- v nemeckom jazyku sa všetky podstatné mená píšu veľkým
začiatočným písmenom
- pred každým podstatným menom nájdeme v slovníku písmeno „r“, „e“ alebo „s“
-
sú to skrátené tvary pre tzv. určitý člen:
r = der (určitý člen mužského rodu)
e = die
(určitý člen ženského rodu)
s = das (určitý člen stredného rodu)
- kým v slovenčine je podstatné meno jedno
slovo, v nemeckom jazyku sú to dve slová
napr. mama = die Mutter, vlak = der Zug, rádio = das Radio
- učiť sa podstatné
mená je potrebné spolu s ich členom, pretože gramatický rod nemeckého podstatného mena často nie je totožný s rodom v slovenčine
napr. lopta = der Ball (v slovenčine je „lopta“ ženského rodu, no v nemčine mužského rodu)
- určitý člen neprekladáme
(pomocne si v duchu môžeme pre seba povedať „ten“, „tá“, „to“)
- ak však stoja „der“, „die“, „das“ vo vete
osamote, bez podstatného mena, majú význam ukazovacieho zámena a nie určitého člena a v takom prípade ich prekladáme:
der = ten
(ukazovacie zámeno)
die = tá (ukazovacie zámeno)
das = to (ukazovacie zámeno)
- pred podstatným menom v nemčine
môže stáť buď určitý člen, alebo neurčitý člen
ein (neurčitý člen mužského rodu)
eine
(neurčitý člen ženského rodu)
ein (neurčitý člen stredného rodu)
napr. muž = der Mann/ ein Mann, žena = die
Frau/ eine Frau, dieťa = das Kind/ ein Kind
- neurčitý člen mužského a stredného rodu sú rovnaké
- ani neurčitý
člen neprekladáme (pomocne si v duchu pre seba môžeme povedať „nejaký“, „nejaká“, „nejaké“)
- „ein“, „eine“,
„ein“ nikdy nestoja osamote, bez podstatného mena, pretože osamote nemajú žiaden význam (na rozdiel od „der“, „die“, „das“)
- ak hovoríme o bytostiach, veciach alebo javoch (všetky podstatné mená) známych, už spomínaných, používame určitý člen
a naopak, ak hovoríme o bytostiach, veciach a javoch neznámych, neurčitých, doteraz ešte nespomínaných, používame člen neurčitý
napr.
Das ist eine Blume. = To je (nejaký) kvet. – hovoríme o kvete, ktorý sme v rozhovore spomenuli
prvýkrát
Ist die Blume schön? = Je (ten) kvet pekný? – začíname onen kvet, na ktorý sme poukázali, viac rozoberať
Ja, die Blume ist schön. = Áno, (ten) kvet je pekný. – už sa o tom istom kvete istú chvíľu rozprávame
-
podstatné mená v množnom čísle nerozlišujú rody, t. j. všetky podstatné mená (aj mužského, aj ženského, aj stredného rodu)
používajú v množnom čísle jeden spoločný člen a to určitý člen die
- neurčitý člen pre množné číslo
neexistuje
napr.
muž = der/ ein Mann - muži = die Männer
žena = die/ eine Frau - ženy = die Frauen
dieťa = das/ ein Kind
- deti = die Kinder
- tvary podstatných mien v množnom čísle sa treba naučiť ako samostatné slovíčka
(pozri tému
Množné číslo podstatných mien)
- členy nemusíme používať pred podstatnými menami označujúcimi:
osobné mená a priezviská, oslovenia, členov rodiny, povolania, tituly a nadpisy, záľuby, predmety v škole a študijné odbory, abstraktné
podstatné mená (šťastie, hnev), látkové podstatné mená (múka, mlieko), niektoré slovné spojenia (ísť pešo = zu Fuß gehen), zemepisné
názvy stredného rodu, všetky podstatné mená v množnom čísle, ktoré by v jednotnom čísle mali člen neurčitý a všetky podstatné
mená, pred ktorými už stojí privlastňovacie zámeno alebo číslovka