- aby sme vedeli utvoriť aspoň jednoduchú vetu v nemeckom jazyku, musíme
najprv vedieť časovať slovesa (pozri tému Časovanie pravidelných a pomocných slovies)
- oznamovacie vety
vytvoríme takto:
1. musíme vždy vyjadriť kto/ čo vykonáva nejakú činnosť (= podmet)
(výnimkou sú
vety s opytovacím zámenom kto = wer a čo = was – v takýchto vetách nie je podmet)
2. potom musíme vyjadriť aká činnosť je
vykonávaná (= prísudok)
3. následne môžeme vyjadriť ostatné vetné členy
napr.
(Ja) Píšem. = Ich schreibe. (jednoduchá veta)
(Ja) Píšem často cez víkend. = Ich schreibe oft am Wochenende. (rozvitá veta)
(„Ich“ – podmet; „schreibe“ – prísudok; „oft am Wochenende“ – ostatné vetné členy)
- v slovenčine je podmet
často zamlčaný, v nemčine to nie je možné, podmet musí byť vždy vyjadrený
- pričom tak ako v slovenčine, toto poradie
členov vo vete nemusíme dodržať – na prvé miesto vo vete dávame vždy také slovo, ktoré chceme zdôrazniť (t. j. nemusí tam vždy byť
podmet)
- pevné miesto vo vete má iba prísudok, ten stojí vždy na druhom mieste (výnimkou sú
zisťovacie otázky a rozkaz – pozri tému Rozkazovací spôsob – pretože tie začínajú slovesom, t. j. prísudok je na prvom
mieste)
- ak teda veta nezačína podmetom, ale iným vetným členom, ktorý chceme zdôrazniť a preto ho dáme na prvé miesto vo
vete, podmet v takom prípade bude hneď za slovesom, t. j. na treťom mieste vo vete
napr.
Píšem často cez víkend. = Ich schreibe oft am Wochenende. (zdôrazňujeme „ja“ –podmet na 1. mieste)
podmet na 1. mieste)
Často píšem cez
víkend. = Oft schreibe ich am Wochenende. (zdôrazňujeme „často“ – podmet na 3. mieste)
Cez víkend píšem
často. = Am Wochenende schreibe ich oft. (zdôrazňujeme „cez víkend“ – podmet na 3.mieste)
-
opytovacie vety poznáme zisťovacie a doplňujúce:
1. zisťovacie otázky začínajú slovesom, t. j. na prvom mieste vo vete je
prísudok
2. na druhom mieste vo vete je podmet
3. potom nasledujú ostatné vetné členy
napr.
Píšem (ja)?
= Schreibe ich?
Píšem (ja) často cez víkend? = Schreibe ich oft am Wochenende?
Píše
mama list? = Schreibt die Mutter einen Brief?
1. doplňujúce otázky začínajú opytovacím zámeno (kde,
kedy, koľko, prečo a pod.)
2. na druhom mieste vo vete je prísudok
3. na treťom mieste vo vete je podmet
4. potom nasledujú
ostatné vetné členy
napr.
Kam cestuješ (ty)? = Wohin reist du?
Prečo pracujú (oni)
v nedeľu? = Warum arbeiten sie am Sonntag?
Kde býva Karin? = Wo wohnt Karin?
Koľko
váži cibuľa? = Wie viel wiegt die Zwiebel?
- kým na doplňujúce otázky môžeme odpovedať akokoľvek
(Kde býva Karin? → Karin býva v Berlíne./ Neviem, kde býva Karin./ Karin už nežije. atď.), na zisťovacie otázky existujú vždy len dve
možné odpovede a to „áno“ alebo „nie“ (Býva Karin v Berlíne? → Áno, Karin býva v Berlíne./ Nie, Karin nebýva v Berlíne.)
- zisťovacie otázky môžu byť nielen kladné, ale aj záporné (Býva Karin v Berlíne?/ Nebýva Karin v Berlíne?)
- kladná odpoveď na zápornú zisťovaciu otázku je potom nie „áno“, ale ba = doch (Nebýva Karin v Berlíne? → Ba, Karin býva v Berlíne.) (pozri tému Zápor nicht alebo kein/ keine)