- spojky (a, alebo, ale, že, lebo, pretože a ďalšie) spájajú dve a viac viet a tie potom
nazývame súvetia
- v nemeckom jazyku rozlišujeme dve skupiny spojok a to priraďovacie (spájajú dve hlavné, t. j. rovnocenné
vety v súvetí) a spojky podraďovacie (spájajú hlavnú a vedľajšiu vetu, t. j. podriadenú vetu)
- v jednoduchých vetách (nie
súvetiach) je slovosled podobný ako v slovenskom jazyku s niektorými malými výnimkami (sloveso vždy na druhom mieste vo vete s výnimkou
zisťovacích otázok a rozkazu; podmet vždy vyjadrený; ak nie je podmet na prvom mieste vo vete, musí byť na druhom; odlučiteľné predpony
odlučujeme na koniec vety; zápor „nicht“ dávame na koniec vety ak popierame činnosť, v ostatných prípadoch ho dávame pred to, čo chceme
poprieť; vo vetách s modálnymi slovesami je druhé sloveso v neurčitku a dávame ho na koniec vety) (pozri tému Tvorenie viet,
Zápor, Modálne slovesá, Slovesá s odlučiteľnými predponami)
- v súvetiach sa však slovosled mení
v závislosti od toho, akú obsahujú spojku
- podľa typu slovosledu, ktorý nasleduje po tej-ktorej spojke, rozlišujeme tri skupiny:
1. priraďovacie spojky (spájajú dve hlavné vety, t. j. rovnocenné)
und = a, oder = alebo,
aber/ sondern = ale, denn = lebo
- po týchto spojkách platí základný slovosled (rovnaký ako v
jednoduchých vetách) podľa schémy:
SPOJKA → PODMET + PRÍSUDOK + OSTATNÉ VETNÉ ČLENY (ak je to otázka, tak obrátený slovosled)
napr.
Adam kommt heute und Eva kommt morgen.
Ich gehe jetzt nach Hause, denn es
ist zu spät.
Sie will in Prag wohnen, aber ich möchte nach Japan umziehen.
Fährst du heute
oder fliegst du morgen? (otázka)
2. priraďovacie spojky (spájajú dve hlavné vety, t. j.
rovnocenné)
deshalb = preto, sonst = inak, dann = potom, trotzdem = napriek
tomu,
deswegen = kvôli tomu, außerdem = okrem toho
- po týchto spojkách platí obrátený
slovosled (rovnaký ako v zisťovacích otázkach) podľa schémy:
SPOJKA → PRÍSUDOK + PODMET + OSTATNÉ VETNÉ ČLENY
napr.
Wir
schlafen oft, trotzdem sind wir immer müde.
Ich bringe auch den Ball, sonst können
wir nicht spielen.
Er hat kein Geld, deswegen geht er jetzt zu Fuß.
3. podraďovacie
spojky (spájajú hlavnú a vedľajšiu, teda podriadenú vetu)
- sem patria všetky ostatné spojky ako napr. weil = lebo,
pretože, dass = že/ aby, wenn/ als = keď, obwohl = aj keď/ hoci, ob = či,
bis = kým, bevor = predtým než, damit/ um ... zu = aby; v nepriamej reči: was
= čo, wann = kedy, warum = prečo atď.; vo vzťažných vetách: der = ktorý,
die = ktorá, das = ktoré, die = ktorí/ ktoré)
- po týchto spojkách, t. j. v tzv.
vedľajších vetách, platí základný slovosled s tým rozdielom, že sloveso (prísudok) nedávame na druhé miesto vo vete, ale vždy až na
koniec vety podľa schémy:
SPOJKA → PODMET + OSTATNÉ VETNÉ ČLENY + PRÍSUDOK
napr.
Eva kommt nicht, weil sie
morgen abfährt. (sloveso s odlučiteľnou predponou)
Eva kommt nicht, weil sie sich gerade in Prag
befindet. (zvratné sloveso)
Eva kommt nicht, weil sie nach Prag fahren muss. (modálne sloveso)
POZOR! Pri slovesách s odlučiteľnými predponami sa predpony neodlúčia, no sloveso sa vyčasuje.
POZOR! Pri zvratných slovesách
zvratné zámeno „sa/ si“ zostáva na zvyčajnom mieste.
POZOR! Pri modálnych slovesách sa sloveso v neurčitku dáva nie na posledné,
ale predposledné miesto.
- ak súvetie začne vedľajšou vetou, tak pre hlavnú vetu platí slovosled podľa schémy:
(VEDĽAJŠIA VETA) → PRÍSUDOK + PODMET + OSTATNÉ VETNÉ ČLENY
napr.
Weil Eva morgen nach Prag fliegt,
kommt sie schon heute. (t. j. hlavná veta začne slovesom)
POZNÁMKA 1
- ak je súvetie otázkou, obvyklý
obrátený slovosled (prísudok + podmet), typický pre otázky, má len hlavná veta, vedľajšej vety sa to nijako nedotýka, jej slovosled sa riadi
podľa vyššie popísaných pravidiel vedľajšej vety
Darf ich endlich wissen, ob sie schon im Bett
schläft? = Smiem konečne vedieť, či už spí v posteli?
POZNÁMKA 2
- opytovacie zámená ako was =
čo, wann = kedy, warum = prečo atď. používame aj ako spojky a to v súvetiach, ktorými chceme prerozprávať
nejaký obsah, v ktorom postavy hovoria priamou rečou, no my na prerozprávanie použijeme reč nepriamu - po týchto spojkách platí slovosled
vedľajších vied popísaný vyššie
(priama reč) Adam: Wie findest du die Schuhe? Eva: Ich finde sie toll.
(nepriama reč) Adam fragt
Eva, wie sie seine Schuhe findet. = Adam sa pýta Evy, ako sa jej páčia jeho topánky
POZNÁMKA 3
A) rozdiel medzi spojkami aber = ale/ sondern = ale
- spojku „sondern“ namiesto „aber“ použijeme
iba vedy, ak bude spájať dve vety, ktoré sa navzájom vylučujú a prvá z viet bude záporná
Ich wohne nicht in Berlin, sondern in Wien.
= Nebývam v Berlíne, ale vo Viedni.
B) rozdiel medzi spojkami wenn = keď/ als = keď
-
spojku „als“ namiesto „wenn“ použijeme iba vtedy, ak budeme opisovať jednorazový dej v minulosti, t. j. niečo, čo sa už stalo, ale bol
to len jeden moment, ktorý sa viac neopakoval
Als ich nach Hause kam, war sie schon weg. = Keď som prišiel domov, bola už preč.
C) rozdiel medzi spojkami dass = aby/ damit = aby
- spojku „damit“ namiesto „dass“ používame iba
vtedy, ak sa na vedľajšiu vetu v danom súvetí hodí otázka „Prečo?“, t. j. tvrdenie vedľajšej vety bude vhodnou odpoveďou na túto
otázku
Sie ziehen nach Deutschland um, damit er Deutsch lernt. = Sťahujú sa do Nemecka, aby sa naučil nemčinu.
(Prečo sa
sťahujú do Nemecka? → Aby sa naučil nemčinu.)
Er wünscht, dass du zu ihm kommst. = Želá si, aby si prišla k nemu.
(Prečo si želá?/ Čo si želá? → Aby si prišla k nemu.)
POZOR!
Ak je v slovenčine hlavná veta v takomto súvetí
v prítomnom čase, obvykle nasleduje vedľajšia veta v čase minulom, no v nemčine musia byť obe vety v rovnakom čase.
POZOR!
Ak
je podmet hlavnej a vedľajšej vety rovnaký, namiesto spojky „damit“ použijeme infinitívnu väzbu „um ... zu“ (pozri tému Infinitív
s zu)
POZOR!
Ak však spojka „dass“ (aby) bude nasledovať po slovesách povedať, hovoriť, rozkázať a pod., môžeme do
vety pre väčšiu zrozumiteľnosť významu doplniť sloveso sollen (navyše môžeme úplne vypustiť spojku, v takom prípade už
nepôjde o podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou, t. j. slovosled bude ako v jednoduchých vetách)
Sie sagt, dass er sich setzt. =
Hovorí, že sa posadí./ Hovorí, aby sa posadil.
(veta je nejasná, pretože sa môže preložiť dvojako – že sa ešte len posadí/ že si
ma teraz sadnúť)
Sie sagt, dass er sich setzen soll. = Hovorí, že sa má posadiť./ Hovorí, aby sa posadil.
(ak k nej pridáme
„sollen“ bude mať v oboch prípadoch jednoznačný význam – že si ma prosto teraz sadnúť )
Sie sagt, er soll sich setzen. = Hovorí,
že sa má posadiť./ Hovorí, aby sa posadil.
POZNÁMKA 4
- slová „der“ „die“ „das“ sa používajú ako určitý
člen, ako ukazovacie zámená, ale aj vo vzťažných vetách ako der = ktorý, die = ktorá, das
= ktoré, die = ktorí/ ktoré, pričom vzťažné vety sú vlastne súvetia, v ktorých sa vedľajšia veta vzťahuje na predmet
hlavnej vety (rodom aj číslom) a platí pre ňu slovosled popísaný vyššie
- tieto vzťažné zámená použité ako spojky vo
vzťažných vetách sa skloňujú a to nasledovne:
N. der, die, das/ die G. dessen, deren, dessen/ deren D. dem, der, dem/ denen A. den, die,
das/ die
Da wohnt der Mann, der aus Australien kommt. = Tam býva muž, ktorý pochádza z Austrálie.
Das ist die Frau,
deren Mann so hoch ist. = To je žena, ktorej muž je tak vysoký.
Ich sehe den Tisch, auf dem die Vase steht. = Vidím ten stôl,
na ktorom stojí váza.
Ich stelle euch die Personen vor, mit denen wir heute fahren. = Predstavujem vám osoby, s ktorými dnes
ideme.