Fóbie druhy

Fóbie druhy

ÚVOD
Tému fóbické poruchy som si vybrala nielen preto, že je to zaujímavá téma, ale najmä  preto, že je potrebné mať čo najviac informácií o týchto poruchách, lebo ani  netušíme, z čoho všetkého dokáže mať človek strach. Zamyslite sa koľkokrát ste stretli na ulici človeka, ktorý sa vám zdal na prvý pohľad veľmi zvláštny. Pozeral sa do zeme, bol celý červený, v rukách zvieral tašku tak, ako by ju mu chcel niekto ukradnúť, potil sa aj napriek tomu, že vonku bolo príjemných 20 ◦C. Možno, že ani netušíte aké muky v tej chvíli ten dotyčný prežíval. Bál sa Vás. Vás všetkých. A to je len jediný prípad čoho všetkého sa človek dokáže báť. Cieľom mojej práce je podať čo najviac informácií o tom, čo fóbia je, ako s ňou ľudia žijú, v čom ich obmezuje a ako sa jej dá postupne zbaviť.

3. METODIKA
Inšpiráciou na napísanie tejto práce bolo prelistovanie knihy Úzkostné a fóbické poruchy a prečítanie rôznych článkov, v ktorých ma zaujalo, čoho všetkého sa človek dokáže báť.

4. FÓBIE
Mať strach z nebezpečných vecí je úplne normálny. Strach sa ale môže stať problémom, pokiaľ je veľmi silný a vedie k tomu, že sa postihnutý musí vyhýbať veciam alebo situáciám, ktorých sa ľudia väčšinou neboja a keď začne významne obmedzovaťich život. Hovoríme o fóbii. Fóbie sú duševné poruchy, pri ktorých je strach, často prechádzajúci do paniky, vyvolaný konkrétnymi situáciami alebo objektami, ktoré v skutočnosti nie sú nebezpečné. To samozrejme vedie k vyhýbaniu sa takýmto situáciám. Očakávanie takejto situácie spravidla vedie k vzniku úzkosti. Človek trpiaci týmito poruchami si pritom uvedomuje, že jeho strach je neprimeraný alebo nezmyselný vzhľadom ku skutočnému nebezpečenstvu danej situácie, alebo objektu. Fóbia je teda špecifická forma strachu, ktorý je v danej situácii neúmerný, uvedomuje si jeho iracionálnosť. Fóbická reakcia sa obvykle zhoršuje v obdobiach zvýšeného stresu, v chorobe a zvlášť pri depresívnej nálade. Rozoznávame tri hlavné fóbické poruchy: agorafóbiu, sociálne fóbie a špecifické fóbie.

4.1 AGORAFÓBIE
Chorobný strach z otvorených priestranstiev popísal už Hippokrates. Dnešný pojem agorafóbia pochádza z roku 1871, kedy ju podrobne opísal Westphal. Meno vzniklo zo starogréckeho fobos = strach a agora = trkovisko. Tento strach je mimo bežnej kontroly a vedie k vyhýbaniu sa ohrozujúcim situáciám. Agorafóbia sa často spája s panickou poruchou. Podľa množstva autorov je panická porucha prvotná a agorafóbia vzniká až druhotne.

Agorafóbia ( ako je chápaná psychiatrami dnes) je strach z verejných priestranstiev, uzavretých priestorov, preplnených miest, zhlukov ľudí, z opustenia domova, z obchodov, z cestovania dopravými prostriedkami, jazdy výťahom a podobne. Úzkosť je vyvolaná ako prítomnosťou fóbického podnetu, tak vzdialením sa z miesta bezpečia. Fóbia sa viaže k očakávaniu niečoho nepríjemného, čo by sa mohlo na danom mieste, alebo v danej situácii prihodiť. Zvyšuje sa pokiaľ si nositeľ uvedomí, že únik nie je možný, alebo by ním na seba upútal prílišnú pozornosť. Bežné je vyhýbavé chovanie k fóbickým situáciám. Často sa ľudia, trpiaci agorafóbiou, cítia lepšie doma ( neplatí to však vždy ) a čím viac sa vzdiaľujú od domova, tým väčší strach prežívajú. Väčšinou sú si istejší s niekým, občas, keď sa niekoho dotýkajú, keď ich niekto pridržuje alebo sa sami niečoho pridržujú ( tlačia tašku na koliečkach, opierajú sa o paličku.....). Automaticky predpokladajú, že pokiaľ by sa im nepodarilo včas z ohrozujúcej situácie uniknúť, prihodí sa im nejaká katastrofa: prestanú sa ovládať, odpadnú, zkolabujú, dostanú infarkt alebo sa minimálne budú chovať trápnym spôsobom. Počet ohrozujúcich situácií sa časom zvyšuje a nositeľ potom nemusí byť schopný vychádzať z domova.  
 
Najčastejšie prejavy agorafóbie
● strach z cestovania verejnou dopravou ( autobus, metro, vlak,…)
● strach z cestovania autom
● strach z uviaznutia v dopravnej zápche
● strach z nakupovania v obchodných domoch
● strach zo stánia v rade
● strach zo stánia alebo pohybu v dave
● strach byť sám doma
● strach vzdialiť sa z domova
● strach z návštevy kín, divadel, kostolov, reštaurácií
● strach z tunelov, výťahov, mostov, malých uzavretých priestorov
● strach z veľkých priestranstiev

4.1.1 DIAGNOSTICKÉ VODÍTKA
●  Strach z bytia na miestach, kde hrozí záchvat úzkosti a odkiaľ nie je ľahký únik, alebo kde
  nie je možnosť pomoci ( cestovanie, voľné priestranstvá, supermarkety,...),
●  systematické vyhýbanie sa takýmto situáciám,
●  pri vystavení sa takejto situácii silné pocity nepohody, vegetatívne príznaky, úzkosť alebo panický záchvat

príklad agorafóbie:
meno: Jana
vek :  38
stav : vydatá
 „ Problémy mám už deväť rokov. Začalo sa to pól roka po narodení môjho tretieho dieťaťa. Dostala som záchvat úzkosti, že sa mi niečo stane, udusím sa alebo sa zbláznim, keď som stála v rade v samoobsluhe. Potom som mala obavy chodiť do samoobsluhy. Nový záchvat som dostala, keď som bola na námestí, kde bolo veľa ľudí. Začala som sa vyhýbať veľkým priestranstvám. Postupne som však začala mať strach vychádzať z domu. Všimla som si, že je to o niečo lepšie, keď idem s niekým, buď s manželom alebo s najmladším z detí. S manželom som dokázala ísť nakupovať, ale iba vo všedný deň mimo nákupnú špičku, keď bolo v obchode málo ľudí. V sobotu som nakupovať nedokázala.Prestala som s manželom chodiť do kina, mala som pocit, že sa dusím v tme.“ 

príklad bludného kruhu fungovania príznakov pri agorafóbii

Spúšťač: cestovanie autobusom, metrom, nákup v samoobsluhe, cesta autom v dopravnej zápche, ísť sama do lesa alebo na miesto, kde to nepoznám

Automatické myšlienky:
● Čo keď mi bude zle? Čo ak omdliem?
● Budem tam ležať! Nikto mi nepomôže!
● To bude trápne, urobím si hanbu!
● To nevydržím!
● Rýchlo musím preč!

Agorafóbia začína obvykle po tridsiatom roku života, zriedka po 45.roku života. Priebeh  neliečenej poruchy býva chronický a vlnovitý. Asi u 30-40 % postihnutých v priebehu roka príznaky úplne ustúpia, asi u 50 % zostávajú dlhodobé príznaky, ktoré hendikepujú ľahko a u 10-20 % sa stav udržuje roky a pacient invalidizuje.
 Netreba však zabúdať na to, že agorafóbia sa dá liečiť.
 
príklad postupu pri prekonávaní agorafóbie
problém: cestovanie dopravnými prostriedkami, vyhýbanie sa cestovaniu všetkými
  dopravnými prostriedkami( autobus, metro, sama autom, som schopná ísť autom  
len, keď riadi muž ), pretože som v nich zažila paniku
cieľ:  naučiť sa cestovať všetkými dopravnými prostriedkami bez sprievodu
kroky:  1. cesta s manželom mimo mesta – na chatu
2. cesta autom so sestrou po meste
3. cesta autom so sestrou mimo mesta
4. cesta autobusom s doprovodom
5. cesta autobusom sama
6. cesta metrom s doprovodom
7. prestupovanie v metre s doprovodom
8. cesta metrom bez doprovodu
9. prestupovanie v metre bez doprovodu
10.cesta vlakom medzi mestami
11.cesta diaľkovým autobusom
12.lietadlo

4.2 SOCIÁLNE FÓBIE
Sociálna fóbia je strach a následné vyhýbanie sa situáciám, v ktorých môže byť človek pozorovaný a posudzovaný druhými. Táto fóbia môže mať napríklad formu strachu z písania pred druhými, zo stýkania sa s neznámymi ľuďmi, alebo z rozprávania na verejnosti. Človek trpiaci sociálnou fóbiou je presvedčený, že si druhý všímajú jeho problémy a podľa toho ho hodnotia. Toto presvedčenie jeho úzkosť naďalej zväčšuje. Typickým rysom sociálnej fóbie je silná úzkosť, ktorá často vedie k nejakej forme vyhýbavého chovania. K prekonaniu nepríjemných pocitov a úzkostných myšlienok sa ľudia môžu uchyľovať k alkoholu, alebo k ukľudňujúcim práškom. Treba poznamenať, že u tejto fóbie je zneužívanie alkoholu častejšie než u iných fóbických syndrómov. Sociálna fóbia sa prejavuje silným a trvalým strachom z jednej alebo viacerých sociálnych situácií a výrazným vyhýbaním sa týmto situáciám. Toto vyhýbanie síce vedie k zníženiu úzkosti, ale za cenu ochudobnenia života. Ľudia trpiaci touto chorobou väčšinou vedia, že ich strach je nadmerný, neodôvodnený a nedôstojný. To im však nepomáha. Dostavuje sa strach z očakávaného strachu, strach zo strachu. Odhadom trpí sociálnou fóbiou každoročne okolo 3% populácie. Hanblivosť je ešte častejšia. Okolo 80 -90 %ľudí má niekedy vo svojom živote obdobie, kedy sa nadmerne hanbí. V klinickej praxi tvoria sociálne fóbie asi 30% všetkých fóbií a 18% všetkých pacientov liečených na úzkostné poruchy. Je to druhá najčastejšia fóbia po agorafóbii.  

Nezáleží na inteligencii, vzdelaní, ekonomickom zázemí alebo zamestnaní. Dokonca aj učiteľ môže mať extrémny strach z rodičovských schôdz, vedúci podniku strach zo schôdz s podriadenými, lekár z jednania na úradoch. Sociálna fóbia je málo diagnostikovaná. Jednak preto, že sa pacient hanbí a ďalším dôvodom je to, že aj odborníci často na túto diagnostickú kategóriu nemyslia. Sociálna fóbia je pritom veľmi rozšírená a potenciálne ivalidizujúca psychická porucha.

Najčastejšie prejavy sociálnej fóbie
  ● strach z toho, že sa na vás ostatní dívajú
  ● strach z toho, že sa znemožníte
  ● strach z toho, aby ste neboli stredom pozornosti
  ● strach z toho, že sa budete chovať neprirodzene
  ● strach z večierkov
  ● strach jesť pred ľuďmi
  ● strach zo schôdzok, stretnutí
  ● strach z používania verejných toaliet
  ● strach hovoriť pred skupinou
  ● strach písať na verejnosti( vyplňovať formuláre)
  ● strach hovoriť pred autoritou
  ● strach nadviazať konverzáciu, udržovať ju
  ● strach požiadať o to, čo človek potrebuje a na čo má právo
  ● strach povedať nie
 
4.2.1 DIAGNOSTICKÉ VODÍTKA
●  Výrazný strach zo skúmavých pohľadov, strach byť stredom pozornosti alebo strach zo
  spôsobov vlastného chovania, ktorý bude trápny alebo ponižujúci.
●  Nápadné vyhýbanie sa sociálnym situáciám, v ktorých by sa vyššie uvedené mohlo 
  prejaviť.
●  V obávanej situácii vegetatívne a ďalšie fyzické príznaky úzkosti (červenanie, trasenie,
  nutkanie na močenie alebo strach zo zvracania).

príklad sociálnej fóbie
 
meno:   Martina
„ Už od detstva som bola veľmi hanblivé dieťa. V škole, keď ma vyvolali k tabuli som mávala trému, ale nikdy som sa škole nevyhýbala. Po vyštudovaní Strednej zdravotníckej školy som začala pracovať ako zdravotná sestra na internom oddelení, kde som bola najmladšia. Odrazu  som získala pocit, že si s ostatnými sestrami nemám čo povedať a pokiaľ niečo poviem, určite to bude hlúposť. Preto som sa postupne začala sesterni vyhýbať a stále som si hľadala prácu na oddelení. Cez poludňajšiu prestávku som sa vyhovárala, že chodím na obed domov, len aby som nemusela sedieť s ostatnými na sestreni. Nakoniec som z práce odišla, aj keď som sa s pacientmi cítila dobre a práca ma bavila. Teraz pracujem ako upratovačka v nemocnici. Do práce chodím veľmi skoro ráno, keď sestry robia odbery, aby nebol čas na rozhovor. Napriek tomu sa v práci necítim dobre. Pripravujem si výhovorky, ktoré by som mohla použiť, keby ma sestry náhodou stretli.“
 
príklad bludného kruhu fungovania príznakov pri sociálnej fóbii
  Sociálna fóbia sa objavuje najčastejšie v neskorom detstve alebo skorej adolescencii, kedy stúpajú nároky na sociálnu adaptáciu. Priemerný vek začiatku sociálnej fóbie sa udáva okolo dvanásteho roku života. Približne 40% sociálnych fóbií sa rozvíja pred dosiahnutím10. roku života a asi 95% pred dovŕšením 20-tich rokov. Na rozdiel od depresívnej či panickej poruchy sa sociálna fóbia vyskytuje rovnako často u mužov ako u žien. Handicapy spôsobené vyhýbavým chovaním a úzkosťou v sociálnych situáciách majú dopad na ekonomickú situáciu postihnutých touto poruchou. Väčšina z nich patrí medzi skupinu osôb z nižšími príjmami a viac než 20% je finančne závislých na invalidnom dôchodku alebo inom type sociálnych dávok. Postihnutí jedinci dosahujú nižšiu úroveň vzdelania než zodpovedá ich inteligencii. Býva to vysvetľované vplyvom tejto poruchy na schopnosť vzdelávať sa. Vplyv sociálnej fóbie na schopnosť súžitia s druhými je zrejmý na fakte, že títo postihnutý žijú omnoho častejšie bez partnera než zdraví ľudia.

príklad postupu pri prekonávaní sociálnej fóbie
 
problém:   vyhýbam sa pitiu a stolovaniu na verejnosti, pretože sa bojím, že ostatní uvidia
  ako sa mi pri tom trasú ruky a budú mnou pohŕdať
cieľ:  naučiť sa stolovať na verejnosti
kroky: 1. zjesť párok v rožku pri stánku – okolo 1-2 ľudia
  2.  zjesť párok na tácke pri stánku – okolo je plno
  3.  dať si zákusok a kávu v cukrárni – málo ľudí
  4.  dať si zákusok a kávu v cukrárni – veľa ľudí
  5.  dať si obed – hlavné jedlo – v reštaurácii – málo ľudí
  6.  dať si obed – hlavné jedlo - v reštaurácii – veľa ľudí
  7. dať si v reštaurácii celé jedlo aj s polievkou
 8. naobedovať sa v reštaurácii s kamarátkou a jej priateľom
  9. najesť sa v reštaurácii s priateľom
  10.najesť sa v reštaurácii s priateľom a jeho známymi

príklady cvičení pacientov na zbavovanie sa sociálnej fóbie
  ● spýtať sa koľko je hodín
  ● informovať sa na cestu
  ● usmiať sa na niekoho v metre
  ● telefonovať cvičným telefónom
  ● telefonovať na informácie, úrady, neznámym ľuďom ( s návrhom na interview )
  ● rozdávať letáky
  ● interview na ulici
  ● osloviť neznámeho v autobuse
  ● zjesť párok v rožku pred ľuďmi
  ● zjesť párok na tácke pred ľuďmi
  ● najesť sa v reštaurácii s jedným známym človekom
  ● najesť sa v reštaurácii pred neznámymi ľuďmi
  ● predniesť pripravenú prednášku pred pacientmi

4.3 ŠPECIFICKÉ FÓBIE
Ide o skupinu porúch, u ktorých je úzkosť vyvolaná prevažne určitými dobre definovanými situáciami alebo objektmi, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Ako špecifickú fóbiu označujeme iracionálny strach z určitého konkrétneho objektu alebo situácie. Strach je obvykle obmedzený na túto situáciu alebo objekt a postihnutý touto poruchou netrpí príznakmi úzkosti, pokiaľ sa nestretne alebo sa neobáva stretnutia s predmetom fóbie. Medzi najčastejšie špecifické fóbie patrí fóbia zo zvierat, zvlášť zo psov, hadov, hmyzu a myší. Ďalšími bežnými fóbiami sú klaustrofóbia ( strach z uzavretých priestorov ) a akrofóbia
( strach z výšok ).

Špecifické fóbie sú teda obmedzené na vysoko špecifické situácie, napr.: blízkosť určitých zvierat, výšku, búrku, tmu, lietadlo, uzavreté priestory, močenie alebo vyprázdňovanie na verejných toaletách, jedenie určitých jedál, návštevu zubára, pohľad na krv alebo zranenie, strach z určitých chorôb. Aj keď je spúšťacia situácia nenápadná, môže jej prítomnosť vyvolať paniku. Jedná sa o najčastejšiu úzkostnú poruchu vôbec. V priebehu života postihuje okolo 16% žien a 11% mužov.

4.3.1 DIAGNOSTICKÉ VODÍTKA
  ●  Výrazný strach z určitého objektu alebo situácie( ktoré nie sú zahrnuté do agorafóbií 
alebo sociálnych fóbií ) – medzi najčastejšie patria zvieratá, vtáky, hmyz, výšky, búrky, 
cestovanie lietadlom, uzavreté priestory, pohľad na krv alebo ranu, injekcia, zubár,
nemocnica, použitie verejných toaliet,
  ● vyhýbanie sa takýmto objektom alebo situáciám,
  ● pri expozíciách príznaky silnej úzkosti až paniky.

príklad špecifickej fóbie
 
meno:  Šárka
vek: 28
stav: vydatá
„ Od detstva som trpela nadmerným strachom z pavúkov, ale posledný rok a pól sa môj strach zväčšil. Kedykoľvek som uvidela pavúka, alebo som sa obávala, že by tam nejaký mohol byť, začalo mi prudko byť srdce, stuhlo mi celé telo a ušla som. Pre istotu som robila protipavúčie opatrenia. Keď som vošla do izby, vždy som si ju poriadne poobzerala, nikdy som nenechávala otvorené okná, nikdy som nechodila do pivnice, nechodila som do podkrovia. Keď sme boli s manželom na dovolenke, musel vojsť do každej miestnosti prvý, skontrolovať ju a ak tam nejakého pavúka našiel, musel ho zabiť a z diaľky mi ho ukázať. Inak som do miestnosti nevstúpila. Bolo mi to trápne, hlavne vtedy, keď sme šli na návštevu. Preto navštevujem iba niekoľko ľudí, ktorí ma poznajú a tolerujú túto moju slabosť a sami mi hlásia, že svoj byt dôkladne prezreli a je bez pavúkov.“
 
meno:  Lucia
vek:  24
stav:  vydatá
„ Keď som mala sedemnásť rokov škaredo ma pohrýzol vlčiak. Na stehnách a na boku mám niekoľko jaziev. Vtedy som dostala strach z vlčiakov a začala som sa im na ulici vyhýbať. Postupne som sa začala báť všetkých psov aj keď boli na vodítku a mali náhubok. Keď počujem štekať psa, aj keď je ďaleko, dostávam úzkostný záchvat a musím sa ísť skryť. Keďže bývam na sídlisku, kde celý deň venčia ľudia svoje psy, prestala som vychádzať z domu. Von môžem víjsť len s manželom, lebo mám pocit, že on by ma pred nimi dokázal ochrániť. Bojím sa chodiť na dedinu, lebo tam by psy mohli voľne pobehovať, bojím sa ísť do lesa, pretože by tam mohol byť túlavý pes. Nemôžem sa priblížiť k plotu, za ktorým vidím psa. Mám ročné dieťa a nedokážem ho ísť bez manžela kočíkovať, pretože mám strach.“
 
príklad bludného kruhu fungovania príznakov pri fóbii zo psov

4.3.2 KLASIFIKÁCIA 
Špecifická fóbia vzniká obvykle v detstve alebo v ranej dospelosti a pokiaľ nie je liečená, môže pretrvávať desiatky rokov. Závažnosť následného obmedzenia záleží na tom, ako úspešne je človek trpiaci touto poruchou schopný vyhýbať sa fóbickým situáciám. Na rozdiel od agorafóbie nemajú tieto fóbie tendenciu zmeniť intenzitu. Obvyklým modernejším objektom fóbie z ochorenia sú ochorenia zo žiarenia a pohlavnej choroby. 
Historicky boli fóbie klasifikované podľa objektu fóbie, takže vznikli veľmi exotické fóbie: zoofóbia : strach zo zvierat
  entomofóbia: strach z hmyzu
  nyktofóbia:  strach z tmy
  arachnofóbia:  strach z pavúkov
  antrofóbia:  strach z kvetov
  ailurofóbia: strach z mačiek
  ornitofóbia: strach z vtákov
  klaustrofóbia: strach z uzavretých priestorov
  gefyrofóbia:  strach z mostov
  aichmofóbia: strach z ostrých predmetov
  brontofóbia:  strach z hromu
  ofidoefóbia: strach z hadov
  aerofóbia:  strach z prúdiaceho vzduchu, prievanu, tiež z lietania
  AIDSfóbia:  strach z nákazy AIDS
  afluofóbia: strach z tmy
  akrofóbia:  strach z výšok
  akustikofóbia: strach z hluku
  alektrofóbia:  strach zo sliepok
  apifóbia:  strach zo včiel
  bacilofóbia: strach z nákazy
  bakteriofóbia: strach z nákazy
  batofóbia:  strach z hĺbok
  astrofóbia: strach z búrok, bleskov a iných podobných úkazov
  cibofóbia:  strach z jedla
  démonofóbia:  strach z démonov
  dendrofóbia: strach zo stromov
  elektrofóbia:  strach z elektrických spotrebičov
  dysmorfofóbia:  strach z vlastnej škaredosti
  entomofóbia:  strach z rôznych chrobákov
  equinofóbia: strach z koní
  filemafóbia:  strach z bozkávania
  heliofóbia:  strach zo slnka
  hemofóbia: strach z krvi
  herpetofóbia: strach z plazov
  hierofóbia: strach z posvätných vecí
  hydrofóbia:  strach z vody
  chromofóbia: strach z farieb
  ichtyofóbia:  strach z rýb
  iofóbia: strach z otravy jedom
  karcinofóbia: strach pred rakovinou
  kleptofóbia:  strach z okradnutia
  lyssofóbia: strach z besnoty
  melofóbia:  strach z hudby
 musofóbia: strach z myší
 myzofóbia: strach zo špiny
  nekrofóbia:  strach zo smrti
  nosofóbia:  strach z choroby a jej následkov
  olfaktofóbia:  strach z pachov
  pagofóbia:  strach zo snehu a mrazu
  panfóbia:  strach zo všetkého
  parazitofóbia:  strach z parazitov
  patofóbia: strach z choroby
  pedikulofóbia: strach zo zavšivavenia
  pedofóbia:  strach z detí
  potamofóbia: strach z tečúcej vody
  pseudofóbia:  strach z klamstiev
  pyrofóbia:  strach z ohňa
  radiofóbia: strach z ožiarenia
  rektofóbia: strach z ochorenia konečníka
  siderofóbia:  strach z blesku
  siderodromofóbia: strach z vlakov
  sitofóbia: strach z jedla
  skotofóbia:  strach z temnoty
  tabofóbia:  strach z vysychania miechy
  tafefóbia: strach z možnosti byť pochovaný za živa
  tanatofóbia: strach zo smrti
  teofóbia: strach z Božieho trestu a hnevu
  tokofóbia: strach ženy z pôrodu
  trichofóbia:  strach z vlasov
  vermifóbia:  strach z červov a črevných parazitov
  vertigofóbia:  strach zo závratov
  akrifóbia: strach spisovateľa, že napísal niečo nesprávne 
  eremofóbia:  strach byť sám
  gamofóbia:  strach zo sobáša
 
5. ZÁVER
Fóbie sú poruchy, ktoré si svojho nositeľa nevyberajú. Môže sa to stať každému z nás, preto dúfam, že po prečítaní tejto práce sa už nikto nebude ľuďom trpiacim nadmerným strachom (často z absurdných vecí ) smiať, ale budú sa im snažiť pomôcť prekonaťich strach. Cieľom mojej práce bolo poskytnúť čo najviac informácií o fóbiách a myslím si, že tento cieľ som splnila. Na záver by som chcela poďakovať pani profesorke POKORNEJ za zapožičanie práce a vysvetlenie postupu.