Prirodzené práva, ľudské práva a slobody a občianske práva
Prirodzené práva, ľudské práva a slobody a občianske práva
Vymenujte a charakterizujte prirodzené práva, ľudské práva a slobody a občianske práva. Využite poznatky z filozofie a nájdite súvislosť medzi niektorými právami a filozofiou.
(neviem ako to ten debil rozdelil, pretože on má v poznámkach napísane, že ľudské práva a slobody sú to isté čo prirodzené práva. Aj na nete to tak je, takže to rozdelím len na ľud. práva a slobody a občianske práva)
1. Ľudské (prirodzené) práva - základné, minimálne záruky, ktoré štát neposkytuje ale garantuje jednotlivcovi, aby mohol prežiť plnohodnotný život. Musí ich rešpektovať každá politická moc. Filozofia ľudských práv vychádza zo vzťahu jednotlivca a štátnej moci. Kompromis medzi mocou (vynutiteľnosť práva) a občanom (slobodný život).
3 generácie ľudských práv:
a/ 1. generácia ľudských práv tie, ktoré boli ako prvé zakotvené v ústavách národných štátov počas buržoáznych revolúcií. Občan (jednotlivec) sa snaží vymaniť sa spod vplyvu štátu. Patria sem občianske a politické práva.
b/ 2. generácia ľudských práv práva vyššieho vývojového stupňa, vychádzajú z predstavy sociálnej spravodlivosti. Každý by mal mať právo na vzdelanie, základné ekonomické zabezpečenie či právo na rodný jazyk a pod. Patria sem hospodárske, sociálne a kultúrne práva
c/ 3. generácia ľudských práv idealistická predstava o dosiahnutie vysnívaného stavu – vyriešenie globálnych problémov. Pri ich uplatňovaní je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Patria sem: právo na zdravé životné prostredie, právo na mier, práva národnostných menšín a pod.
Niektoré dokumenty o ľudských právach:
313 – Milánsky edikt
1215 – Magna Charta
1948 – Všeobecná deklarácia
ľudských práv
Príklady:
II. hlava – čl. 15 ods. 1 – Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. II. hlava – čl. 17 ods. 1 – Osobná sloboda sa zaručuje.
II. hlava – čl. 19 ods. 1 – Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
2. Občianské práva nadstavba ľudských práv, ktoré štát poskytuje svojim občanom. Zabezpečuje aktívnu a slobodnú účasť jednotlivec vo verejnom živote (politické, kultúrne a ekonomické práva). Niektoré občianske práva nadobúda jednotlivec narodením (právo na rodný jazyk, právo na vzdelanie, právo na náboženské vyznanie...) a niektoré občianske práva získava vekom.
Príklady:
II. hlava čl. 23 ods. 1 – Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
II. hlava čl. 26 ods. 1 – Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
II. hlava čl. 35 ods. 1 – Každý má právo na
slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
A tá spojitosť medzi právom a filozofiou, k tomu ma absolútne nič nenapadá. Dalo by sa obkecať niečo so slobodou, právom na vzdelanie(napr. s tým že scholastici sa snažili interpretovať systém dogiem aj nevzdelaným ľuďom, čiže získaval vzdelanie každý---a ak by nebolo ani to dobré, tak ešte Nietzsche a jeho filozofia o nadčloveku-ľudia, ktorí veria v Boha sú slabí, brzdia silných jedincov-Boh je Bohom chorých a neúspešných a každý veriaci by mal Boha pochovať-idea použitá v nacizme(nadčlovek=dokonala rasa) – sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania...