Skloňovanie podstatných mien
Skloňovanie podstatných mien
- aby sme dokázali tvoriť rozvitejšie vety, nielen s prídavnými menami,
či príslovkami, zámenami a číslovkami ako doteraz (Karin je nízka./ Máme dve deti./ Číta veľa?/ Bývame v Levoči. a pod.), ale aj
s podstatnými menami, pomocou ktorých dokážeme pomenovať rôzne bytosti, javy a veci (Meno muža./ Vidíš hmlu?/ Potrebujem čiapku. a pod.)
musíme sa naučiť podstatné mená skloňovať
- nemecký jazyk má, na rozdiel od slovenčiny, len štyri pády a to nominatív,
genitív, datív a akuzatív
- aby sme vedeli dať podstatné meno v nemeckej vete do správneho pádu, mali by sme rozlišovať dva
typy viet alebo dva typy situácií a to také, v ktorých sú pred podstatným menom predložky (pozri tému Predložky a podstatné
mená) a vety, v ktorých predložky nie sú
- kým vo vetách s predložkami nám samotná predložka „napovie“, v ktorom páde
bude dané podstatné meno, vo vetách bez predložiek musíme vedieť správne položiť pádovú otázku:
NOMINATÍV → Kto? Čo?
GENITÍV → Bez koho? Bez čoho?
DATÍV → Dám komu? Dám Čomu?
AKUZATÍV → Vidím
koho? Vidím čo?
- keďže podstatné meno v nominatíve je vlastne podmetom vety, logicky z toho vyplýva, že ostatné podstatné
mená v konkrétnej vete, hovoríme im predmet, určite nikdy nebudú v nominatíve
napr. Tvoj syn hľadá knihu. → Tvoj
syn = podmet (podstatné meno v N); knihu = predmet (podstatné meno v A)
- podstatné mená v nemeckom jazyku skloňujeme takto:
- nemení sa samotné slovo len jeho člen
- v mužskom a strednom rode v genitíve j. č. koncovka -(e)s
- v datíve množ.
č. všetkých podst. mien koncovka -n
- koncovku -n v datíve množné čísla nedostanú len tie podstatné mená, ktoré už končia na -s
alebo -n vo svojom samotnom tvare množného čísla, napr. die Blumen, die Autos, die Zwiebeln, die Hotels
1.
mužský rod (určitý člen)
N. der Vater G. des Vaters D. dem Vater A. den Vater
2.
ženský rod (určitý člen)
N. die Frau G. der Frau D. der Frau A. die Frau
3. stredný rod (určitý
člen)
N. das Kind G. des Kindes D. dem Kind A. das Kind
množné číslo
N. die
Kinder G. der Kinder D. den Kindern A. die Kinder
- rovnako ako menia pri skloňovaní podstatných mien
svoju podobu ich určité členy v jednotlivých pádoch, tak isto sa budú meniť aj neurčité členy, záporné členy a privlastňovacie
zámená:
1. mužský rod (neurčitý člen)
N. ein Vater G. eines Vaters D. einem Vater A. einen
Vater
2. ženský rod (určitý člen)
N. eine Frau G. einer Frau D. einer Frau A. eine Frau
3. stredný rod (určitý člen)
N. ein Kind G. eines Kindes D. einem Kind A. ein Kind
množné
číslo
neexistuje
1. mužský rod (záporný člen)
N. kein Vater G. keines Vaters
D. keinem Vater A. keinen Vater
2. ženský rod (určitý člen)
N. keine Frau G. keiner Frau D.
keiner Frau A. keine Frau
3. stredný rod (určitý člen)
N. kein Kind G. keines Kindes D.
keinem Kind A. kein Kind
množné číslo
N. keine Kinder G. keiner Kinder D. keinen Kindern
A. keine Kinder
1. mužský rod (privlastňovacie zámená)
N. mein Vater G. meines Vaters D.
meinem Vater A. meinen Vater
2. ženský rod (určitý člen)
N. meine Frau G. meiner Frau D.
meiner Frau A. meine Frau
3. stredný rod (určitý člen)
N. mein Kind G. meines Kindes D.
meinem Kind A. mein Kind
množné číslo
N. meine Kinder G. meiner Kinder D. meinen Kindern
A. meine Kinder
- tak ako privlastňovacie zámeno „mein“ skloňujeme aj ostatné privlastňovacie zámená (dein, sein,
ihr, unser, euer, ihr, Ihr), no pri privlastňovacom zámene „euer“ si treba dávať pozor na vypadávanie samohlásky „e“ v kmeni tohto
privlastňovacieho zámena euer (v tvare „euer“ je len v N. mužského a stredného rodu a v A. stredného
rodu, v tvare bez „e“ – eure, euren, eurem, eures, eurer – je vo všetkých ostatných prípadoch)
1. mužský rod (privlastňovacie
zámená)
N. euer Vater G. eures Vaters D. eurem Vater A. euren Vater
2. ženský rod
(určitý člen)
N. eure Frau G. eurerFrau D. eurer Frau A. eure Frau
3. stredný rod (určitý člen)
N. euer Kind G. eures Kindes D. eurem Kind A. euer Kind
množné číslo
N. eure Kinder
G. eurer Kinder D. euren Kindern A. eure Kinder
- v nemeckom jazyku existuje skupina podstatných mien
mužského rodu, ktoré sa skloňujú „slabo“:
(obvyklá zmena tvaru člena v jednotlivých pádoch +
koncovka -en vo všetkých pádoch okrem N. j. č.)
mužský rod (platí pre určitý, neurčitý, záporný člen aj pre privlastňovacie
zámená)
N. der Mensch G. des Menschen D. dem Menschen A. den Menschen
množné číslo
žiadna zmena
- patria sem všetky životné podstatné mená mužského rodu zakončené na
-e/ -ent/ -ant/ -at/ -af/ -ist: r Junge chlapec, r Student študent, r Demonstrant demonštrant, r Demokrat
demokrat, r Fotograf fotograf, r Tourist turista + niektoré životné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu: r
Architekt architekt, r Agronom agronóm, r Chirurg chirurg, r Katholik katolík, r Pilot pilot, r
Vagabund vagabund, r Zar cár + napríklad tieto mená osôb a zvierat zakončené na spoluhlásku: r Elf škriatok, r
Graf gróf, r Herr pán, r Hirt pastier, r Prinz princ, r Mensch človek, r Soldat vojak, r Bär
medveď, r Bauer sedliak
- okrem toho sem patria aj napríklad tieto podstatné mená, ktoré sa časujú trošku odlišne:
der Herr, des Herrn, dem Herrn, den Herrn
der Name, des Namens, dem Namen, den Namen
das
Herz, des Herzens, dem Herzen, das Herz (hoc stredného rodu, patrí sem)
PRÍKLADY
Vidím loptu. →
vidím = ich sehe (podmet + prísudok = základ každej vety)
loptu = („loptu“ je vyskloňované podst. meno lopta = der Ball) Vidím koho?/
čo? → akuzatív → den Ball
Vidím loptu. = Ich sehe den Ball./ Ich sehe einen Ball.
Dáme to mačke. →
Dáme = wir geben (podmet + prísudok = základ každej vety)
to = das/ es
mačke = („mačke“ ← mačka = die Katze) Dáme komu?/
čomu? → datív → der Katze
Dáme to mačke. = Wir geben es der Katze./ Wir geben es einer Katze.
Peter pozná adresu
tvojho muža. →
Peter pozná = Peter kennt (podmet + prísudok = základ každej vety)
adresu = („adresu“ ← adresa = die
Adresse) Pozná koho?/ čo? → akuzatív → die Adresse
tvojho muža = („tvojho muža“ ← tvoj muž = dein Mann) Adresa koho?/
čoho? → genitív → deines Mannes
Peter pozná adresu tvojho muža. = Peter kennt die Adresse deines Mannes.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta