Znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo
Analyzujte znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo, št. suverenita a št. symboly. Ako sa
chápe štátna moc v demokratickom a ako v totalitnom režime?
Vyjadrite sa k potrebe deľby št. moci. Definujte
horizontálnu deľby št. moci. Ako možno nadobudnúť št. občianstvo SR?
Popíšte št. symboly
SR.
Znaky štátu: 1. Štátna moc
2. Štátne územie
3. Štátne
občianstvo
4. Štátne symboly
5. Štátna suverenita
Štátna moc: - zvrchovaný mechanizmus, ktorý
spravuje územie určitého štátu.
- týka sa celého územia a všetkých občanov.
Štátne územie: - priestor
vymedzený hranicami štátu, a to celý suchozemský povrch, vodstvo, vzdušný priestor, priestor pod povrchom zeme smerom k zemskému jadru.
- nadobúda sa alebo rozširuje 4 spôsobmi:
o akcesia - (pristúpenie štátu k zmluve už uzatvorenou medzi dvoma
štátmi)
o okupácia - (násilne obsadenie štátu silou = armádou)
o anexia - (násilné pričlenenie
nejakého štátu alebo jeho časti pod politickým alebo iným nátlakom)
o cesia - z latinčiny, je to nenásilné
postúpenie práva alebo veci (územia). Zmluva, ktorou jedna osoba (cedent) prevádza na druhú osobu (cesionár) pohľadávku, ktorú má voči
dlžníkovi.
Štátne občianstvo: - vyjadruje príslušnosť občana k príslušnému štátu.
- je to
trvalý právny zväzok medzi občanom a štátom.
- v SR možno štátne občianstvo nadobudnúť:
a) narodením –
rodičom s ktorých aspoň jeden je štát. občanom SR
- na príslušnom území štátu SR (aj nájdením)
b)
naturalizáciou - uzavretím manželstva s cudzincom
c) udelením štátneho občianstva na základe
žiadosti.
- štátne občianstvo sa nemôže odňať proti vôli.
Štátne symboly: - spolu s názvom
štátu sú vonkajším prejavom štátnosti a patrí tu:
o štátna vlajka (biela, modrá, červená)
o
štátny znak (na červenom ranogotickom štíte, dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vŕšku modrého trojvršia)
o štátna pečať (štátny znak a okolo neho nápis Slovenská republika)
o štátna hymna (prvé 2 slohy
piesne J. Matúška na nápev ľudovej piesne ‘’Kopala studienku’’ = 1844)
Štátna suverenita: - nezávislosť št.
moci od akejkoľvek inej moci
- teória štátnej moci pochádza od franc. právnika Jeana Bodina /16.stor./
- podľa nej je
suverenita:
1. neobmedzená moc vydávať zákony;
2. nedeliteľná a nescudziteľná;
3. trvalá a stála
V demokratickom štáte je štátna moc rozdelená aby nedošlo k jej
zneužívaniu.
Ľudia majú slobodu prejavu a podieľajú sa na chode štátu (je zabezpečovanie a dodržiavanie ľudských práv)
V totalitnom režime má štátnu moc v rukách jeden človek alebo jedna polit. strana.
Dochádza k jej
zneužívaniu; cenzúra tlače a nesloboda ľudí, prenasledovanie, sledovanie
Štátna moc sa musí deliť
z dôvodu, aby sa táto moc nedostala do rúk jedného človeka ( v tomto prípade by mohlo dôjsť k jej zneužívaniu)
Je to záruka, že
štátna moc nebude zneužitá proti občanom.
Sú 2 typy štátnej moci:
- Vertikálna deľba (unitárny
štát, federácia a konfederácia); pri tejto deľbe štátnej moci ide o určenie, kto je komu podriadený, či v štáte majú vyššie
právomoci jeho nižšie jednotky (obec, VÚC) alebo centrum.
- Horizontálna deľba – pri tejto deľbe ide o určenie
kompetencie pre jednotlivé zložky štátnej moci a to z dôvodu vzájomnej kontroly medzi nimi a efektívnejšieho výkonu štátnej moci.
Z deľbou štátnej moci na 3 zložky sa po 1.-krát stretávame u týchto filozofov (Ch. de Montesquieu, John Locke):
v Zákonodarná (legislatíva): - parlament (NR SR)
- je to organ, ktorého hlavný ciel je
určiť normy správania všetkého, čo sa nachádza na území štátu.
- vo vzťahu k ďalším zložkám štátnej moci
má právo kontrolovať, ustanovovať a odvolávať výkonnú moc (vládu) a ustanovovať súdnu moc.
- najvyšší článok je
parlament = v demokratických štátoch vzniká tak, že jeho poslancov volia občania po všeobecných voľbách
-
funkčné obdobie: 3 – 5 rokov
- typy parlamentu: a) jednokomorový (SR)
b) dvojkomorový (snemovňa a senát; CZ, USA...)
- parlament je kolektívny orgán.
-
jednotlivci v ňom nemajú rozhodovaciu právomoc (platí totiž názor väčšiny a to kvórum (podiel) nad ½, 2/3, 3/5.
- členovia parlamentu sú za svoju činnosť zodpovedný voličom.
- najvyššia funkcia je predseda parlamentu (riadi
rozhodnutie parlamentu)
- hlavné úlohy: 1. Prijíma, mení, dopĺňa a pozmeňuje ústavu.
2. Prijíma, mení, dopĺňa a
pozmeňuje zákony.
3. Schvaľuje štátny rozpočet.
4. Schvaľuje program vlády
5. V niektorých štátoch volí
prezidenta.
v Výkonná (exekutíva): - vláda (minister) a prezident.
- najdôležitejším orgánom je vláda
(orgán nadriadený ministerstvám a ostatným orgánom verejnej správy)
- úlohou vlády je uskutočňovať rozhodnutie parlamentu a teda
zavádzať zákony do života.
- v demokratickom prostredí vzniká vláda 2 spôsobmi:
a) ako výsledok
všeobecných parlamentných volieb, keď vládu tvoria víťazné parlamentné strany.
b) ako výsledok priamych volieb
prezidenta, ktorý následne sám menuje vládu a stáva sa jej šéfom (šéf exekutívy USA)
Vláda: - zbor ministrov +
predseda vlády.
- rozhoduje kolektívne aj individuálne.
- členovia vlády majú pridelené kompetencie.
- zatiaľ čo
parlament je ‘’zbor laikov’’ (lekár, učiteľ, robotník…), vláda je zbor odborníkov.
- počet členov vlády je v každej krajine
iný.
- členovia vlády sa za svoju činnosť zodpovedajú predsedovi vlády, parlamentu a politickej strane, ktorú reprezentujú.
-
časť výkonnej moci vláda prenáša na inú úroveň (VÚC, obce), keďže občianska politika má vznikať tam, kde je občan.
- k
výkonnej moci patrí aj prezident = jeho silné alebo slabé postavenie závisí od zverených kompetencii.
- každý prezident však
reprezentuje štát navonok i dovnútra.
v Súdna (jurisdikcia): - súdy majú hlavnú úlohu voči zákonodarnej a výkonnej
moci (kontrolovať ich).
- v SR rozlišujeme všeobecné súdy a osobitný súd.
- všeobecné
súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.
- súdne konania sú verejné (ak to zákon nevylučuje)
- sudcovia
rozhodujú v senátoch, pokiaľ zákon neurčí, že rozhodnúť môže jeden sudca.
- všeobecné súdnictvo v SR je dvojstupňové, keďže
prvé konanie je na okresnom súde, odvolať sa možno na krajský súd a dovolať na Najvyšší súd (BA).
- súdy rozhodujú v
občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.
- sudcovia majú status nezávislosti.
- zvláštnym súdom v SR je
Ústavný Súd SR (KE) = je to nezávislý orgán ochrany ústavnosti.
- má 13 členov ustanovených na 12 rokov.
-
jeho hlavnou úlohou je rozhodovať o súlade právnych predpisov.
Sústava súdov SR:
2.stupeň -
Ústavný súd (KE) Najvyšší súd (BA)
1.stupeň - Krajský súd (8) a Okresný súd (54)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta