telo plnohodnotne. Tento stav chronické anorexie pretrvávať veľmi dlho, pretože blízky často nepozorujú, že postihnutý je stále rovnako chorobne závislý, ako bol v akútnej fáze.
 
4.1. Akútna pubertálna mentálna anorexia
Slovo anorexia pochádza z gréčtiny a pozostáva z predpony an- = v zmysle ne-, bez, a zo slova orexia = chuť k jedlu, žiadostivosť, snaha. Znamená teda znížený popud pre príjem potravy, zjednodušene – nedostatok chuti k jedlu. To sa ale nezhoduje so skutočnosťou. Chorí totiž pociťujú celkom slušnú chuť do jedla, ktorá sa dokonca môže vystupňovať až vo vyslovené záchvaty vlčieho hladu – jednoducho sa jej nepoddávajú, ako to robia psychicky zdraví ľudia, ale potláčajú túto potrebu. S takýmto pohŕdaním vlastných potrieb väčšinou kontrastuje nápadná starostlivosť o druhých. Telesná hmotnosť postihnutých sa rýchlo znižuje, sila sa stráca, ale aj tak má veľa pacientov sklon k tomu, aby ukladali svojmu nedostatočne vyživovanému telu prehnané výkonnostné úlohy. Čím ďalej tým hrozivejšie signály tela jednoducho ignorujú.
 
4.1.1. Symptómy pubertálnej mentálnej anorexie
 
Odmietanie potravy
Prvým symptómom MA, ktorý rodinným príslušníkom padne do očí, je zmenšený príjem potravy. Pretože ale mnohí ľudia pociťujú občas menšiu chuť do jedla, neprikladá sa tomu často žiadny význam. Neskôr sa ale príbuzní už nemôžu ďalej klamať v tom, že dieťa je naozaj veľmi málo. Potom väčšinou začínajú apelovať na rozum. Síce niekedy pod nátlakom okolia chorí povolia a istý čas jedia o trochu viacej. Ale práve ten argument, že sa ešte nachádzajú vo vývoji, ich chorobu skôr posilní, pretože oni sa vlastne nechcú vyvíjať do dospelosti. Aby mali pokoj od nátlaku príbuzných, uchyľujú sa pacienti k výhovorkám. Aby sa vyhli nátlaku a oklamali kontrolu, pokúšajú sa mnohí mentálni anorektici jesť od tej doby svoje jedlo osamote. Pritom si berú veľké porcie, ktoré ale nezjedia, ale je tajne spláchnu do záchoda ale zničia iným spôsobom.

Nakoniec ale nezadržateľne príde kritický bod, v ktorom sa rozhoduje o ďalšom priebehu ochorenia. V tejto fáze sa niektorí pacienti pod vonkajším tlakom vrátia k normálnemu správaniu pri jedle a aspoň na prechodnú dobu prekonajú svoju chorobnú závislosť. Iný sa rozhodnú konzumovať aspoň život zachovávajúce minimum potravy a udržovať zníženú telesnú hmotnosť. Stanú sa tak chronicky mentálne anorektickými, čo je stav, ktorý potom môže byť stabilný po celý život. Časť postihnutých sa ale pred nátlakom svojich  blízkych utieka ešte hlbšie do manického odmietania potravy. To samozrejme končí smrťou, pokiaľ príbuzní nezaistia čo najskôr odbornú liečbu (túto povinnosť ukladá tiež trestný zákon o zanedbaní povinnej starostlivosti).

Veľká časť myšlienok mentálnych anorektikov sa zaoberá potravou a oni pociťujú hlad, niekedy aj veľký. Oni sa tomu ale nepoddávajú, pretože pohŕdajú potrebami vlastného tela, cítia sa silní a „čistí“, keď potlačia nutkanie robiť to, čo všetci ostatní vykonávajú úplne samozrejme. Z tadiaľ pochádza tiež ich pocit, že robia niečo neobvyklé a že sú sami niečím mimoriadnym.
 
Rapídne znižovanie hmotnosti
Nedá sa spoľahlivo odhadnúť, kedy úbytok na váhe dosiahne život ohrozujúce hodnoty. Závisí to na najrôznejších okolnostiach. Ide o individuálne odlišné pochody látkovej premeny, o dĺžku pretrvávania potravy v črevách, o rozdielnu rýchlosť vstrebávania a zhodnocovania potravy. V zásade platí, že normálna telesná hmotnosť je tá, ktorá sa dá vypočítať podľa základnej rovnice: „telesná výška v cm – 100 = normálna váha v kg“. Hranice medzi normálnou hmotnosťou a začínajúcou zdravie škodlivou podváhou je u mužov 10% a u žien najviac 15% pod normálnu váhu.
 
Výška tela: 172 cm
Normálna váha: 172 – 100 = 72 kg
 
Tolerančná oblasť (nezávadná pre zdravie):
pre mužov: 65-79 kg
pre ženy: 61-79 kg
 
Hranice pre podváhu:
pre mužov:  pod 64 kg
pre ženy  pod 60 kg
 
Akonáhle dôjde k prekročeniu hranice pre podváhu, je nutné čo najskôr zaviesť odborné liečenie. Nemusí sa vždy bezpodmienečne jednať o mentálnu anorexiu, ale aj iné možné príčiny, ktoré vedú k tak nesmiernemu vychudnutiu až kachexii ( strata telesnej hmotnosti a svalovej hmoty a slabosť, ktorá sa môže vyskytnúť u pacientov s rakovinou, AIDS, alebo inými chronickými chorobami), vyžadujú liečbu.
 
Prehnaná činorodosť
K najnápadnejším príznakom mentálnej anorexie patrí nezlomná, dlhodobo trvajúca činorodosť postihnutých, ku ktorej sa so svojou železnou vôľou nútia ešte prekvapivo dlho po tom, keď už kôli extrémnemu vychudnutiu trpia značnými telesnými ťažkosťami a rýchlym úpadkom síl. Pacienti sa tak často utvrdzujú v mienení, že sú niečím zvláštnym, a ešte dlho sa im darí klamať svojich blízkych o svojom skutočnom telesnom stave.
Jedným z častých motívov pre takéto nesmierne preťažovanie je fakt, že s snažia rozptýliť obavy blízkych a tiež vlastnú starosť z rýchleho úbytku hmotnosti a síl.
Pokiaľ sa včas nezastaví činnosť chorých mentálnej anorexie, potom sa doslova energeticky „spália“ a úplne sa zrútia. Také ťažké vyčerpanie môže skončiť smrteľne alebo zachovať trvalé následky.
 
Prehnaná starostlivosť o druhých
Nadmerná starostlivosť, typický symptóm u mnohých pacientov s metálnou anorexiou, sa vysvetľuje rôznymi motývmi. Anorektik tým jednak môže sledovať proste vzor matky, ktorá má tiež sklon k prehnanej starostlivosti. Nadmerná starostlivosť mu tiež prináša úžitok, ktorý by bol iným spôsobom pre neho nedosiahnuteľný. Aj keď tak získa iba zdanlivé riešenie problémov, predsa len to pre neho znamená psyxickú úľavu. Okrem toho nadmerná starostlivosť pomáha pravdepodobne anorektikom vydržať svoju chorobnú závislosť, bez toho aby sa zlomili na vnútorných konfliktoch medzi pudom sebazáchovy, myšlienkami, ktoré neustále krúžia okolo jedla, hladom a vzpieraniu sa jedlu. Tým, že nútia k jedlu iných, môžu odviesť svoju pozornosť od vlastných potrieb a cítiť sa opäť nad vecou.
 
Popieranie telesných signálov
Potláčanie životne dôležitej potreby si chronicky podvýživené telo nenechá prejsť bez protestov. Vysiela stále naliehavejšie signály. Anorektici ich však ignorujú, pretože práve zanedbávanie telestných potrieb pre nich znamená víťazstvo nad všetkým „nečistým“ a ich povýšenie na niečo zvláštne. Berú preto síce hlad na vedomie a trpia ním, nepodliehajú mu však.
 
4.1.2. Telesné následky pubertálnej mentálnej anorexie
 
Úpadok síl
Všetky životné pochody vyžadujú energiu, ktorá sa privádza potravou. Istý čas môže telo žiť z vlastných rezerv. Ako dlho závisí od toho, aká bola počiatočná váha na začiatku ochorenia a koľko energie bolo v priebehu ochorenia spotrebovanej.
 
Poruchy látkovej premeny a trávenia
Keď telo dostáva málo potravy, rýchlo prestaví svoju činnosť, aby mohol byť život zachovaný tak dlho, ako to len ide. Až po nejakom čase, keď už program „úspory energie“ látkovej premeny už nedokáže núdzovo vyrovnávať následky odopierania potravy, objavujú sa tiež na životne dôležitých orgánoch vážne poruchy, ktoré neliečené vedú nakoniec k smrti.
Zažívacie orgány sú skoro zasiahnuté nedostatočnou výživou. Na žalúdku môžu vznikať poškodenia sliznice a žalúdočné vredy, ktoré pri prázdnom žalúdku spôsobia značné ťažkosti. Toto ochorenie taktiež bráni využitiu dodaného, aj tak nepatrného množstva potravy, čo urýchľuje vznik ťažkých stavov z podvýživy.
Okrem toho sa u mentálnych anorektikov objavuje chronické spomalenie črevnej činnosti v dôsledku nedostatku nestráviteľných a pre pravidelné vyprázdňovanie nepostrádateľných vláknin.
Preto sa v črevách zhromažďujú jedovaté splodiny látkovej premeny, ktoré sú opätovne  vstrebávané do tela a spôsobujú tak ľahkú sebaotravu s bolesťami hlavy, nefúknutím a nečistou kožou.
 
Srdcové obehové ťažkosti
Prvým príznakom v dôsledku nedostatočnej výživy srdcovo cievneho systému väčšinou býva pokles krvného tlaku a pulzu. Zvlášť pri prehánaní telesnej námahy sa srdce tak preťažuje, že sa objavujú vážnejšie ťažkosti.
K včasným varovným signálom, ktoré upozorňujú na začínajúce komplikácie srdcovo obehového systému, patria predovšetkým záchvaty a mdloby.
 
Vynechávanie menštruácie
Vynechávanie menštruácie sa dá vysvetliť telesnými následkami podvýživy a čiastočne psychicko-nervovými vplyvmi na systém žliaz s vnútornou sekréciou (hormonálny systém), ktorý riadi menštruáciu.
Anorexia taktiež brzdí výraznejšie tvarovanie pŕs. Zameriava proti vytváraniu ženských telesných proporcií, ktoré v puberte začína. Silné chudnutie zabraňuje vytváraniu oblín, a zodpovedá tak predstavám pacientiek, ktoré sa telesne nechcú vyvinúť v ženu.
 
Iné následky
- chronický nedostatok vitamínov, minerálov a stopových prvkov, ktorý napríklad vedie ku chudokrvnosti (nedostatok Fe), abnormálnemu sklonu ku kŕčom (nedostatok Ca a Mg), poruchám nervovej činnosti (nedostatok vit. B) a chybnej funkcii štítnej žľazy (nedostatok jódu).
- enormne zvýšená náchylnosť na ostatné choroby, pretože podvýživa oslabuje obranyschopnosť organizmu do tej miery, že sa už nedokáže ubrániť ani banálnym infekciám
- znížená telesná teplota s abnormálnym sklonom k prechladnutiu
- suchá, zažltnutá, praskajúca pleť, zvýšený rast ochlpenia po celom tele, vypadávanie vlasov
- zvýšená kazivosť zubov
- zápcha
- zvýšená hladina cholesterolu v krvi
- nespavosť, precitlivenosť na svetlo a zvuky
- výrazné oslabenie záujmu o sex
- srdcové ťažkosti má až  90% anorektičiek
- poruchu funkcie ľadvín majú 2/3 anorektičiek
- slabý močový mechúr
- pocity nevoľnosti spojené so zmenšením žalúdka
 
Život ohrozujúce konečné štádium
Nebezpečné rozpätie vyžadujúce okamžité liečenie, pri normálnej výške, okolo 35-40 kg telesnej hmotnosti. Pri prekročení tejto hranice sa môže rýchlo vyvinúť krízový stav, ktorý sa za daných okolností už nedá zvládnuť, a aj keď sa liečba už predsa len zaháji, môže byť neskoro.
Príbuzní nemôžu pri tak pokročilom vychudnutí chorobu sami zvládnuť. Aj keby sa im podarilo donútiť pacienta k jedlu, hrozia pri tom ťažké telesné aj psychické komplikácie. Liečba sa preto musí bezpodmienečne uskutočniť v nemocnici.
 
 
4.1.3. Psychické následky pubertálnej mentálnej anorexie
 
Sociálna izolácia
Zjednodušene povedané typický anorektik kolíše vo svojom správaní sa voči blízkym medzi prehnanou starostlivosťou o blaho druhých a svojimi pocitmi nadradenosti. Preto sa sociálne vzťahy s chorými vytvárajú veľmi problematicky. Nakoniec sa známi od anorektikov odťahujú a tí sú napokon pomaly čím ďalej viac izolovaní.
Sociálne osamotenie súvisí tiež s narastajúcim nezáujmom mentálnych anorektikov o medziľudské vzťahy. Ich myšlienky sa zamestnávajú predovšetkým ich chorobným správaním.
Sociálna izolácia patrí k najviac stresovým činiteľom, ktoré môžu človeka stretnúť. Niet divu, že sa z toho skoro vyvinú vážne psychické poruchy, ktoré ešte zhoršia pôvodnú anorexiu.
 
Pocity nadradenosti, viny a hanby
 Vo svete, kde je príjem potravy samozrejmosťou, sa správa mentálny anorektik bezpochyby neobvykle. Samozrejme nejedná sa o žiadny neobvyklý výkon, za ktorý pacient nemôže od spoločnosti čakať uznanie. To mu však až tak nevadí. Jemu stačí, že sa správa neobvykle, aby sa cítil niečím zvláštnym a mohol si pestovať svoje pocity nadradenosti. Na akej neistej pôde stojí tento pocit nadradenosti a sebavedomia, je viditeľné na tom, ako rýchlo sa zrútia z najrôznejších príčin. Stáva sa to zvlášť často, keď pacient výnimočne, tajne alebo otvorene, podľahne svojmu vlčiemu hladu alebo nátlaku okolia a opäť trochu viac je. Toto „zlyhanie“ vyvolá ťažké pocity hanby a viny a pocit prevahy je už naďalej neudržateľný. V reakcii na to sa pacienti uzatvárajú ešte hlbšie do odmietania potravy, aby odstránili následky svojej „slabosti“. Z tejto kritickej fázy sa rýchlo môže vyvinúť posledné štádium ohrozujúce život alebo môže dôjsť k pokusu o samovraždu. Taktiež vtedy, keď sa pacient rozhodne pre chronickú anorexiu, pretrvávajú pocity zlyhania a môžu nekôr viesť k akútnej chorobnej závislosti na chudnutí.
 
Eufória a depresia
Povznesený euforický pocit mnohých anorektikov sa dá vysvetliť bezprosterednými biochemickými zmenami nedostatočne vyživovaného tela.
Ich vzťah k okolitému svetu je daný vrtošivým kolísaním nálady. Niekedy sú schopní iných zaujať a nakaziť ich svojou činorodosťou, vzápätí ale všetkých urazia svojou aroganciou a podráždenosťou. Pacienti sú často precitlivelí na hluk a svetlo, ktoré u nich môžu vyprovokovať neovládateľné, agresívne reakcie. Počas niekoľkých hodín sa môže eufória zvrátiť v hlbokú depresiu, sprevádzanú pocitmi viny a hanby. Potom sa anorektici stiahnu do svojej izby, po dlhé dni neopúšťajú posteľ. Ich myšlienky sa točia výlučne okolo zlyhania a s tým spojeného pocitu menejcennosti, ktorý je pre nich vzhľadom k ich túžbe byť niečím výnimočným neznesiteľný.
 
Iné následky:
-nálada je závislá od telesnej hmotnosti a stupňa sebakontroly
-pribúda neistota
-vzrastá potreba úzkostnej sebakontroly nielen v jedle ale aj v iných oblastiach
-neustále sa zaoberajú jedlom. Rastie nutkanie prejedať sa a chuť na sladké alebo naopak nechuť k jedlu
-prestávajú sa orientovať vo svojich vnútorných pocitoch (pocit hladu, sýtosti alebo chuti)
-znižuje sa pozornosť, pracovné tempo a pohotovosť chápať komplexné problémy
-zhoršuje s celková intelektová výkonnosť
-znižuje sa záujem o okolie, o sex. Ubúda spoločenských kontaktov a pribúda konfliktov
 
Samovražedné ohrozenie
Neliečená chorobná závislosť na chudnutí môže viesť až k smrti. Znamená teda sama o sebe určitý druh „pomalej samovraždy“, ku ktorej sa pacient nedokázal rozhodnúť dosť rázne.
Nebezpečie samovraždy zostáva relatívne nepatrné tak dlho, ako dlho je pacient v hlbokej depresii, pretože po tú dobu pre ňu nenájde dostatok energie. Akonáhle sa ale životný náboj opäť zvýši, môže sa znovu prebudená energia zamerať proti vlastnému životu. Antidepresíva to často ešte len podporia, pretože pôsobia v dvoch etapách: najskôr sa vráti životný náboj, a až potom zmiznú všetky ostatné symptómy.
 
4.2. Chronická mentálna anorexia
Akútna chorobná závislosť na chudnutí prechádza asi u tretiny pacientov do chronickej fáze. Postihnutí akceptujú určitú telesnú hmotnosť, ktorá je pod normálnou telesnou váhou, ale nevedie k vychudnutiu ohrozujúcemu život. To však neznamená, že mentálna anorexia bola vyliečená. Ide o kompromis medzi pretrvávajúcim sklonom k odmietaniu potravy a pochopením toho, že iba príjem určitého množstva potravy ich ochráni pred núteným liečením. Alebo prípadnou smrťou. Za nepriaznivých okolností sa však znova objavuje akútna anorexia ale nejaká iná forma narušeného postoja k jedlu..
Časť chronických anorektikov predtým netrpela akútnou náruživou snahou schudnúť, ale inou formou chorobnej závislosti na jedle. Za nepriaznivých okolností sa môže chronická anorexia objaviť dokonca na záver redukčnej diéty alebo liečby pôstom. V týchto prípadoch boli psychické príčiny už vopred dané a kúra ich iba aktivovala.
 
Akceptovanie minimálnej hmotnosti
Časť postihnutých dôjde aj bez liečenia k názoru, že to takto nemôže ísť donekonečna. K tomuto názoru prídu napríklad pri prvých vážnejších ťažkostiach, pod nátlakom okolia alebo pri pohrození núteného liečenia. Je taktiež podporovaný pudom sebazáchovy, ktorý sa opäť zaktivoval. Akceptujú pre seba telesnú hmotnosť, ktorá je síce vyššia než podváha ohrozujúca život, ale je predsa len podstatne nižšia než hmotnosť normálna.
 
Kontrola správania pri jedle
Udržiavanie akceptovanej telesnej hmotnosti nie je pre chronického mentálneho anorektika ľahkou záležitosťou, je ale nepostrádateľná pre jeho vnútornú rovnováhu. Musí pri tom bojovať rovnako s hladom ako s pokušením opäť znížiť príjem potravy. Tomu môže zabrániť iba prísnou kontrolou svojho správania pri jedle. Ale aj cez túto sebakontrolu trpia neustále strachom, že by sa ich hmotnosť mohla zmeniť.
K typickým spôsobom správania sa chronických mentálnych anorektikov pri jedle, ktorými sa odlišujú od tých, ktorí jedia málo z iných dôvodov a sú veľmi štíhli, patrí predovšetkým:
-  striktné obmedzenie príjmu potravy na akceptované minimum nezávisle od apetítu
-  presná kontrola množstva konzumovanej potravy
-  uprednostňovanie jedál s malým obsahom kalórií
 
Úmyselne navodené zvracanie
K príležitostnému alebo pravidelnému umelému zvracaniu majú sklon pacienti obzvlášť vtedy, keď občas zjedli o trochu viacej, než si sami dovolili, alebo keď pod nátlakom príbuzných a pre kľud v domácnosti konzumujú stále „príliš veľa“ jedla. Rovnaké správanie sa tiež objavuje pri bulímili. Rozdiel medzi nimi je ten, že bulimici najskôr pohltia nesmierne množstvo potravy, než si zasunú do krku prst. Zatiaľ čo anorektici prijímajú potravín príliš málo a ešte potom časť vyzvracajú. Hanba a hnus za úmyselne vyvolané zvracanie môžu samy o sebe vrhnúť postihnutého znovu do akútnej mentálnej anorexie alebo do iného druhu chorobného postoja k jedlu. Obzvlášť často sa ich správanie prikloní k bulímii
 
Zneužívanie liekov
Chorí zneužívaním liekov oslabujú svoje obavy pred stratou sebakontroly pri jedle. Veľmi často bývajú zneužívané preháňadlá. Mnohí postihnutí užívajú taktiež močopudné prostriedky, ktoré vyplavujú z tela tekutiny. Preháňadlá a diuretiká narušujú vnútornú rovnováhu telesných tekutín a solí. Rýchlo sa na ne vytvára závislosť a k vyprázdneniu sú potom potrebné stále vyššie a vyššie dávky. Prestať s užívaním preháňadiel je veľmi ťažké a je nutné to konzultovať s lekárom. Chronický anorektici používajú príležitostne alebo pravidelne lieky s účinkom brzdiacim chuť k jedlu. Aj pri krátkom užívaní týchto liekov hrozí značné telesné a psychické vedľajšie účinky.
 
Telesné a psychické následky
K najčastejším následkom patria chronické narastajúce stavy z podvýživy, chýbajú hlavne vitamíny, minerálne látky a stopové prvky, bielkoviny nutné pre výstavbu vlastnej telesnej substancie. To vedie k istým všeobecným symptómom ako je trvalá únava, oslabenie schopnosti koncentrácie a zníženie výkonnosti, nervozita a zvýšená náchylnosť ku chorobám ako dôsledok zníženej obranyschopnosti. Časté sú depresie, pocity viny a hanby. K tomu pristupujú opodstatnené, ale často nadmerne vystupňované obavy pred neskoršími zdravotnými následkami podvýživy.

5. Úspešná liečba mentálnej anorexie
Liečenie mentálej anorexie musí byť celkové, teda psychické aj somatické, aby bolo možné vyliečiť všetky príčiny aj následky mentálnej anorexie. U ťažkých prípadov si to vyžaduje aj dlhší pobyt v nemocnici, pri akútnom ohrození života dokonca aj proti vôli pacienta, ktorý sám nie je schopný rozumnej úvahy.
 
5.1. Liečba telesných následkov
Všetky liečebné postupy vrátane regenerujúcej výživy predpisuje odborník, ktorý tak neustále sleduje priebeh choroby.
 
Okamžitá pomoc pri ohrození života
Príznakmi, ktoré ešte nesignalizujú akútne ohrozenie života, ale vyžadujú akútnu urýchlenú liečbu, sú predovšetkým: 
-  časté záchvaty slabosti so závratmi až mdlobami
-  sklon ku kŕčom, ktoré zo začiatku postihujú prednostne lýtkové svalstvo a poukazujú, ako nejasné varovné znamenie, na začínajúcu nebezpečnú stratu elektrolytov a tekutín
-  zníženie telesnej hmotnosti pod 40 kg, čo normálne už ohlasuje prechod do nebezpečnej podváhy
V nemocnici sú potom ohrození mentálni anorektici liečení infúziami výživných roztokov a roztokov s elektrolytami. Okrem toho sa podávajú lieky posilňujúce srdcovú činnosť a stabilizujúce krvný obeh a iné liečivá podľa individuálneho nálezu.
 
Odstraňovanie následkov podvýživy
Po prekonaní akútne ohrozujúcich stavov je nutné naďalej podávať životne dôležité látky, aby bol nedostatok úplne odstránený a opäť naplnené rezervy, ktoré si telo vytvára. Samotná výživa preto nestačí. Sú potrebné odpovedajúce lieky, ktoré by sa zo začiatku mali podávať injekčne. Až keď sa vyšetrením krvi preukáže, že hospodárenie s vitamínmi a minerálmi v tele opäť normalizovalo, stačí v ďalšom období plnohodnotná, dostatočná strava.
 
Iné nutné liečebné zásahy
Na výsledkoch celkového vyšetrenia závisí, ktoré ďalšie terapeutické opatrenia sú nutné,hned ako je odstránené akútne nebezpečie.
 
Poruchy trávenia a látkovej premeny
Odborný lekár predpíše lieky, ktoré je nutné väčšinou ešte podporiť diétou.
Všetky poruchy trávenia a látkovej premeny sa nepodarí vyliečiť. Niekedy ostanú trvalé poškodenia, s ktorými musia pacienti žiť, a tie môžu vyžadovať trvalé dodržiavanie diéty.
 
Srdcovo obehové poškodenia
Diagnóza a liečba takýchto poškodení zostáva vždy vyhradená odbornému lekárovi. Ak nie je možné úplné vyliečenie, musia pacienti užívať lieky na podporu srdca a krvného obehu po celý život.

Detoxikácia pri zneužívaní liekov
Pokiaľ menálni anorektici užívali po dlhšiu dobu laxatíva, diuretiká, anorektiká alebo psychofarmaká, je nutné ich telo najskôr dôkladne zbaviť jedovatých látok. Chorobná závislosť na liekoch vyžaduje okrem toho ďalšiu odvykaciu kúru na klinike, ktorá býva kombinovaná s liečbou mentálnej anorexie.
Okrem toxikomanického zneužívania liekov je mentálna anorexia sprevádzaná často ďalšími druhmi chorobnej závislosti, alkoholizmom a nikotinizmom. Takéto formy chorobnej závislosti vyžadujú psychoterapiu a dodatočnú detoxikáciu organizmu.
 
Správna regeneračná výživa
Telo chorého nie je po mesiace alebo aj roky zvyknuté na pravidelnú normálnu výživu. Preto pacient nesmie za žiadnych okolností ihneď prejsť na normálnu stravu. Na začiatku je prísne zakázané podávať tuky, mäso, údeniny a iné potraviny živočíšneho pôvodu. Nutné je taktiež sa bezpodmienečne vzdať surovej zeleniny, cukru a iných sladkostí. Zo začiatku sú vhodné iba veľmi ľahké jedlá(vo vode pripravené kašovité odvary z vločiek alebo ryže, silne nariedené ovocné alebo zeleninové šťavy), ktoré by mali byť rozdelené na 6-12 porcií v priebehu dňa.

Keď je táto diéta dobre znášaná, môžeme ju po 2-3 dňoch obohatiť netučnými mliečnymi produktmi (netučný tvaroh a jogurt) a nesladeným ovocným kompótom. Ak sa neobjavia behom ďalších 2-3 dňov žiadne nežiadúce reakcie na túto výživu, môžeme ju naďalej obohacovať. K tomu je vhodné müsli s netučným mliekom a trochou medu, striedmo ovocie a zelenina, biely chlieb s veľmi malým množstvom masla alebo diétnym margarínom a kúsok netučného syra. V nasledujúcich dňoch doplníme túto stravu opatrne dusenou rybou a duseným ľahko stráviteľným teľacím mäsom. Najskôr po 14 dňoch, nie skôr. Môžeme prejsť na normálnu stravu, ktorá ešte stále musí obsahovať veľmi málo tuku a potravín živočíšneho pôvodu.
Behom prvých týždňov až mesiacov sa výživa doplňuje ešte podávaním vitamínov, minerálov a stopových prvkov a podľa potreby bielkovinovými koncentrátmi.
 
5.2. Psychoterapia
Ako ťažká chorobná závislosť vyžaduje mentálna anorexia popri odbornom liečení tela vždy aj odbornú psychoterapiu. U pacientov, ktorí nie sú schopní navštevovať ambulantnú psychoterapiu, sa liečba prevádza zo začiatku v nemocnici.
 
Klasické psychoterapeutické metódy
V minulosti sa ukázali účinnými klasické psychoterapeutické metódy, ktoré sa opierali hlavne o skúmanie podvedomia podľa Sigmunda Freuda a jeho následovníkov. V poslednej dobe pribúda nových terapeutických postupov, ktoré v porovnaní s klasickou psychoterapiou vynikajú predovšetkým rýchlym účinkom. Prinajmenšom z tohto dôvodu stráca zdĺhavá psychoanalýza pomaly pre terapiu mentálnej anorexie svoj význam rovnako ako aj pre iné psychické choroby. Hĺbková terapia rozhovorom býva vo vylepšenej podobe používaná pri mnohých pacientoch rovnako ako predtým aspoň k základnému liečeniu.

Hĺbkové psychoterapeutické rozhovory
Rozhovor sám o sebe nestačí k vyliečeniu mentálnej anorexie. Hĺbkový psychoterapeutický rozhovor sleduje určité pravidlá, ktoré definoval americký psychoterapeut Rogers. Cielene vedený rozhovor pomáha pacientom poznať samých seba a pomocou naučených postupov zmeniť svoje správanie. Základným predpokladom je atmosféra plná porozumenia a nefalšovanej náklonnosti. V rozumnej otvorenej atmosfére terapeutického rozhovoru sa môže chorobne závislý pacient rozhovoriť pomaly a bez strachu pred odmietaním, kritikou, o svojich problémoch a konfliktoch. Zo začiatku o nich sám veľa nevie, pretože príčiny pôsobia z podvedomia. Odborník často nejasne sa objavujúce motívy zachytáva do slov tak, že sa pacientovi opäť stávajú vedomými. Na to, ich opäť pod vedením terapeuta spracováva. Nevýhodou terapie rozhovorom je predovšetkým jej dlhé trvanie. Naučené postupy správania potrebujú nejaký čas, než sa môžu presadiť v bežnom živote.
 
Psychoanalýza
Okolo psychoanalýzy pre liečenie chorobne závislých na chudnutí sú ostré vedecké spory. Účinok tejto terapie nebol doteraz exaktne vedecky vysvetlený. Vysvetľuje sa to aj jej dlhým trvaním (môže trvať aj niekoľko rokov). Napriek všetkej kritike a pochybnostiam tejto Freudom založenej liečby býva nasadzovaná pri mentálnej anorexii, pri ktorej sa celkom dobre osvedčila a môže viesť k trvalému vyliečeniu. Technika psychoanalýzy spočíva v odhaľovaní, uvedomovaní si a spracovaní nevedomých príčin psychických komplexov, ktoré často siahajú až do ranného detstva. Za tým účelom hovorí pacient v otvorenej atmosfére plnej dôvery o svojich myšlienkach, pocitoch a snoch. Terapeut ich rozoberá (analyzuje) a v zrozumiteľnej forme ich v správnom čase vracia späť pacientovi. Hneď ako sú všetky potlačené obavy, konflikty a podobné problémy odkryté a príslušne spracované, vylieči sa nimi vyvolaná mentálna anorexia. Iná forma psychoterapie, ktorú vyvinul Freudov žiak Alfred Adler – individuálna psychológia je vhodná na liečenie mentálnej anorexie ešte viac. Táto metóda sa opiera o predstavu, že psychické ochorenia vyvolávajú komplexy menejcennosti pacienta, ktoré súvisia s výchovou a s negatívnymi životnými skúsenosťami.
 
Behaviorálna terapia
Behaviorálna terapia nepátra dlho po podvedomých príčinách chorobnej závislosti, ale hneď začína s odnaúčaním nesprávnych návykov pri jedle. Najskôr sa mentálny anorektik v uvoľnení učí nový postoj k jedlu. Potom nastáva všeobecná zmena správania v tých oblastiach života, ktoré zahnali pacienta do choroby.

6. Zaujímavosti
6.1. Muži nechcú vyziabnuté ženy

Jediní muži, ktorí obdivujú vyziabnuté ženy sú už iba návrhári a tí sú väčšinou gayovia. Absolútna väčšina heterosexuálnych mužov dáva prednosť ženám s plnšími tvarmi. „Vešiaky“ na módne oblečenie sú out. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý uskutočnil pánsky časopis FHM medzi 60 000 čitateľmi.  Najatraktívnejšie sú vraj ženy s postavou konfekčnej veľkosti 38 až 40. 41 % mužov túži po veľkosti 38, na druhom mieste bola veľkosť 40, ktorú uprednostňuje 39 % opýtaných. Iba 20 % respondentov uviedlo, že sa im páčia extrémne štíhle ženy, ktoré sa zmestia do oblečenia s veľkosťou 34.
„Iba pätina čitateľov zvolila veľkosť 34 ako ideálny typ ženskej postavy, kým veľkosti 38 a 40 suverénne pokorili chudšie rivalky. To dokazuje jednu vec, dámy, hoďte do seba pivo, dajte si hamburger a my vás budeme milovať,“ tvrdí šéfredaktor austrálskeho vydania časopisu FHM Ben Smithurst.
Podľa Julie Thomsonovej, riaditeľky nadácie The Butterfly Foundation, ktorá sa venuje boju proti poruchám príjmu potravy a za zdravé vnímanie tela, takýto výskum je nanič. „Opäť robí zo žien veci a stále opakuje, že muži vnímajú ženy povrchne,“ tvrdí Thomsonová.

Expertka na anorexiu a bulímiu Marika Tiggemannová z Flinders University v austrálskom Adelaide tvrdí, že prieskum časopisu iba potvrdil závery jej vlastného výskumu. „Zistili sme, že ženy chcú byť štíhlejšie, než sa to páči mužom. Mužská predstava o štíhlosti je ´robustnejšia´ než predstava žien. Nanešťastie, veľa ľudí si myslí, že štíhlosť dokazuje, že je človek disciplinovaný a dokáže sa ovládať, kým byť tučný znamená byť slaboch,“ uviedla Tiggemanová.

6.2. Francúzsky módny priemysel podpísal chartu proti anorexii
Predstavitelia francúzskeho módneho priemyslu podpísali 10. 4. 2008 v Paríži chartu proti anorexii. Signatári tohto dokumentu, ktorý podporilo francúzske ministerstvo zdravotníctva, sa zaviazali nepodporovať nezdravé životné návyky a neukazovať obrázky ľudí, ktoré by mohli slúžiť ako návod k extrémnej vychudnutosti.

Chartu podpísali zástupcovia Federácie francúzskej dámskej konfekcie, Únie modelingových agentúr spolu s reprezentantmi niektorých reklamných a mediálnych spoločností. Podľa agentúry AP však nie je tento dokument záväzný. Jeho vznik je reakciou na rastúcu kritiku módneho priemyslu, ktorého je Francúzsko jedným z centier, kvôli uprednostňovaniu vychudnutých modeliek. Tento trend podľa odborníkov negatívne ovplyvňuje životosprávu a stravovacie návyky mládeže, ale i samých manekýnok. V nedávnej minulosti zaznamenali  prípady úmrtí niekoľkých modeliek kvôli anorexii.
Proti prezentovaniu vyziabnutých manekýnok chce Francúzsko bojovať i legislatívne. Poslankyňa Valéria Boyerová zo Zväzu pre ľudové hnutie  prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa chystá budúci týždeň predložiť v parlamente návrh zákona, ktorý by umožňoval trestať osoby zodpovedné za internetové stránky alebo módne reklamy propagujúce anorexiu. Vinník by podľa tohto návrhu mohol dostať trest až dva roky väzenia alebo pokutu 30.000 eur. I táto iniciatíva má podporu francúzskeho ministerstva zdravotníctva. Vo Francúzsku podľa neho trpí anorexiou 30 000 až 40 000 ľudí, z ktorých desatinu tvoria muži. Aj ďalšie krajiny prijali opatrenie proti propagácii „vychrtlosti“ v módnom priemysle. Madridských prehliadok sa nesmú zúčastniť ženy, ktorých index telesnej hmotnosti, vypočítaný z pomeru váhy a výšky, je nižší než 18. V Miláne nemôžu ísť na móla modelky s indexom pod 18,5.

7. Vlastná práca
 
Robila som prieskum medzi 16-25 ročnými chlapcami a dievčatami, aby som zistila, ako to reálne vyzerá s poruchami príjmu potravy medzi mojimi rovesníkmi.
 
Vysokou podváhou (BMI index nižší ako 18) trpí 10% opýtaných, len ženy
Podváhou  (BMI index 18-20)  40% opýtaných, z toho 25% sú muži
Normálnu váhu  (BMI index od 20-25) má 45% opýtaných, z toho 55,6% sú muži
Nadváhou  (BMI nad 25) trpí 10% opýtaných, z toho 50% sú muži
 
Prekvapivo len 15% opýtaných sa nestravuje pravidelne, no až 20% má tráviace ťažkosti.
 
75% opýtaných nie je v jedle vyberavých a zjedia všetko
15% opýtaných uprednostňuje sladkosti
10% opýtaných uprednostňuje nízkokalorickú stravu
 
45% opýtaných držalo redukčnú diétu
15% opýtaných nemá stálu telesnú hmotnosť
60% opýtaných nie je spokojných so svojou hmotnosťou
5% opýtaných má v rodine PPP
20% opýtaných užilo laxatíva, diuretiká alebo anorektiká
15% opýtaných si myslí, že je lepšie byť vychudnutým než tlstým
50% opýtaných je vystavených vplyvu diét v rodine
40% opýtaných sa prejedá
55% opýtaných sa obáva, že priberú
 
V priemere na vzhľade opýtaným záleží na 87%
 
Mojím cieľom bolo zistiť koľko percent ľudí má potencionálne anorexiu, či prinajmenšom narušený vzťah k jedlu, ktorý v budúcnoti môže prerásť do anorexie. Tu sú moje zistenia:
 
10% opýtaných, čo trpia vyššou podváhou sú ženy s priemerným BMI indexom 17,6. Ani jedna nemá BMI index na hranici ohrozenia života, čiže ťažko budeme hovoriť o anorexii. No podľa ostatných odpovedí na otázky s určitosťou majú narušený vzťah k jedlu.
 
100%  z nich má tráviace ťažkosti a uprednostňuje nízkokalorickú stravu
50%  má tráviace ťažkosti
100%  dievčat držalo redukčnú diétu
50%  nemá stálu telesnú váhou
100% dievčat uviedlo, že je spokojných so svojou telesnou váhou (to si ale oponuje  s predošlým údajom)
U ani jednej z nich sa v rodine nevyskytuje PPP.
50% dievčat užilo laxatíva, diuretiká alebo anorektiká
100% dievčat si myslí, že je zdravšie byť vychudnutým
 Na vzhľade im v priemere záleží na 91%
100% z nich sa obáva, že priberú

Nedovolím si povedať koľkým dievčatám z týchto 10% prerastie ich prinajmenšom narušený vzťah k jedlu do anorexie či inej PPP. Na to, mám málo skúseností a s dotyčnými by som sa musela porozprávať osobne. Chcela by som ale upozorniť na to, že veľa opýtaných si odpovede na otázky prikrášlilo pretože sú dosť osobné a väčšina ľudí je citlivá na svoj vzhľad a radi sa klamú. Domnievam sa, že medzi opýtanými je aj potencionálna anorektička, ktorá pravdepodobne neodpovedala na všetky otázky pravdivo.
Mne tento prieskum potvrdil moju domnienku, že ľudia nejdú s kožou na trh. Veľa z opýtaných sú moji kamaráti. Takže ich poznám. Jedno dievča trpelo anorexiou, pričom ale neuviedlo, že držala redukčné diéty, alebo že uprednostňuje nízkokalorickú stravu. Uviedla, že sa pravidelne stravuje, čo vidím, že nie. Líniu si drží, snaží sa o to. Na vzhľad je veľmi citlivá, no snaží sa to samozrejme zakrývať. Ľudia, ktorí sa nezaujímajú o anorexiu si veľa malých drobných signálov nevšimnú. Dotazník vyplnila tak, že by ste na ňu neboli povedali že mala anorexiu. A o tom to je. Okolie si to všimne až keď je veľmi neskoro.

8. Záver
Prieskum je skreslený. Anorektičky zatĺkajú. Okolie si signály všíma neskoro. Celá téma sa tabuizuje. Rodina sa za člena rodiny trpiaceho PPP hanbí...
To všetko vnáša do chute liečiť pacientov trpiacich anorexiou dávku pesimizmu. Vznik anorexie ovplyvňuje tak veľmi veľa faktorov, že všetky sa nikdy nepodarí odstrániť. A takisto ani nezachránime všetky anorektičky sveta. Dôležité ale je, aby ľudia vedeli o tejto chorobe čo najviac. Len potom budú môcť včas a správne zareagovať, zrýchliť a uľahčiť liečbu pacientovi. Východisko ako znížiť počet anorektických pacientov v psychiatrických liečebniach vidím v tom, že tak ako sa robia na školách prevencie drogových závislostí, mali by sa usporadúvať aj prednášky o PPP. Samozrejme, prednáška by mala byť kvalitná a poslucháča by mala zaujať. Nieže by som si myslela, že by sa tým stali zázraky. No aspoň by sa študentom podali informácie kam a na koho by sa mali obrátiť, ak by sa stretli s touto chorobou. Pretože práve týmto sa celý proces urýchli. Dotyčný zájde za psychológom, terapeutom, psychiatrom, povie mu o svojom podozrení a ten ho už navedie ako by mal ďalej pokračovať. Čím rýchlejšie dôjde ku konzultácii s odborníkom, tým lepšie.

BULÍMIA NERVOSA

Bulímia
 
Bulimia nervosa
Pojem bulímia pochádza z gréckeho slova Bulimos, čo znamená býčí hlad. Hoci o chorobe existujú jednotlivé zmienky od antiky, odborne bola opísaná a nazvaná ako bulímia až po zverejnení diela od psychiatra Geralda Russela (1979).
 
CHARAKTERISTIKA
Bulímia nervosa je syndróm charakterizovaný opakovateľnými záchvatmi prejedania sa a prehnanou posadnutosťou kontrolovaním telesnej váhy, ktorý smeruje pacienta k osvojeniu si extrémnych opatrení ako je samovyvolávanie zvracania, používanie liekov na potlačenie chuti do jedla (anorektík), diuretík (na odvodnenie) a nútenie sa do dlhotrvajúceho hladovania ako trest po nutkavom jedení.  Jedinec má trvale obavy súvisiace s jedlom, ktoré sa menia až na posadnutosť, takže myšlienky na jedlo ho prenasledujú po celý deň.
 
Pacient sa snaží vyvážiť dopad tohto žravého príjmu potravy rôznymi „technikami“, ktoré postupne „rozvíja“ v priebehu ochorenia a ktoré vyplývajú z pocitov viny, zjavujúcich sa bezprostredne po ukončení jedenia a upokojení nutkavého impulzu.

K týmto „technikám“ patria:
· Vyvolanie zvracania
· Zneužívanie laxatív (preháňadiel)
· Nútenie sa do dlhotrvajúceho hladovania ako trest po nutkavom jedení
· Používanie liekov na potlačenie chuti do jedla (anorektík), diuretík (na odvodnenie) a prípravkov na báze hormónov štítnej žľazy, ktoré urýchľujú látkovú premenu a prispievajú tak k strate telesnej hmotnosti. V niektorých extrémnych prípadoch diabetickí pacienti odkázaní na inzulín a trpiaci záchvatmi bulímie zanechávajú liečbu inzulínom s cieľom nepriberať po nadmernom príjme stravy.
 
Rovnako ako v prípade anorexie, aj pri bulímii dochádza k narušeniu vnímania vlastného tela a postihnutý jedinec sa vidí nadmerne tučný. U týchto pacientov sa stretávame s absurdným správaním; na jednej strane majú strach z priberania, ale na strane druhej nedokážu potlačiť úzkosť, ktorá ich núti nekontrolovane jesť. Počas týchto záchvatov sa bulimik, bulimička napchá práve tými jedlami, ktoré sú za normálnych okolnosť "tabu": tučné jedlá, sladkosti, koláče... Až 50 000 kalórií je bulimik, schopný skonzumovať. Frekvencia záchvatov je rôzna, od 1x - 2x za týždeň až 20x za deň. Rovnako variabilné je aj trvanie jednotlivých záchvatov.
 
Vo väčšine prípadov sa takéto záchvaty stávajú bez vedomia rodiny či partnera a často sa ich odhalia veľmi neskoro, ak vôbec. Záber emócií bulimikov je veľmi rozsiahly, od veľkej chuti cez uspokojenie a pocit porážky až po pocit zlyhania. Po záchvate väčšinou prichádza pocit veľkej hanby za svoje správanie, čo je dôvodom, prečo bulimičky svoj problém taja pred okolím. Nebýva výnimkou, že v domácnosti, či v rodine miznú obrovské množstvá jedla určené ako zásoba na nasledujúce týždne. Bulimici míňajú veľmi veľké finančné obnosy na jedlo, stáva sa, že sa dostanú kvôli jedlu do dlžoby.
 
Ďalšou charakteristikou bulímie je zaoberanie sa všetkým, čo nejako súvisí s jedlom, kalóriami, telesnou hmotnosťou, diétami, postavou atď. Bulimici nemusia byť vychudnutí ako anorektici, môžu mať normálnu váhu, aj nadváhu, no pred očami majú stále ideál krásy a štíhlosti. Ich emócie ovládajú dve túžby: na jednej strane nástojčivý pocit schuti sa najesť všetkého, čo im príde pod ruku a na strane druhej želanie zostať či byť štíhli. Bulímiu vidia ako riešenie súladu týchto túžob.
 
Na prvý pohľad na bulimičkách nie je vidno chorobu ako na anorektičkách, ktoré sú očividne vychudnuté. Zvyčajne však ani bulimičky nevyzerajú zdravo. Rozvrátená výživa, zvracanie, namáhaná tráviaca sústava sa podpisujú na ich výzore. Muži a ženy trpiaci bulímiou si sú zvyčajne vedomí toho že majú problém s jedením. Fascinovaní jedlom si občas kúpia časopisy a kuchárky, aby si prečítali recepty a tešili sa z diskutovania záležitostí ohľadom diét.
 
Ľudia trpiaci bulímiou  sú často kompulzívni a často tak zneužívajú alkohol a drogy. Poruchy stravovania ako je anorexia a bulímia  majú sklon pohybovať sa v rodinách a dievčatá sú najviac ovplyvnené. 
Behom ranných 70.tych rokov, predtým než bol výskyt bulímie široko rozpoznaný, skoro každý kto mal poruchu jedenia veril že nikto iný taký problém nemal.
 
Tak ako anorexia aj bulímia je  podmienená multifaktoriálne. Poukazuje sa na poruchy biogénnych aminoneurotransmiterov (prenášačov biologicky účinných látok), čo môže poskytovať nový pohľad na chorobu.
 
Rodiny sú často nadmerne chrániace, rigidné, bez dostatočnej schopnosti vyjadrovať priamo emócie a konflikty. S nástupom dospievania dieťaťa v takejto rodine sa narušuje jej umelá stabilita. Často je to matka, ktorá nezvláda svoju materskú úlohu: je buď chladná, zanedbáva starostlivosť o dieťa, alebo naopak je príliš ochraňujúca a kontrolujúca, netoleruje individualitu dieťaťa a najmä jeho odlišnosti od jej predstáv.
 
Rodina ako celok je zameraná na vonkajší formálny úspech a pre okolie potrebuje demonštrovať aj vnútorné bezchybné fungovanie. Osobnosť postihnutého dieťaťa charakterizuje zvýšená samokontrola, vysoká zodpovednosť voči druhým, vzorné chovanie, zriedkavejšie vyjadrovanie emócií, izoláciu, narušenú sexuálnu identitu. Prítomné sú črty perfekcionalizmu, vysoké nároky na seba, často závislosť od hodnotenia druhými.
 
Pri bulímii je proces kontroly a sebaovládania patologicky porušovaný, s pocitmi viny a zlyhania. Za najvýznamnejšie zo spúšťacích faktorov choroby možno považovať špecifické vývojové požiadavky a vzťahy adolescentného obdobia.
 
Upevnenie a uvedomenie si vlastnej identity a ženskej úlohy, akceptovanie sexuality, pacientka s anorexiou a jej rodina ťažko zvládajú. Dospievajúce dieťa je veľmi zraniteľné, ťažko vláda stres v súvislosti s osamostatňovaním sa, zvládnutím širokých medziľudských kontaktov a prvých partnerských vzťahov.
 
AKO SA OBJAVILA BULÍMIA
Bulímia nervosa zvyčajne začína v dobe dospievania alebo skorej dospelosti. Presne tak ako anorexia nervosa, bulímia ovplyvní zväčša ženy. Len 15% zasiahnutých jedincov sú muži.
 
U odhadovaných 2-3 % mladých ľudí sa vyvinie bulímia v porovnaní s ostatnými ktorí trpia anorexiou.  Štúdie ukazujú že okolo 50%  ľudí, ktorý začnú mať poruchy jedenia u anorexii sa neskôr stanú bulimikmi.
Je to 10 násobne častejšie u žien ako u mužov s najväčšou prevahou výskytu v mladosti a mladých dospelákov. Toto poukazuje na potrebu pre starosť a preventívne opatrenia na školách, hlavne čo sa týka študentov ženského pohlavia.
 
Najčastejšie sa objavuje u dievčat v pubertálnom a adolescentnom veku, resp. u mladých žien do 30. roku života. Výskyt choroby sa zvyšuje. Po roku 1987, keď bola vyhlásená za jeden z hlavných problémov novodobej ľudskej populácie (a filozofie), sa zistila u 3-8% dievčat a žien; na chlapcov pripadá 1%. Niektorí jedinci mali predtým zvýšenú, resp. normálnu hmotnosť.
Pri bulímii nebýva zväčša výrazný deficit hmotnosti. Dievčatá sú spravidla ambiciózne a majú pocit viny. Často pochádzajú z rozvrátených rodín. V období aktivácie sú napäté, zhorší sa ich prospech a komunikácia.
 
Počet ľudí trpiacich bulímiou sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. Spoľahlivé štatistické údaje vzhľadom na vysoké číslo
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/7433-mentalna-anorexia-a-bulimia/