Teória štátu u Platóna a Aristotela
Opíšte a porovnajte ontológiu, gnozeológiu a teóriu štátu u Platóna a Aristotela.
Ontológia podľa Platóna
Hlavný predmet Platónovej filozofie: skúmal vzťah medzi
tým čo je nemenné a tým čo plynie (rovnako ako predsokratici). Zaujíma sa o to, čo je večné a nemenné v prírode, morálke
štáte. Pre Platóna je to jedno a to isté – jedna „večná a nemenná skutočnosť“. Náuka o ideách (Platónov objektívny
idealizmus): všetko čo môžeme vnímať svojimi zmyslami, všetko čo môžeme chytiť, to všetko je z materiálu (hmoty), ktorý
obrába čas. To znamená, že to plynie! Naproti tomu je niečo, čo sa nedá zmyslami uchopiť ani sa toho dotknúť. Je to časovo
neohraničená forma (idea), ktorá je večná a nemenná. Nie je to žiadna fyzikálna pralátka. Práve naopak, existuje „to“ len
v nehmotnom svete, „svete ideí“. Platón je idealista!
Ontológia podľa
Aristotela
Bol prvý, ktorý napadol učenie Platóna a podrobil ho kritike. Predmet jeho filozofie bol tu
na Zemi a nie v imaginárnom „svete ideí“. Kritika Platóna: Platón objavil „večné a nemenné“ vo svete ideí,
v paralelnom svete mimo nášho sveta zmyslového. Takýmto spôsobom zdvojnásobil počet vecí (ideálne a skutočné). Aristoteles s tým
nesúhlasil. Tvrdí, že idea (forma) koňa neexistuje niekde mimo samotného objektu (koňa), ale práve naopak, existuje v ňom samom (
v koňovi). Platón považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo môžeme poznať rozumom (racionalizmus). Naopak Aristoteles
považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo vnímame pomocou zmyslov (empirizmus). Skutočným svetom je teda naša príroda.
Gnozeológia podľa Platóna
Gnozeológia
- ako poznávame podľa Platóna: to čo trvá krátko (napr. mydlová bublina alebo mramor. žiadny rozdiel tam nie je. skôr či
neskôr zaniknú) nemôžeme poznať. Máme o tom len domnienky (zmyslové = nesprávne). Dokonalé poznanie môžeme získať len pomocou
rozumu. Platón je racionalista! Nemôžeme sa spoľahnúť na to, čo nám tvrdia zmysly, ale iba na to čo pochádza z racia.
Rozum máme rovnaký. Je dokonalý.
Gnozeológia podľa Aristotela
Aristoteles tvrdí, že
myšlienky, ktoré v sebe máme, sa dostali do nášho vedomia prostredníctvom zmyslov. Ale máme aj vrodený rozum (schopnosť usporadúvať
zmyslové vnemy do skupín). Rozum je hlavným znakom človeka, ale je prázdny, kým niečo zmyslovo nevnímame. Aristoteles bol
dualista (rozum + zmysly). Človek nemá žiadne vrodené idey, ako tvrdil Platón.
Štát podľa
Platóna
Ideálny štát: štát by mali riadiť filozofi, ktorí by boli dlhodobo na túto funkciu
pripravovaní (viď. Storig). Napr. mali by byť vychovávaní štátom (Platón prvý navrhol škôlky a družiny pre deti). Platónovo porovnanie
tela človeka a štátu ako dobre fungujúceho organizmu:
.......telo duša cnosť štát ......hlava rozum múdrosť
vládca ......hruď vôľa odvaha strážcovia ......brucho žiadostivosť miernosť živitelia (roľníci) ..
Platónov štát bol štátom utopistickým až totalitným. Človek bol v ňom len súčasťou štátnej mašinérie.
Platón mal pozitívny
postoj k ženám. Tvrdil, že ženy majú presne ten istý rozum ako muži, ale musia mať rovnaké možnosti ako muži ho rozvíjať. Môžu dokonca
vládnuť rovnako dobre ako muži.
Štát podľa Aristotela
ideálny štát (rovnako ako Platón) si dokáže predstaviť len v obmedzenej priestorovej forme
mestského štátu. Iná forma štátneho usporiadania je neprijateľná. (paradox: porovnaj s ríšou Alexandra Veľkého, Aristotelovho
žiaka) ...........
ideálne ústavy (dobré štáty) zvrhlé ústavy (zlé štáty)
................
monarchia ... ... tyrania . ...............
aristokracia ... môžu sa zvrhnúť na ...
oligarchia ...........
políteiá ... ... demokracia
2. Porovnajte učenie Barucha Spinozu o substancii
s učením G.W.Leibniza o monádach. Vysvetlite Spinozov panteistický monizmus a Leibnizov monadologický pluralizmus.
Baruch Spinoza – substancie
Baruch Spinoza (1632-1677), syn
španielskych židov žijúci v Holandsku. Kvôli svojim postojom (chápanie Boha, výklad Biblie a pod.) bol vo svojich 24 rokoch obvinený
z kacírstva a vylúčený zo židovskej obce (exkomunikovaný). Žil veľmi skromný a osamelý život v cudzej krajine bez zázemia.
Spinozova hierarchia:
a/ substancia – Boh – príroda
b/ atribúty (formy prejavu
Boha – prírody). Môžeme poznať len 2! (myseľ a hmota) c/ mody ( je ich veľa a sú rôzne, je to svet okolo nás, pomocou
nich sa prejavuje Boh – príroda – substancia)
Substancia (neobmedzená podstata): Rovnako ako
Descartes aj Spinoza používa pojem „substancia“ a stavia na ňom svoju filozofiu (aj keď iným spôsobom ako Descartes).
Descartes rozdelil „svoju substanciu“ na 2 časti (hmota a myseľ = dualizmus). Spinoza uznával len 1 substanciu =>
monizmus. Pod pojmom substancia rozumel Spinoza „to, čo je v hĺbke (v základe) všetkého“, substancia je
„Jedno“, „Nekonečno“, všetko zjednocuje a všetko z nej vychádza, je príčina seba samej. Toto chápanie substancie je
veľmi blízke chápaniu Boha. Spinoza videl vo všetkom Boha (Boh je svet, Svet je v Bohu)
Spinozova filozofia je panteistická
a na jej začiatku stojí rovnica: substancia = Boh = príroda
Atribúty (formy Boha):
Boh má nekonečne veľa atribútov (vlastnosti, formy zjavovania sa). Ale ľudia môžu poznať iba 2 z božských atribútov. Buď sa Boh
(príroda) javí ako myslenie, alebo ako hmota v priestore (podobné ako u Descartesa: myslenie a rozpriestranenosť ale ..) ...ale Spinoza tieto
dva atribúty neoddeľuje (neexistujú 2 ale iba 1 substancia = človek existuje ako jednotlivá bytosť – monizmus).
Modus
(mody) – spôsob existencie substancie: Spinoza rozdeľuje prírodu na 2 časti: a/ „tvoriaca príroda“ =
Boh, nekonečná substancia, to z čoho všetko vychádza, Jedno ... b/ „stvorená príroda“ resp.
„modus“ = svet vecí, svet konečných javov, svet okolo nás, to, čo vyplýva z nekonečnej substancie (Boha). Všetko,
čo je v prírode sa prejavuje dvoma božími (prírodnými) atribútmi. Prejavuje sa „to“ buď myslením alebo rozpriestranenosťou (hmota).
Prejavuje sa „to“ rôznymi modami (viď. modus) 2 rôznych atribútov. Pod pojmom modus rozumieme spôsob, akým sa prejavuje substancia
resp. Boh resp. Príroda.
G. W. Leibniz – monády
G.W.Leibniz (1646-1716):
zakladateľ novodobej nemeckej filozofie, pozdvihol nemeckú filozofiu po období všeobecného úpadku Nemecka ako celku (dôvod: 30
ročná vojna, 1618-1648, ukončená vestfálskym mierom). Od detstva bol intelektuálne vyspelý (15 ročný - vstup na univerzitu, 17 ročný -
bakalár, 20 ročný – doktorát). Po dokončení štúdií nepokračoval v práci na univerzite ale venoval sa právu a diplomacii. Popri tom
špekuloval o všetkom možnom (objaviteľ diferenciálneho a integrálneho počtu, historik, zakladateľ Berlínskej akadémie vied ...). Je
považovaný za posledného európskeho polyhistora.
Monadológia (učenie o monádach): Descartove konečné substancie
existujú (viď. rozpriestranenosť a myseľ), ale nie sú dvojakého druhu, ale iba „Jedno“ (viď. Spinozova 1 substancia). Sú to
nehmotné a nepriestorové sily (energie) a volajú sa monády. Celá naša skutočnosť pozostáva z malých častí,
ktoré nie sú deliteľné (atomisti v Grécku).
Monády: Spinozova nekonečná substancia (podstata) rozdelená na
nekonečné množstvo malých individuálnych substancií (podstát). To sú Leibnizove monády. Charakteristika
monád: a/ monády sú body = bodové substancie (nie kontinuálna substancia Spinozu), zmysly nás klamú, všetko je
zložené z malých bodov!
b/ monády sú sily = hmota je vlastne komplexom silových centier (myšlienka o zákone
zachovania energie) c/ monády sú duše = je to iba metafyzický bod s energiou, nie sú hmotného charakteru ako atómy
d/ monády sú indivíduá = neexistujú 2 rovnaké monády, každá zrkadlí univerzum svojim vlastným spôsobom
Výklad monadológie: vesmír sa skladá z nekonečného množstva monád (substancií „podstát“). Majú
duchovnú podstatu a vznikajú z nich rôzne zložité substancie (duchovný aj materiálny svet okolo nás). Monády sú usporiadané
hierarchicky, nad všetkými monádami sídli najvyššia monáda – Boh, ktorý uviedol na začiatku do pohybu a do stavu
predurčenej harmónie. Celý vesmír podlieha nemennému poriadku (deteminizmus) a každá monáda je v spojení s ním a odzrkadľuje sa
v ňom; každá monáda je mikrokozmom a makrokozmom zároveň (viď. renesančná prírodná filozofia). Hierarchické usporiadanie
monád:
1. monáda monád – Boh = na začiatku uviedol všetky monády do pohybu do stavu predurčenej harmónie
(determinzmus, nemenné usporiadanie vesmíru)
2. jasné monády = ľudská duša, schopnosť sebauvedomovania
3. hmlisté monády = schopnosť pociťovať a vnímať, rastlinný a živočíšny svet
4. temné
monády = minimálna schopnosť pociťovať, anorganické telesá
Všetky monády spolu tvoria harmonický celok
sveta.
3. Zaujmite vlastné stanovisko k trom podobám práva na život – trest smrti, eutanázia, interrupcia. Svoje
názory porovnajte s Ústavou SR a so situáciou vo svete.
Trest smrti - 10. 12. 1948
prijalo OSN Deklaráciu ľudských práv, podľa ktorej „Každý má právo na život.“ Absolútny trest bol na Slovensku
zrušený v apríli 1990 bývalým Federálnym zhromaždením ČSFR v súvislosti s ratifikáciou konvencie Rady Európy z 28. 4.
1983, ktorá odstraňuje trest smrti. Ako výnimočné tresty sa zaviedli tresty odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov a trest
odňatia slobody na doživotie, ktorý sa u nás od roku 1956 nevykonával. Definitívny koniec vykonávania trestu smrti na Slovensku znamenalo
prijatie Listiny základných práv a slobôd z 9. januára 1991. V jej šiestom článku sa uvádza, že
"trest smrti sa nepripúšťa." Rovnakú formuláciu prevzala do svojho článku 15 aj Ústava SR s účinnosťou od 1.
októbra 1992.
Eutanázia v medicíne je umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu; pomoc pri umieraní, umenie
lekára, uľahčiť umierajúcemu smrť alebo privodiť smrť umierajúcemu, ktorý prežíva utrpenie. O prípustnosti alebo neprípustnosti
eutanázie sa v dôsledku existencie možnosti jej ľahkého zneužitia živo diskutuje v etike, medicíne, právnej vede a náboženstve. V
niektorých krajinách je eutanázia povolená, vo väčšine je zakázaná.
Schválenie eutanázie na Slovensku v priebehu
najbližších rokov zrejme nie je reálne. Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že táto téma si vyžaduje celospoločenskú diskusiu. O
eutanázii sa zatiaľ neuvažuje ani na Ministerstve zdravotníctva SR.
Interrupcia - na Slovensku je uzákonená
legálna interrupcia do 12. týždňa tehotenstva. Do 8. týždňa sa vykonáva tzv. miniinterrupcia, od 8. – 12. sa vykonáva interrupcia
(kyretáž). V 16 – 18. týždni sa môže vykonať odber z plodovej vody na genetické vyšetrenie plodu pri podozrení na genetickú anomáliu
(napr. Downovho syndrómu) alebo u rodičiek nad 35 rokov. Pri zistení genetickej chyby bola povolená výnimka, interrupcia sa mohla vykonať do 24.
týždňa, ústavný súd SR ju ale v roku 2007 zrušil.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta