Organizovaný zločin

Organizovaný zločin

1. Pojem
Pokiaľ ide o pojem organizovaného zločinu, tak sa môžeme stretnúť s viacerými  teoretickými zovšeobecneniami. Jedno z nich znie následovne:
  „Druh skupinovej trestnej činnosti, páchaný organizovanou zločineckou skupinou alebo zločineckou organizáciou, vyznačujúcej sa dlhodobosťou, deľbou činnosti, plánovitosťou a orientáciou na vysoký zisk a vplyvu na verejný život. Výnimočne sú tiež motivovaní ideologicky.“1 U organizovanej kriminality sa  veľmi často vyskytujú ešte tieto  sprievodné znaky:
 
-  zločinecká skupina prijíma zvláštne ochranné opatrenia, aby zamedzila odhaleniu trestných činov, respektíve, aby zaistila beztrestnosť odhalených páchateľov, prijíma prísne konšpiračné pravidlá, vytvára si vlastnú spravodajskú službu, kupuje falošných svedkov, podvrhuje falošné dôkazy, pravidlo mlčanlivosti („omerta“) a silná solidarita medzi členmi.
 
-  použitie násilia (vrátane vrážd, únosov, teroristických útokov), ktoré je zamerané:
a) voči konkurenčným bandám (boj o sféry vplyvu v teritóriu)
b) voči členom vlastnej organizácie (k presadeniu disciplíny, k potrestaniu previnilcov)
c) voči polícii a justičným orgánom (ozbrojený odpor pri prenasledovaní a zadržaní, zastrašovanie, pomsta)
d)  voči nezúčastneným osobám (odstraňovanie náhodného svedka, branie rukojemníkov, zastrašovanie). 
 
Na tomto mieste musíme zdôrazniť, že pre niektoré druhy organizovanej kriminality nie je násilie charakteristické (napríklad pre počítačovú a hospodársku kriminalitu).
-  „Organizovaný zločin je plánovité a  snahou po zisku alebo moci motivované spáchanie zvlášť závažného trestného činu alebo páchanie po dlhšiu neurčitú dobu – trestných činov, ktoré sú vo svojom súhrne zvlášť závažnými, pokiaľ sa

1 Musil, S.:  Připravit se včas na boj s organizovanou kriminalitou, Československá kriminalistika č. 2, Praha 1992 
tohoto činu zúčastnia viac ako dve osoby, ktoré:
-  majú medzi sebou rozdelené úlohy
-  jednajú konšpiratívne
-  použijú štruktúry podobajúce sa živnosti alebo obchodu
- použijú násilie alebo iné prostriedky vhodné k zastrašeniu, alebo  ovplyvňujú aspoň jednu z týchto sfér: hospodárstvo, politiku, hromadné komunikačné prostriedky, štátnu či verejnú správu, justíciu, políciu“. 2

Z tejto definície vyplýva, že sa nejedná o spravidla jednu pevne ohraničenú skutkovú podstatu alebo súhrn jednotlivých skutkových podstát, ale o komplexnú formu odchylného chovania vykazujúceho znaky protiprávnosti s vysokým stupňom nebezpečnosti pre spoločnosť. Z hľadiska skutkových podstát je organizovaná kriminalita heterogénna.

To, či jednotlivý trestný čin spadá pod organizovanú kriminalitu, treba posúdiť zo sociologického a psychologického hľadiska a neuspokojiť sa len s trestno-právnym hodnotením. Nie vždy autori zaoberajúci sa touto problematikou  pojem organizovaný zločin aj zadefinujú. V niektorých prípadoch použijú namiesto definície v pravom zmysle slova len všeobecné charakteristické znaky. Za takéto považujeme aj vyššie uvedené opisy. Takéto vymedzenia sú vymedzeniami z hľadiska kriminologického, kde sa pri definovaní pojmu organizovaného zločinu vychádza z jeho funkcii. Kriminológia pod pojmom kriminalita rozumie súhrn trestných činov spáchaných na určitom území za určité obdobie. Čím sa pri definovaní pojmu organizovanej kriminality javí nevyhnutným vymedziť základné charakteristické znaky organizovaného zločinu, ktorými sa organizovaná kriminalita odlišuje  od kriminality v zmysle kriminologického vymedzenia – „bežnej“ kriminality.

