Novorodenci človeka nemajú akúkoľvek šancu na prežitie bez ich rodičov, je len málo iných živočíchov 100% odkázaných na svojich rodičov. Počas výchovy dieťaťa je prvou osobou, ktoré dieťa spoznáva (štandardne) mama, na druhom mieste je rodina ako celok – otec, súrodenci, vzdialenejšia rodina. Na ďalších miestach sa nachádza kolektív triedy (jasle, materská škola, základná škola – podľa toho, ktorá z týchto je pre dieťa prvou inštitúciou, ktorú navštevuje), neskôr kamaráti atď. Toto bol odborný pohľad na proces socializácie.
Čo sa týka vlastného názoru, som toho presvedčenia, že tým najideálnejším zázemím pre človeka (základný predpoklad na jednoduchý proces socializácie s dobrým výsledkom) je úplná rodina (obaja rodičia), kde sú obaja rodičia pripravení, odhodlaní na výchovu a obaja to chcú. Ďalším argumentom pre primárne postavenie rodiny v procese socializácie je fakt, že významná časť osobnosti sa u človeka vytvára v raných rokoch jeho života, a teda človek vychádzajúci z rozvrátenej (alebo inak nevhodnej) rodiny má značne znížený predpoklad stať sa plnohodnotným, sebavedomým, tolerantným členom spoločnosti, ktorý by sa vyznačoval ambicióznosťou a elánom do života.