Teória štátu u Platóna a Aristotela

Opíšte a porovnajte ontológiu, gnozeológiu a teóriu štátu u Platóna a Aristotela.
 
Ontológia podľa Platóna
Hlavný predmet Platónovej filozofie: skúmal vzťah medzi tým čo je nemenné a tým čo plynie (rovnako ako predsokratici). Zaujíma sa o to, čo je večné a nemenné v prírode, morálke štáte. Pre Platóna je to jedno a to isté – jedna „večná a nemenná skutočnosť“. Náuka o ideách (Platónov objektívny idealizmus): všetko čo môžeme vnímať svojimi zmyslami, všetko čo môžeme chytiť, to všetko je z materiálu (hmoty), ktorý obrába čas. To znamená, že to plynie! Naproti tomu je niečo, čo sa nedá zmyslami uchopiť ani sa toho dotknúť. Je to časovo neohraničená forma (idea), ktorá je večná a nemenná. Nie je to žiadna fyzikálna pralátka. Práve naopak, existuje „to“ len v nehmotnom svete, „svete ideí“.  Platón je idealista!
 
Ontológia podľa Aristotela
Bol prvý, ktorý napadol učenie Platóna a podrobil ho kritike. Predmet jeho filozofie bol tu na Zemi a nie v imaginárnom „svete ideí“. Kritika Platóna: Platón objavil „večné a nemenné“ vo svete ideí, v paralelnom svete mimo nášho sveta zmyslového. Takýmto spôsobom zdvojnásobil počet vecí (ideálne a skutočné). Aristoteles s tým nesúhlasil. Tvrdí, že idea (forma) koňa neexistuje niekde mimo samotného objektu (koňa), ale práve naopak, existuje v ňom samom ( v koňovi). Platón považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo môžeme poznať rozumom (racionalizmus). Naopak Aristoteles považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo vnímame pomocou zmyslov (empirizmus). Skutočným svetom je teda naša príroda.
 
Gnozeológia podľa Platóna
 
Gnozeológia - ako poznávame podľa Platóna: to čo trvá krátko (napr. mydlová bublina alebo mramor. žiadny rozdiel tam nie je. skôr či neskôr zaniknú) nemôžeme poznať. Máme o tom len domnienky (zmyslové = nesprávne). Dokonalé poznanie môžeme získať len pomocou rozumu. Platón je racionalista! Nemôžeme sa spoľahnúť na to, čo nám tvrdia zmysly, ale iba na to čo pochádza z racia. Rozum máme rovnaký. Je dokonalý.
 
Gnozeológia podľa Aristotela
Aristoteles tvrdí, že myšlienky, ktoré v sebe máme, sa dostali do nášho vedomia prostredníctvom zmyslov. Ale máme aj vrodený rozum (schopnosť usporadúvať zmyslové vnemy do skupín). Rozum je hlavným znakom človeka, ale je prázdny, kým niečo zmyslovo nevnímame. Aristoteles bol dualista (rozum + zmysly). Človek nemá žiadne vrodené idey, ako tvrdil Platón.

Štát podľa Platóna
Ideálny štát: štát by mali riadiť filozofi, ktorí by boli dlhodobo na túto funkciu pripravovaní (viď. Storig). Napr. mali by byť vychovávaní štátom (Platón prvý navrhol škôlky a družiny pre deti). Platónovo porovnanie tela človeka a štátu ako dobre fungujúceho organizmu:   
 
.......telo  duša  cnosť  štát ......hlava  rozum  múdrosť  vládca  ......hruď  vôľa  odvaha strážcovia  ......brucho  žiadostivosť  miernosť  živitelia (roľníci)  ..  
 
Platónov štát bol štátom utopistickým až totalitným. Človek bol v ňom len súčasťou štátnej mašinérie.
Platón mal pozitívny postoj k ženám. Tvrdil, že ženy majú presne ten istý rozum ako muži, ale musia mať rovnaké možnosti ako muži ho rozvíjať. Môžu dokonca vládnuť rovnako dobre ako muži.
 
Štát podľa Aristotela
 
ideálny štát (rovnako ako Platón) si dokáže predstaviť len v obmedzenej priestorovej forme mestského štátu. Iná forma štátneho usporiadania je neprijateľná. (paradox: porovnaj s ríšou Alexandra Veľkého, Aristotelovho žiaka)  ...........
ideálne ústavy (dobré štáty)  zvrhlé ústavy (zlé štáty)  ................
monarchia  ... ... tyrania .  ...............
aristokracia ...   môžu sa zvrhnúť na ...  oligarchia ........... 
políteiá ...  ... demokracia
2. Porovnajte učenie Barucha Spinozu o substancii s učením G.W.Leibniza o monádach. Vysvetlite Spinozov panteistický monizmus a Leibnizov monadologický pluralizmus.
 
Baruch Spinoza – substancie

Baruch Spinoza (1632-1677), syn španielskych židov žijúci v Holandsku. Kvôli svojim postojom (chápanie Boha, výklad Biblie a pod.) bol vo svojich 24 rokoch obvinený z kacírstva a vylúčený zo židovskej obce (exkomunikovaný). Žil veľmi skromný a osamelý život v cudzej krajine bez zázemia.
Spinozova hierarchia:
a/ substancia – Boh – príroda  
b/ atribúty (formy prejavu Boha – prírody). Môžeme poznať len 2! (myseľ a hmota)  c/ mody ( je ich veľa a sú rôzne, je to svet okolo nás, pomocou nich sa prejavuje Boh – príroda – substancia)
Substancia (neobmedzená podstata): Rovnako ako Descartes aj Spinoza používa pojem „substancia“ a stavia na ňom svoju filozofiu (aj keď iným spôsobom ako Descartes). Descartes rozdelil „svoju substanciu“ na 2 časti (hmota a myseľ = dualizmus). Spinoza uznával len 1 substanciu => monizmus.  Pod pojmom substancia rozumel Spinoza „to, čo je v hĺbke (v základe) všetkého“, substancia je „Jedno“, „Nekonečno“, všetko zjednocuje a všetko z nej vychádza, je príčina seba samej. Toto chápanie substancie je veľmi blízke chápaniu Boha. Spinoza videl vo všetkom Boha (Boh je svet, Svet je v Bohu) 
Spinozova filozofia je panteistická a na jej začiatku stojí rovnica: substancia = Boh = príroda
Atribúty (formy Boha): Boh má nekonečne veľa atribútov (vlastnosti, formy zjavovania sa). Ale ľudia môžu poznať iba 2 z božských atribútov. Buď sa Boh (príroda) javí ako myslenie, alebo ako hmota v priestore (podobné ako u Descartesa: myslenie a rozpriestranenosť ale ..) ...ale Spinoza tieto dva atribúty neoddeľuje (neexistujú 2 ale iba 1 substancia = človek existuje ako jednotlivá bytosť – monizmus).
Modus (mody) – spôsob existencie substancie: Spinoza rozdeľuje prírodu na 2 časti: a/ „tvoriaca príroda“ = Boh, nekonečná substancia, to z čoho všetko vychádza, Jedno ... b/ „stvorená príroda“ resp. „modus“ = svet vecí, svet konečných javov, svet okolo nás, to, čo vyplýva z nekonečnej substancie (Boha). Všetko, čo je v prírode sa prejavuje dvoma božími (prírodnými) atribútmi. Prejavuje sa „to“ buď myslením alebo rozpriestranenosťou (hmota). Prejavuje sa „to“ rôznymi modami (viď. modus) 2 rôznych atribútov. Pod pojmom modus rozumieme spôsob, akým sa prejavuje substancia resp. Boh resp. Príroda.

G. W. Leibniz – monády

G.W.Leibniz (1646-1716): zakladateľ novodobej nemeckej filozofie, pozdvihol nemeckú filozofiu po období všeobecného úpadku Nemecka ako celku (dôvod: 30 ročná vojna, 1618-1648, ukončená vestfálskym mierom). Od detstva bol intelektuálne vyspelý (15 ročný - vstup na univerzitu, 17 ročný - bakalár, 20 ročný – doktorát). Po dokončení štúdií nepokračoval v práci na univerzite ale venoval sa právu a diplomacii. Popri tom špekuloval o všetkom možnom (objaviteľ diferenciálneho a integrálneho počtu, historik, zakladateľ Berlínskej akadémie vied ...). Je považovaný za posledného európskeho polyhistora.
Monadológia (učenie o monádach): Descartove konečné substancie existujú (viď. rozpriestranenosť a myseľ), ale nie sú dvojakého druhu, ale iba „Jedno“ (viď. Spinozova 1 substancia). Sú to nehmotné a nepriestorové sily (energie) a volajú sa monády. Celá naša skutočnosť pozostáva z malých častí, ktoré nie sú deliteľné (atomisti v Grécku).
Monády: Spinozova nekonečná substancia (podstata) rozdelená na nekonečné množstvo malých individuálnych substancií (podstát). To sú Leibnizove monády. Charakteristika monád:  a/ monády sú body = bodové substancie (nie kontinuálna substancia Spinozu), zmysly nás klamú, všetko je zložené z malých bodov!
b/ monády sú sily = hmota je vlastne komplexom silových centier (myšlienka o zákone zachovania energie) c/ monády sú duše = je to iba metafyzický bod s energiou, nie sú hmotného charakteru ako atómy   d/ monády sú indivíduá = neexistujú 2 rovnaké monády, každá zrkadlí univerzum svojim vlastným spôsobom
Výklad monadológie: vesmír sa skladá z nekonečného množstva monád (substancií „podstát“). Majú duchovnú podstatu a vznikajú z nich rôzne zložité substancie (duchovný aj materiálny svet okolo nás). Monády sú usporiadané hierarchicky, nad všetkými monádami sídli najvyššia monáda – Boh, ktorý uviedol na začiatku do pohybu a do stavu predurčenej harmónie. Celý vesmír podlieha nemennému poriadku (deteminizmus) a každá monáda je v spojení s ním a odzrkadľuje sa v ňom; každá monáda je mikrokozmom a makrokozmom zároveň (viď. renesančná prírodná filozofia).   Hierarchické usporiadanie monád: 
1. monáda monád – Boh = na začiatku uviedol všetky monády do pohybu do stavu predurčenej harmónie (determinzmus, nemenné usporiadanie vesmíru)
2. jasné monády = ľudská duša, schopnosť sebauvedomovania 
3. hmlisté monády = schopnosť pociťovať a vnímať, rastlinný a živočíšny svet 
4. temné monády = minimálna schopnosť pociťovať, anorganické telesá 
Všetky monády spolu tvoria harmonický celok sveta.
3. Zaujmite vlastné stanovisko k trom podobám práva na život – trest smrti, eutanázia, interrupcia. Svoje názory porovnajte s Ústavou SR a so situáciou vo svete.

Trest smrti - 10. 12. 1948 prijalo OSN Deklaráciu ľudských práv, podľa ktorej „Každý má právo na život.“ Absolútny trest bol na Slovensku zrušený v apríli 1990 bývalým Federálnym zhromaždením ČSFR v súvislosti s ratifikáciou konvencie Rady Európy z 28. 4. 1983, ktorá odstraňuje trest smrti. Ako výnimočné tresty sa zaviedli tresty odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov a trest odňatia slobody na doživotie, ktorý sa u nás od roku 1956 nevykonával. Definitívny koniec vykonávania trestu smrti na Slovensku znamenalo prijatie Listiny základných práv a slobôd z 9. januára 1991. V jej šiestom článku sa uvádza, že "trest smrti sa nepripúšťa." Rovnakú formuláciu prevzala do svojho článku 15 aj Ústava SR s účinnosťou od 1. októbra 1992.

Eutanázia v medicíne je umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu; pomoc pri umieraní, umenie lekára, uľahčiť umierajúcemu smrť alebo privodiť smrť umierajúcemu, ktorý prežíva utrpenie. O prípustnosti alebo neprípustnosti eutanázie sa v dôsledku existencie možnosti jej ľahkého zneužitia živo diskutuje v etike, medicíne, právnej vede a náboženstve. V niektorých krajinách je eutanázia povolená, vo väčšine je zakázaná.
Schválenie eutanázie na Slovensku v priebehu najbližších rokov zrejme nie je reálne. Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že táto téma si vyžaduje celospoločenskú diskusiu. O eutanázii sa zatiaľ neuvažuje ani na Ministerstve zdravotníctva SR.

Interrupcia - na Slovensku je uzákonená legálna interrupcia do 12. týždňa tehotenstva. Do 8. týždňa sa vykonáva tzv. miniinterrupcia, od 8. – 12. sa vykonáva interrupcia (kyretáž). V 16 – 18. týždni sa môže vykonať odber z plodovej vody na genetické vyšetrenie plodu pri podozrení na genetickú anomáliu (napr. Downovho syndrómu) alebo u rodičiek nad 35 rokov. Pri zistení genetickej chyby bola povolená výnimka, interrupcia sa mohla vykonať do 24. týždňa, ústavný súd SR ju ale v roku 2007 zrušil.