Zavedenie eura

Zavedenie eura

Úvod

Tému zavedenia eura sme si vybrali pretože je to aktuálny ekonomický problém, týkajúci sa blízkej budúcnosti slovenských  občanov. Našim projektom sme chceli ukázať, že prechod na novú menu nemusí byť komplikovaný a pri dobrom zvládnutí  plánovaných opatrení by sme dokonca mohli eliminovať prípadné nevýhody. Prijatie eura v Slovenskej republike bude mať  významný  vplyv na život každého z nás. Vstupom do Európskej únie sme zároveň prejavili záujem o vstup do Európskej menovej únie, pretože neoddeliteľnou súčasťou prístupových dokumentov je aj záväzok o následnom pristúpení Slovenskej republiky do eurozóny.

Dátum prijatia eura sa blíži a preto sme sa rozhodli na nasledujúcich stranách priblížiť podmienky a proces zavedenia jednotnej európskej meny na Slovensku.
Snažili sme sa zhromaždiť čo najviac dostupných informácií o danej problematike, spracovať ich, poukázať na možné problémy pri zavádzaní meny a vyhodnotiť jej prínos pre Slovensko.  Našim cieľom bolo zdôrazniť dôležitosť dôkladnej prípravy slovenskej ekonomiky a hospodárstva na tento významný krok.

Euro
Euro je jednotná mena Európskej menovej únie, ktorú 1. januára 1999 prijalo 11 členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko, teda  300 miliónov Európanov. Od 1. januára 2001 začalo euro používať aj Grécko. Poslednou krajinou, ktorá vstúpila do Hospodárskej a  menovej únie od 1. januára 2007 sa stalo Slovinsko. . Dnes sú eurové bankovky a eurové mince zákonným platidlom v 13 z 27 členských štátov Európskej únie. Tieto krajiny spolu tvoria tzv. EUROZÓNU (viď príloha 1). Občania Dánska, Švédska a Veľkej Británie v referendách vstup do eurozóny odmietli.
Názov meny "euro" vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite v Madride v decembri 1995. Euro bolo možné použiť v bezhotovostnom styku od 1. januára 1999, bankovky a mince boli vydané do obehu 1. januára 2002. Od 28. februára 2002 je euro výhradným platidlom v eurozóne. Jedno euro má 100 centov.

Oficiálny znak eura
Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa.

Hospodárska a menová únia
Zmluva o Európskej únií podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993, priniesla detailné ustanovenia o Hospodárskej a menovej únii. Jej cieľom je zbližovanie hospodárskych politík jednotlivých členských štátov, vytvorenie spoločnej meny a výkon spoločnej menovej politiky s udržaním cenovej stability ako svojho hlavného cieľa. 

Mena Európskej únie

Podoba bankoviek

Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty.

Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.

Hlavné znaky eurobankoviek sú:
- názov meny – EURO – € - v latinskej i gréckej abecede;
- zástava Európskej únie;
- skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka (ECB) – v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP);
- podpis prezidenta Európskej centrálnej banky.

Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky hodnoty eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu (€ 5 je sivá, € 50 oranžová, € 10 červená, € 100 zelená, € 20 modrá, € 200 okrová, € 500 fialová) a veľkým čísliciam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek.

Bezpečnosť bankoviek
Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie. Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vláken, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné.

Dizajn mincí
Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj.  (dizajn slovenských mincí – viď príloha 2a, zväčšená podoba eurobankoviek – viď príloha 2b)
Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.

Kroky k euru
1.  júl 1990 - začala sa prvá fáza budovanie Európskej menovej únie

7. február 1992 - podpis Maastrichtskej zmluvy, ktorá stanovila kritériá pre štáty, ktoré chcú vstúpiť do Európskej menovej únie

1. január 1993 - dokončenie budovania jednotného trhu

1. november 1993 - do platnosti vstúpila Zmluva o EÚ podpísaná v Maastrichte, začína sa druhá fáza budovania Európskej hospodárskej a menovej únie

1. január 1994 - začala sa druhá fáza budovania EÚ a vznikol Európsky menový inštitút

15. a 16. december 1995 - členské štáty EÚ sa na summite v Madride dohodli na Časovom pláne vytvorenia Európskej menovej únie. Členské štáty sa ďalej dohodli, že nová mena sa bude nazývať euro a bude mať 100 centov

2. a 3. máj 1998 - členské štáty EÚ sa na summite dohodli na štátoch, ktoré sa od 1. januára 1999 zapoja do tretej fázy budovania Európskej menovej únie

1. júl 1998 - založenie Európskej centrálnej banky

1. január 1999 - začiatok tretej (záverečnej) fázy budovania Európskej menovej únie. To znamená, že euro sa stalo oficiálnou menou všetkých zúčastnených štátov (aj keď bankovky a mince neboli ešte dané do obehu). Došlo tiež k neodvolateľnému fixovaniu vzájomných výmenných kurzov mien zúčastnených štátov.

1. január 2001 - Grécko sa pripojilo k Európskej menovej únie a stalo sa jej 12 štátom

1. január 2002 - do obehu sa dostali bankovky a mince eura a postupne nahradili národné meny jednotlivých štátov. Zároveň došlo ku konverzii všetkých aktív a transakcií do eura

1. marec 2002 - jednotlivé domáce meny stratili svoju platnosť a euro sa stalo jediným oficiálnym platidlom v zúčastnených štátoch.

1. júl 2002 - prechod k euro sa vo všetkých zúčastnených štátoch ukončil

1. január 2007 – vstup Slovinska do Hospodárskej a menovej únie – zavedenie euro

1. január 2009 – predpokladaný vstup Slovenska do Hospodárskej a menovej únie – zavedenie eura
 
ERM II
Slovenská koruna sa o viac ako o pol roka skôr priblížila k vstupu do eurozóny, keď v sobotu 26. novembra 2005 vstúpila do devízového režimu ERM II, ktorý je označovaný za akúsi čakáreň na jednotnú európsku menu. Ide o mimoriadne dôležitý krok k prijatiu spoločnej európskej meny.

Skorší vstup do systému ERM II nám umožní viac času na technické prípravy, akými sú napr. razenie mincí, emisia eurobankoviek, zavedenie duálneho oceňovania tovarov. ERM II je mechanizmus výmenných kurzov. Je to nový mechanizmus, ktorý platí od 1. januára 1999. Určuje štandardné fluktuačné pásmo, teda pásmo, v ktorom môže národná mena plávať. Členstvo v ERM II na euro by malo upokojiť menu a zabrániť nežiaducim výkyvom, ktoré zneisťujú podnikateľov. Vláda očakáva, že koruna sa tiež vymení spod regionálnych vplyvov. Prípadné znehodnotenie poľského zlotého či maďarského forintu alebo českej koruny už nebude mať na ňu taký vplyv, ako doteraz.

Podľa analytikov zmena pozitívne ovplyvní finančné trhy. NBS si od členstva v ERM II sľubuje väčšiu stabilitu koruny, vláda zasa to, že pomôže k vyššiemu rastu ekonomiky, príjmov ľudí a zamestnanosti.

Časový plán prijatia eura na Slovensku
2005
November - Slovensko vstúpilo do európskeho systému menových kurzov ERM II. Stanovil sa centrálny kurz koruny a eura. Znehodnotenie a zhodnotenie je povolené v rozpätí +/- 15 percent od stanoveného kurzu
2007
Vláda vymenovala od 15. februára 2007 za vládneho splnomocnenca pre prijatie euro hovorcu NBS Igora Baráta
NBS zostaví plán stiahnutia korunových mincí a bankoviek z obehu a ich likvidácie.
2008
1. polrok - rozhodnutie Európskej rady o zavedení eura v SR. Stanovenie kurzu, pri ktorom sa koruna bude v januári 2009 vymieňať za euro - ceny tovarov a služieb, faktúry, výplatné pásky sa začnú povinne udávať súbežne korunách aj eurách (až do konca 2009)
September – december2008 - predzásobenie NBS a komerčných bánk eurovými mincami a bankovkami
2009
1. január - predpokladaný vstup SR do eurozóny , euro sa stane oficiálnym platidlom Slovenska.
26. januára - posledný deň, kedy sa bude dať platiť korunami
Jún - v komerčných bankách sa končí výmena korunových mincí za eurá
December- končí sa sťahovanie korunových bankoviek
Kritériá pre zavedenie eura
Kľúčovým okamihom pre zavedenie spoločnej meny bol podpis Dohody o Európskej únii v Maastrichte, tzv.  Maastrichtskej zmluvy v roku 1991, ktorá okrem iného obsahovala kritériá, ktoré musia členské štáty zaujímajúce sa o vstup do Európskej menovej únie spĺňať.
 
Členské štáty EÚ, ktoré chcú zaviesť euro, musia zosúladiť stav svojho hospodárstva. Tento trend je známy pod pojmom dosiahnutie konvergencie.
Konvergenčné kritéria Maastrichtskej dohody vstupu do Európskej menovej únie:

- Členské štáty sa musia vyvarovať nadmerného rozpočtového deficitu. Ich pripravenosť sa posudzuje podľa dvoch tzv. konvergentných kritérií. Štátny rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% hrubého domáceho produktu a štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP;
- Miera inflácie by nemala presahovať priemernú ročnú mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5%;
- Mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásme Európskeho menového systému (EMS) najmenej po do dobu dvoch rokov;
- Úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako o 2% priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v Európskej únii.

Tieto konvergenčné kritériá sú považované za najlepšie ukazovatele pripravenosti na vstup do Európskej menovej únie. Zároveň však ilustrujú značné rozdiely v konvergencii medzi členskými štátmi EÚ.
Stabilita európskej meny

Za piliere stability európskej meny sa považuje:
- Striktná formulácia konvergenčných kritérií, ktorých plnenie je predpokladom stabilnej meny
- Nezávislosť menovej politiky Európskej centrálnej banky
- Pravidlá, ktoré zabezpečujú rozpočtovú disciplínu vo verejnom sektore
 
Ako budeme vymieňať koruny za euro
Euro sa na Slovensku zavedie 1. januára 2009  súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia, tzv. Big-Bangom alebo Veľkým treskom.  V rámci hotovostného obehu sa bude od 1. januára. 2009 používať euro. Koruna sa stane iba denomináciou eura. Počas krátkeho obdobia duálneho obehu, do 16. januára 2009, sa bude môcť na území Slovenskej republiky platiť aj korunovými bankovkami a mincami, ktoré sa budú postupne sťahovať z obehu. Po skončení duálneho obehu bude zákonným platidlom na území Slovenskej republiky už iba euro. Peniaze sa budú meniť zadarmo. Výmenu peňazí si však netreba predstavovať ako nejaký rozsiahly projekt, ktorý prinesie dlhé rady pred bankami, ich expozitúrami či inými pracoviskami peňažných inštitúcii.

Absolútna väčšina peňazí sa vymení bezhotovostne. To znamená, že najjednoduchší spôsob, ako občania svoje peniaze vymenia z korún na eurá, bude, že ich budú mať pred koncom roka 2008 vložené na účet v nejakej banke, kde sa im automaticky, bez akéhokoľvek zásahu a treba zdôrazniť, že bezplatne zmenia v konverznom kurze na eurá. Odborníci z Národnej banky Slovenska odporúčajú, aby občania mali v tom čase k dispozícii iba malú hotovosť, doslova nevyhnutné minimum.

Korunové bankovky a mince budú môcť od začiatku roku 2009 totiž používať ešte prvých šestnásť dní. Môžu nimi platiť za tovary a služby v obchodoch, pričom vydávať im budú pokladníci už iba eurá. Ďalší, avšak podľa NBS komplikovaný spôsob výmeny korún za eurá je návšteva niektorej z komerčných bánk, kde opäť budú komerčné banky občanom bezplatne vymieňať hotovostné korunové bankovky a mince za eurá. Banky tak budú robiť počas celého roka 2009.
 
Ako to bude s prevodom vkladných knižiek na euro?
Ani v takomto prípade nebudú musieť ísť do banky a zariadiť si výmenu peňazí. Banky sa pripravia na to, že automaticky všetko, čo má občan v bankách, či na vkladnej knižke či v inej forme úložky, bude automaticky prekonvertované na euro. Bude sa to týkať aj úverov.  Banky budú rovnako postupovať ak ide o účty občanov alebo podnikov. Tento stav bude zastrešený generálnym zákonom. To znamená, že euro sa v tomto období bude zavádzať bez akéhokoľvek fyzického občana či podnikateľa s bankou.
 
Koľko mincí a bankoviek bude Slovensko potrebovať?
Presné číslo zatiaľ nie je známe. Národná banka Slovenska pracuje doposiaľ len s kvalifikovanými odhadmi. K presnému číslu sa dopracuje v priebehu roka 2007. Podľa doterajšieho odhadu NBS bude Slovensko potrebovať približne 400 miliónoch kusov mincí a okolo 150 miliónov kusov bankoviek.
 
Prechod na euro v obchodoch
· druhý polrok 2008 - ceny budú zobrazované v korunách, informačne aj v eurách, obchody ešte nemusia akceptovať platbu v eurách
· v roku 2009 - ceny budú zobrazované v eurách a informačne v korunách
· od 1. januára 2009 do 16. januára 2009 sa bude dať platiť korunami aj eurom, vydávať budú obchody len v eurách
· po 16. januári 2009 už nebude možné platiť korunami
· dvojaké ceny sa budú zobrazovať aj na výplatných páskach, v katalógoch, na faktúrach, výpisoch z účtov,...
· výmena peňazí je zadarmo, budú presne určené pravidlá zaokrúhľovania, aby boli chránení spotrebitelia

Etický kódex podnikateľov pre zavedenie eura
Zavedenie eura na Slovensku spôsobí zmeny, na ktoré je potrebné sa pripraviť. Pre úspešný prechod je nutné vytvoriť u podnikateľov i spotrebiteľov pocit dôvery a dostatočnej informovanosti. K tomuto účelu chce prispieť aj Etický kódex podnikateľov pre zavedenie eura vytvorený v spolupráci splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v SR a Podnikateľskej aliancie Slovenska. (kompletné znenie - viď priloha 3)
 
Nevýhody vstupu do eurozóny
- strata nezávislej menovej politiky
- jednotná menová politika nebude schopná reagovať na špecifické potreby

jednotlivých ekonomík, čo by znamenalo výrazný problém predovšetkým v situácii, že by reakcie jednotlivých krajín na prípadné šoky boli výrazne asymetrické v porovnaní s prevládajúcim trendom v eurozóne

- stabilizačné úsilie, ktoré vedie k znižovaniu inflácie môže ohroziť hospodársky rast, skúsenosti z viacerých krajín v oblasti konvergenčného procesu do menovej únie však svedčia o tom, že v tomto procese nominálna stabilizácia ekonomiky nebola brzdou ekonomického rastu, ale naopak, pôsobila v smere jeho podpory (Grécko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko);
- rast cien a znižovanie životnej úrovne
- znehodnotenie úspor v dôsledku predčasného zafixovania výmenného kurzu, jednak

v dôsledku vyššej inflácie a nízkych úrokových sadzieb. Napr. pri úsporách občana 100 000 Sk, ak bude kurz 1:40, potom výsledná hodnota konverzie bude 2 500 euro, ak bude kurz 1:38, potom výsledná hodnota konverzie bude 2 632 euro, pri kurze 1:35 by to bolo 2 857 euro

- celkové náklady, ktoré zaplatí Slovenská republika budú determinované kvalitou rozhodnutí kompetentných inštitúcii. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že náklady na zavedenie eura v dnešnej eurozóne sa pohybovali na úrovni 0,3 % – 0,8 % HDP. Oblasť nákladov by pritom mala byť pod dohľadom verejnosti, pretože tento „veľký príbeh“ v dejinách slovenskej ekonomiky iste vyvolá veľkú pozornosť a snahu politikov „efektívne“ rozdeľovať celospoločenské peňažné prostriedky.

Výhody jednotnej meny
Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.
 
Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

- Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
- Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
- Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Výhody eura pre podnikateľov:
- Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
- Odstránenie kurzového rizika
- Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
- Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Výhody eura pre spotrebiteľov
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Záver 

Proces zavedenia eura nie je jednoduchý, sú s nim spojene aj určité dočasné negatívne vplyvy, no pri zodpovednej príprave a plnení úloh spojených s prechodom na novú menu máme pozitívne vyhliadky na úspech. Kľúčovú úlohu pri stabilizácií ekonomiky v priebehu realizácie vstupu do eurozóny bude zohrávať vyvážená hospodárska politika na Slovensku vo vzťahu k plneniu maastrichtských kritérii, t. z. menová politika zameraná na plnenie inflačných cieľov a disciplinovaná rozpočtová politika. Predpokladom pre objektívne vnímanie tohto procesu verejnosťou je dostatok objektívnych a vyvážených informácií a názorov príslušných autorít, odbornej verejnosti a formovanie postojov verejnosti na základe vyššej dôveryhodnosti vlády a NBS.