Na druhej strane ani náš právny poriadok legálnu definíciu pojmu organizovaný zločin nepozná. V zmysle našej zákonnej úpravy sú vymedzené pojmy organizovanej skupiny, zločineckej skupiny a teroristickej skupiny.
Organizovanou skupinou je spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktorý sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi, ich  2 Němec, M.: Organizovaný zločin: aktuální problémy organizované kriminality a boje proti ní, Naše vojsko, 1995 plánovaním a koordinovanosťou. Zločineckou  skupinou  sa  rozumie  dlhší  čas  trvajúce  zoskupenie  najmenej troch osôb na účely páchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti (pranie peňazí), trestného činu korupcie alebo podplácania s cieľom:
 
a)  dosiahnuť zisk,
b)  preniknúť do orgánov verejnej moci, a tak získať nad nimi kontrolu a uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla  alebo legalizovala ich trestná činnosť,
 
c)  preniknúť do orgánov podnikateľských alebo nepodnikateľských subjektov, a tak získať nad nimi kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej,
 
ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania.
Teroristickou skupinou je na určitý čas vytvorené zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestného činu teroru alebo terorizmu. 

„Poňatie organizovanej kriminality treba vymedziť pokiaľ možno čo najpresnejšie – určiť hranice, popísať vzťahy s ostatnými oblasťami kriminality, stanoviť jednotlivé stupne rozvinutosti. Rôznorodé a nepresné poňatia by mohli prinášať problémy ako pri vzájomnej komunikácii tých, ktorí sa touto problematikou  zaoberajú, tak vo formulácii a pri uplatňovaní zákonov. Presné vymedzenie je nevyhnutné i z toho dôvodu, aby bolo možné zaradiť všetky čiastkové poznatky do jasne definovaného celku“.3 Z toho pohľadu je zrejmé, že týmto pojmom sa zaoberá viac s trestným právom súvisiaca vedná disciplína kriminológia a pojem organizovaný zločin ako pojem kriminologický je chápaný ako výsledok štúdia a spracovania problematiky trestnej činnosti jej príčin a následkov.
  
3 Brabcová, I. – Cejp, M. – Scheinost, R.: Pravděpodobné modely organizované kriminality – Současný stav v České republice, Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 1994
 
2. Organizovaný zločin cez jeho vznik a vývoj
Jednotlivé  zločinecké  organizácie sa  orientujú v  prevažnej  miere na  páchanie trestnej činnosti, ktoré je sústavné a dlhodobé a je zmyslom jej existencie. Je to kriminalita na profesionálnej úrovni, aj preto, že trestná činnosť je starostlivo plánovaná. Medzi ciele, okrem dosiahnutia vysokých ziskov, patrí aj získanie vplyvu na verejnom a politickom živote. Organizovaný zločin nie je vôbec novodobý fenomén. Aby sme mohli lepšie pochopiť jeho podstatu, je potrebné nazrieť do histórie.
 
2.1 Historické príčiny vzniku
Pre obdobie 17. storočia boli príznačné rôzne pohyby vo svete, bola to tridsať ročná vojna, vláda Španielska a neskôr Francúzska v južnej Európe, nástup dynastie Ching namiesto dynastie Ming v Číne a skončenie občianskej vojny v Japonsku. Sociálna nerovnosť, biedne hospodárstvo a tiež nadvláda cudzincov vyvolávali odpor jednotlivcov a tvorbu skupín s rôznym cieľom ale rovnakou štruktúrou. Vytvárala sa spoločnosť v spoločnosti. Spájaním rodín v pokrvne spätú „veľkorodinu“ vznikali hierarchicky usporiadané tajné organizácie upevnené rituálnou pokrvnou prísahou. Boli zamerané konšpiratívne, neprístupné ostatným osobám. Vybudovali si vlastné štatúty podporované sankčným systémom proti nedisciplinovanosti, čo si vyžadovalo aj vlastné súdnictvo. 

2.2 Ciele
U konšpiratívnych organizácii spočiatku kriminálne ciele absentovali, ak nehodnotíme ich činnosť podľa vtedajších právnych noriem. Snažili sa o nastolenie sociálnej spravodlivosti a zvrhnutie cudzej nadvlády.
Od polovice 19. storočia vznikali po politických zmenách prvé národné štáty. Odpadli pôvodne dôvody vzniku konšpiratívnych organizácii  a mnohé z nich sa začali orientovať na trestnú činnosť, pričom využívali svoje bohaté skúsenosti. 
 
2.3 Čína
Najväčšie tradície má Čína,  za vlády dynastie Han 206 p.n.l. až 220 n.l. bola pri moci konfuciánska horná vrstva - jej úradníci. Voči týmto vládnucim činiteľom nebola prípustná žiadna forma legálneho oponovania. Prejavovať iný názor sa mohol len v ilegalite. Následkom tejto situácie vznikla Spoločnosť tri v jednom – trojspolok – triáda. Tajné spoločnosti boli zároveň „veľkými rodinami“ a na ich čele stál „veľký brat“. Prijímanie nových členov prebiehalo rituálnym spôsobom. Bojovali proti mandžuskej dynastii a  cudzej nadvláde a predstavovali tak ilegálnu alternatívu voči vláde. Prebehli ópiové vojny, potom boxerské povstanie, potlačené v roku 1911. Posledný cisár odstúpil a zanikol stáročný cieľ tajných spolkov, pomoc dynastii Ming opäť sa ujať trónu.
V dôsledku vysťahovalectva Čínu opúšťajú aj tajné spolky. V rokoch 1850 – 1900 tisíce Číňanov emigrovalo do Indočíny, Malajzie, Indonézie, Severnej Ameriky, západnej Európy a Austrálie. Asi jedno percento Číňanov je organizovaných v tajných spolkoch. Spoločenská  a politická nestabilita v Číne spôsobila, že sa  triády začali kriminalizovať a na vyslovene zločineckú organizáciu prerástli až začiatkom 20. storočia. V súčasnosti je najväčším veľkomestom zločinu Hong - Kong, ako sídlo 50 triád s 80 tisíc až 100 tisíc členmi.
 
2.4 Japonsko
Začiatkom 17. storočia bol po skončení občianskej vojny v Japonsku nastolený mier.  V krajine sa však pohybovalo množstvo banditov, ktorí sa neprispôsobili zmenám v spoločnosti. Obyvatelia hľadali ochranu proti banditom u samurajov, remeselníkov, obchodníkov a robotníkov, mnohí z nich boli hercami „bahuto“. Stali sa ochrancami miest - služobníkmi  „machiyako“. Majiteľ herne „banruíno chobej“ bol v 17. storočí vodca Machiyako v Edu (dnes Tokio). Neskôr si rozdelili okresy medzi jednotlivé herecké skupiny, nastali medzi nimi boje. Tieto skupiny boli predchodcami skupiny Yakuza, organizovanej ako rodiny. Od 17. do konca 20. storočia boli členovia Yakuzy verní cisárovi a pravicovej ideológii. Po kapitulácii Japonska v roku 1945 existovalo úzke spojenie Yakuzy s fašistickým podzemím. Yakuza bola základňou pre pravicový radikalizmus a jej peniaze sa stali základom pre vybudovanie najsilnejšej konzervatívnej moci. Má široký okruh činností, do ktorého patrí hazard, obchod so ženami, prostitúcia, zbrane, drogy, anfetamíny a svoj interes zameriava aj na akciový a kapitálový trh.
 
2.5 Európa
Najvýraznejším reprezentantom zločineckej organizácie na Európskom kontinente je organizácia mafiánskeho typu, pôsobiaca  prevažne v južnej časti Talianska. Priestor ich hlavných aktivít je vymedzený Talianskym štátnym územím. Podľa odhadu dosiahla táto organizácia v roku 1990 obrat 27 miliárd nemeckých mariek. Z toho 22 miliárd pripadá  na protizákonné aktivity, zvyšok na legálne obchody s firmami kontrolovanými mafiou. Najväčší obrat, zhruba šesť miliárd ročne, dosahuje obchodom s drogami. Krádeže sa podieľajú na obrate s piatimi miliardami a vydieranie s troma miliardami.
Štruktúra :
-  Hierarchické usporiadanie
-  Deľba úloh je na vysokom stupni
-  Organizačné vzťahy medzi centrom a výkonnými článkami sú pevné
 
Takáto štruktúra je neprehľadná dokonca aj pre členov patriacich do nej. Pre nich sú známe len tie ich kontaktné články, ktoré sú im najbližšie.
Na vrchole tvoriacom centrum zločineckej skupiny stojí šéf ,ochranka šéfa, jeho poradcovia a finanční  – zločinecká organizácia mafiánskeho typu. 
Tento personálny substrát tvorí riadiacu zložku.
Výkonnou zložkou (časťou) sú :
-  pešiaci
-  tipovači
-  prechovávači
-  kuriéri
-  rozširovatelia
-  transportéry
-  ubytovatelia
-  falšovatelia

Teda široká škála zameraní, ktorej výpočet na tejto strane nie je a ani a nemôže byť úplný s ohľadom na schopnosti páchateľov nájsť spôsob ako  nelegálne dosiahnuť svoje ciele.

Disciplína je základným znakom a jej porušenie býva exemplárne potrestané. Jedným z princípov je príkaz mlčanlivosti („omerta“). Nevyhnutnou je solidarita – podpora rodinám uväznených členov. Na zabezpečenie fungovania zločineckej organizácie sa využívajú rôzne prostriedky ako vlastná výzvedná služba, právna pomoc zaviazaných špičkových advokátov, falošné doklady, kúpa falošných svedkov.

Počas nadvlády Francúzska za Napoleonovej éry 1806 – 1814, vznikali v Taliansku tajné spolky proti nadvláde Francúzov napríklad Carbonaria. Okolo roku 1820 vznikol spolok Kamorra na ochranu väzňov, tá však po zatknutí viacerých členov zoslabla. Avšak koncom 20. storočia opäť patrí medzi najsilnejšie zoskupenia.

Po stáročia koloniálne územie Sicílie bolo ovládané barónmi a vlastníkmi pôdy. Neskôr nasledujúc spoločenské zmeny sa táto vládnuca vrstva sťahovala do miest a prenajímala pôdu veľkostatkárom a tí následne malým roľníkom. Vlastníci pôdy a veľkostatkári sa bránili proti nepokojom silnými ochrancami polí a usadlostí. Za odmenu im roľníci  museli odvádzať časť úrody. Volebnými heslami 80-tych rokov  sa stali Morte ala Francia, Italia avela.
Od zjednotenia Talianska v roku 1861 do konca 19. Storočia vznikli na juhu tri nezávislé centrá. Tie si vybudovali hospodársku moc a politický vplyv. Z rôznych sicílskych klanov vznikla hierarchicky organizovaná mafia, v Kalábrii z autonómnych klanov N´drangheta, v Neapole organizácia Camorra.
V dôsledku ochrannej colnej politiky od roku 1887 sa zvyšoval odstup juhu od severu, zahraničný kapitál podporoval industrializáciu severu. Juhom otriasala hospodárska a finančná kríza, sprevádzaná bankovými a korupčnými škandálmi. „Vypukla“ obchodná vojna s Francúzskom. Poľnohospodárstvo na juhu Talianska nemohlo konkurovať lacnému americkému obiliu, čo malo za následok vysťahovalectvo z Talianska. 3,6 milióna Talianov putovalo do USA, Kanady a Austrálie. Zo Sicílie, Neapola a Kalábrie sa do zámoria dostala tiež Mafia, Camorra a  N´Drangheta. Po prvej svetovej vojne organizovaný zločin v Taliansku takmer zanikol vďaka fašizmu. Členovia odchádzali do cudziny napríklad k organizácii Cosa Nostra v USA. Po porážke fašizmu sa vrátili späť ako kvázi antifašisti. Organizovaný zločin sa opäť rozvíjal.
 
2.6 USA
Rokmi zrodu zločineckých syndikátov (crime syndicates) v USA boli zlaté dvadsiate roky minulého storočia. Vývoj organizovaného zločinu – toho čo tak označujeme dnes – možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvá zahŕňa prelom storočí až po prvú svetovú vojnu a druhá vrcholila medzi dvoma svetovými vojnami. Medzi osemdesiatymi rokmi  19. storočia a prvou svetovou vojnou sa odohrala masívna emigrácia do USA (z Talianska, Ruska a Švédska). V chudobných veľkomestských štvrtiach vytvárali prisťahovalci nemecké, poľské, írske, talianske a iné spoločnosti so svojimi mravmi . Kriminálni sicílčania, neapolitánci a kalábrijci  priviezli aktivity „čiernej ruky“. V roku 1907 založili v Chicagu viac tajných spoločností „bielej ruky“ a v roku 1908 Unione Siciliano v New Yorku. Rozšírili sa aj do iných miest. V roku 1917 mali 40 tisíc členov, rátane bankérov, kupliarov a vrahov z povolania. Od 80-tych rokov 19. storočia sa rozšíril gang kriminálnikov s názvom „whyos“.  Niektorí členovia sa od tohto gangu odčlenili a vytvorili „ Five - Points – Gang“. V roku 1913 do neho vstúpil Alphonzo Caponie neskôr Al  Capone, to už mal gang 1500 členov.

Alkoholová prohibícia v rokoch 1919 – 1933 svoj cieľ, obmedzenie spotreby alkoholu v USA nedosiahla. Pracovníci prohibičného úradu sa stretávali s organizovanými profesionálnymi gangsterskými skupinami, ktoré bojovali aj medzi sebou. V 30-tych rokoch sa vyššie spomínaný Al Capone stal najvýznamnejším gangsterským vodcom nielen v Chicagu, ale v celom USA. Jeho ročný obrat dosahoval výšku okolo 60 miliónov amerických  dolárov.
Vývoj smeroval od talianskych gangov k nacionálnemu zločineckému syndikátu. Najprv sa zišlo 23 sicílskych zástupcov talianskych gangov v USA, neskôr v máji roku 1929 v Atlantis city  vznikla komisia pre riešenie vzájomných stretov záujmov. Od roku 1931 bol New York rozdelený medzi päť rovnoprávnych gangov (The Big Five). Územie USA bolo podobne rozdelené medzi 24 gangov. Ich šéfovia boli členmi komisie pre riešenie sporov. Po schôdzke v roku 1944 založili „National Crime Syndicate“. Po zrušení prohibície sa venovali (hlavne Cosa Nostra) zvýšenou mierou obchodu s drogami. Podľa odhadov dosiahol obrat Casa Nostry za rok 1960 výšku 50 miliárd amerických dolárov. V polovici 70-tych rokov bol počet členov v Cosa Nostre približne 1700 až 2000 a zhruba rovnaký počet  spolupracovníkov. Za vlády prezidenta Reagana 1981-1989 sa viedol účinný boj s organizovaným zločinom, hlavne s taliansko-americkou organizáciou Cosa Nostra. Bolo zatknutých viac než 1000 členov a spolupracovníkov, na druhej strane však vznikli nové zločinecké organizácie kórejské, vietnamské a hlavne gangy čínske.
 
2.7 Organizovaný zločin v súčasnosti
Vývoj organizovaného zločinu prebieha v jednotlivých štátoch rozdielne. Môžeme pozorovať, že škandinávske krajiny, Švajčiarsko a Belgicko majú s jeho kontrolou menšie problémy ako Holandsko, Veľká Británia, Spolková republika Nemecko alebo štáty vzniknuté rozpadom Zväzu sovietskych socialistických republík. Avšak s ohľadom na súčasný trend internacionality, keď sa ovárajú alebo odstraňujú hranice, zvyšuje sa zároveň riziko možnosti výraznejšieho rozšírenia organizovaného zločinu, nakoľko sa týmto vytvorili preň ideálne podmienky.

V súčasnosti môžeme za najsilnejšie zločinecké organizácie považovať organizované skupiny v Rusku, čínsky organizovaný zločin, taliansky organizovaný zločin, kolumbijské organizácie a balkánske zločinecké organizácie. Organizovaný zločin v Rusku rozhodne nie je možné považovať za novodobý fenomén, avšak bez pochybností sa radikálnou zmenou politickej a ekonomickej situácie vytvorili podmienky pre rozvoj organizovaného zločinu do rozmerov ako nikdy predtým. Mafiokracia v Rusku sa považuje za unikátny spoločenský systém, ktorý bol vyvinutý v 90-tych rokoch 20. storočia. Tento systém sa podstatne odlišuje od demokracie aj komunizmu. Jeho hlavnými prvkami sú:
 
-  skorumpovaná vláda a bezpečnostné zložky slúžia ako nástroje organizovaného zločinu a formálni vládni činitelia fakticky nechcú a v podstate ani nemajú možnosť proti organizovanému zločinu a korupcii bojovať,
 
-  niekoľko mocných skupín organizovaného zločinu má plnú kontrolu nad národným hospodárstvom,
 
-  absencia skutočných demokratických inštitútov a mechanizmov, paralyzovanie nezávislých súdov a potlačenie trhového mechanizmu.
 
Ruská „mafia“ (pod týmto pojmom sa rozumie ruský organizovaný zločin , vrátane mnohých štátnych činiteľov, podnikateľov viacerých celkov kontrolovaných skupinami organizovaného zločinu) má v dnešnom Rusku neobmedzenú  moc a pre výnosný podnik  je dnes takmer nemožné vyhnúť sa kontrole a vydieraniu  zo strany mafie. „Niektoré prognózy uvádzajú, že skupiny organizovaného zločinu v Ruskej federácii kontrolujú až 40% hrubého domáceho produktu. Názvy zločineckých organizácii sa orientujú buď podľa miesta pôvodu (solncevská), podľa etnickej príslušnosti (čečenskaja), alebo podľa prezývky vodcu organizácie (Michajlovska). Okrem zásadne ruských sa v medzinárodnom pôsobení výrazne presadzujú arménske skupiny, čečenské skupiny, azerbajdžanské skupiny a ukrajinské skupiny“.4

Čínsky organizovaný zločin v súčasnosti reprezentujú Čínske triády, ktoré rozširujú svoje pôsobenie prakticky do všetkých krajín sveta a ich vplyv je možné pozorovať aj na našom území. Väčšina z nich sa stiahla a má svoje pôsobisko na Tchajvane a v Honkongu. Sú zamerané prevažne na kriminálnu oblasť, kontriolovanie väzníc ale aj  ovplyvňovanie obchodných a finančných inštitúcii.Taliansky organizovaný zločin dodnes vychádza zo základov ako sú rodinná tradícia a hierarchická štruktúra, uplatňovanie zákona „omerty“ – mlčanlivosti  o vnútorných záležitostiach. Za najväčšiu organizáciu sa pouvažuje Santa Corona Iunita, ale najnebezpečnejšími  stále ostávajú Camorra a Mafia.

Špecifikom kolumbijských organizácii a organizovanej kriminality je tvorba takzvaných drogových kartelov a takmer výlučne sa orientujú na obchod s drogami, osobitný dôraz kladú na dodávky drog do západnej a východnej Európy.

Balkánske zločinecké organizácie patria v celosvetovom meradle medzi najmenšie, ale predstavujú vážne nebezpečenstvo v oblasti organizovanej kriminality. Z hľadiska vnútornej štruktúry sa nejedná o homogénne skupiny, ale sú tu zastúpené rôzne skupiny ako kosovskí Albánci a chorvátske, slovinské a srbské skupiny, z ktorých každá sa zameriava na inú oblasť organizovanej kriminality. 
 
4 Scheinost, M. a kol.: Výskum struktury, forem a možností postihu organizovaného zločinu v České republice, Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 1997

Vo všeobecnosti môžeme ťažiská činnosti súčasných zločineckých skupín rozdeliť nasledovne:
  
-  Obchod s drogami  a pašovanie drog
-  Obchod so zbraňami (využíva veľké množstvo povoľných pomocníkov a perfektné plánovanie) a pašovanie zbraní
-  Krádeže umeleckých predmetov a obchod s nimi
-  Kupliarstvo, prostitúcia, obchod s ľuďmi,
-  Ilegálne hazardné a podvodné hry
-  Vyberanie peňazí za ochranu
-  Nedovolené sprostredkovanie práce a zamestnávania
-  Ilegálne pašovanie cudzincov
-  Ilegálne odstraňovanie zvláštneho odpadu a ilegálny transfer technológie
-  Podvody s kapitálovými  investíciami
-  Subvenčné podvody a krátenie daní
-  Falšovanie  a uvádzanie do obehu falšovaných peňazí
-  Zneužívanie bezhotovostných platobných prostriedkov
-  Krádeže a „zašantročovanie“ luxusných motorových vozidiel, nákladných automobilov, kontajnerov a lodných nákladov
 
-  Profesionálne bytové vlámania
-  Patrí sem aj hospodárska kriminalita, kde sa využívajú daňové rozdiely resp. colné  diferencie
 
-  Vydieranie peňazí za ochranu na majiteľoch lokálov
-  Podvodné napojenie na cudzie databanky a počítačová kriminalita, bez nutného zapojenia osôb 
 
Organizovaný zločin v Európe je podporovaný právom voľného pohybu osôb a s tým súvisiacou mobilitou, ďalej priepustnosťou hraníc a teda uľahčeným cestovaním, tiež podmienkami dopravy a vzájomným prepletením štátov. Z toho vyplýva zlepšená možnosť komunikácie na medzinárodnej úrovni.
  Zločin nadobúda nové rozmery najmä v dôsledku nasledovných faktorov:
 
-  Internacionalizácia
-  rozširovanie Európskej únie
-  Severná a stredná Amerika (NAFTA)
-  Pád železnej opony (eastblok)
 
  „Finančné zisky z organizovaného zločinu (všetkých jeho foriem) sa vo svete odhadujú na 500 miliárd amerických dolárov ročne. Z toho asi polovica pochádza z obchodu s drogami, ďalej sú zastúpené krádeže, pašovanie, nočný život vrátane prostitúcie, hazardné hry, obchod so zbraňami, vydieranie. Kriminálne podnikanie dosahuje, ak zrátame jeho legálne  a nelegálne príjmy, vyššiu ziskovosť ako podnikanie legálne. U zločineckých organizácii sa odhadujú zisky až dvadsaťpäťkrát vyššie“.5 

0. Úvod
Mafia je celo spoločenský problém, ktorý i keď si to často neuvedomujeme, zasahuje do nášho každodenného života. Mafia ovplyvňuje každú zložku nášho verejného, ale aj súkromného života. Od najmenších podnikateľov – živnostníkov, cez veľké firmy, až po samotnú vládnu moc. Jej chápadlá sú skutočne obrovské a jej moc neobmedzená.
 
Túto tému sme si vybrali, pretože by sme mali radi odhalili rúško tajomnosti, ktoré sa vznáša nad týmto „globálnym“ problémom. Chceme vás oboznámiť s tým čo mafia je, akú úlohu hrá vo svete, ale i u nás doma. Takisto vám chceme predstaviť jej históriu, ktorá je podľa nás veľmi zaujímavá, pretože mafie v každej krajine sa vyvíjali inak. Všade majú iné zvyky, tradície a rituály.

4. Záver
Podľa nás táto práca splnila svoj cieľ. Chceli sme Vám priblížiť históriu organizovaného zločinu a myslíme si, že  sa nám to aj podarilo. Veríme, že sme vás zaujali a že ste sa niečo nové aj naučili.
 
Ďalej sme  spoznali, že mafie sa nemožno zbaviť. Mafia tu bola, je a aj bude, dokiaľ ľudia budú viesť vojny, brať drogy, užívať si s prostitútkami... Význam mafie v našom každodennom živote nabral veľkú moc, i keď obyčajný človek to len tak ľahko nepostrehne. V danej situácii v ktorej sa nachádza pravdepodobne celý svet, mafia a jej konanie je nezastaviteľné pretože jej vplyv každým dňom rastie. Z toho vyplýva, že už v blízkej budúcnosti sa môže stať, že mafia si vytvorí vlastné štáty, aj keď mnohé štáty sú ovládané práve ňou. Vplyvy mafie možno badať aj na našom území. Politici či podnikatelia, ba dokonca aj obyčajní občania začínajú siahať po jej praktikách ktorými si pomáhajú pri dosiahnutí vyšších ziskov, či pomste.

3. Diskusia
Mafia je zásadný problém tejto doby, ktorý by sa mal začať riešiť vo všetkých kruhoch spoločenského života. Sme toho názoru, že momentálna situácia ako i na Slovensku tak i v celom svete je kritická a v podstate neriešiteľná. Nad touto situáciou by sa mali zamyslieť kompetentný: politici, úradníci a polícia. Myslíme si, ale že momentálne ani jeden z týchto organov nemá skutočnú vôľu riešiť tento problém. V neposlednom rade by sa mali kompetentný zamyslieť nielen nad sebou a svojím životom, ale hlavne nad životom svojich detí a ich detí. Pri dnešnej situácií z mafiou bude tento problém spieť len k horšiemu a horšiemu. I keď autori kníh z ktorých sme čerpali informácie ponúkali riešenia tohto problému, ako napríklad prísnejšie dodržovanie zákonov v ekonomickej sfére, ale podľa nášho názoru je to absurdné. Takisto aj mnohé z veľkých svetových vlád sa pokúšajú riešiť problém zvaný mafia, prax ukázala, že to je doposiaľ neefektívne.