Zemepisné názvy
Zemepisné názvy
- zemepisné názvy (mená dedín, miest, krajín a svetadielov) sú stredného rodu (das), ale vo vetách sa používajú bez člena (Levoča, Bratislava, Deutschland, Afrika)
- tieto zemepisné názvy sa
spájajú s predložkami:
v = in
z = aus
do = nach
napr.
v Berlíne = in
Berlin
z Nemecka = aus Deutschland
do Európy = nach Europa
PRÍKLADY
Berlín = Berlín, Viedeň = Wien, Bern
= Bern, Vaduz = Vaduz, Luxemburg = Luxemburg, Brusel = Brüssel, Amsterdam = Amsterdam, Kodaň = Kopenhagen, Praha = Prag, Budapešť = Budapest,
Varšava = Warschau, Krakov = Krakau, Londýn = London, Paríž = Paris, Madrid = Madrid, Rím = Rom, Oslo = Oslo,
Štokholm = Stockholm, Helsinki
= Helsinki, Moskva = Moskau
Nemecko = Deutschland, Rakúsko = Österreich, Lichtenštajnsko = Lichtenstein, Luxembursko = Luxemburg, Belgicko =
Belgien, Dánsko = Dänemark, Česko = Tschechien, Poľsko = Polen, Maďarsko =
Ungarn, Chorvátsko = Kroatien, Čierna Hora = Montenegro, Anglicko = England, Veľká
Británia = Großbritannien, Francúzsko = Frankreich, Španielsko =
Spanien, Taliansko = Italien, Nórsko = Norwegen, Švédsko = Schweden, Fínsko = Finland, Rusko = Russland, Čína = China, Japonsko = Japan, India = Indien,
Brazília = Brasilien
Európa = Europa, Afrika = Afrika, Amerika = Amerika, Ázia = Asien, Austrália = Australien
Wechselkurs Kroatische Kuna (HRK) -
Kroatien
- avšak existuje niekoľko miest, krajín a svetadielov, ktoré nie sú stredného rodu, ale ženského
alebo mužského rodu a v takom prípade ich člen vo vetách používame:
Slovensko = die Slowakei, Švajčiarsko
= die
Schweiz, Turecko = die Türkei, Ukrajina = die Ukraine,
Holandsko = die Niederlande (množ. č.), Spojené štáty americké =
die Vereinigten Staaten von Amerika, Antarktída = die Antarktis, Arktída = die Arktis, mesto Haag = der Haag, Vatikán = der Vatikan, Irak = der
Irak, Irán = der Iran, Kremeľ = der Kreml, Hradčany = der Hradschin
- tieto zemepisné názvy sa spájajú s predložkami:
v/ na
= in (napr. v Turecku, na Slovensku)
z/ zo = aus (napr. z Turecka, zo Slovenska)
do/ na = in (!)
(napr. do Turecka, na Slovensko)
- aby sme vedeli rozlíšiť, kedy predložka „in“ znamená „v“ a kedy „do“ musíme sa
vedieť správne opýtať
- na otázku Kde? bude odpoveď „v/ na“ a za ňou nasledujúci zemepisný názov ženského alebo mužského rodu bude v datíve, napr. v Švajčiarsku = in der Schweiz (die Schweiz → datív → der Schweiz)
- na otázku Kam?
bude odpoveď „do/ na“ a za ňou nasledujúci zemepisný názov ženského alebo mužského rodu bude v akuzatíve, napr. do Švajčiarska = in
die Schweiz (die Schweiz → akuzatív → die Schweiz)
(pozri tému Skloňovanie podstatných mien, Predložky a podstatné
mená)
- ostatné zemepisné názvy (pohoria, vrchy, rieky) sú mužského rodu (der) a používajú
sa aj s členom
napr. Himaláje = der Himalaja, Etna = der Ätna, Amazónka = der Amazonas, Misisipi = der Mississippi,
Tiber = der Tiber,
Rýn = der Rhein
- aj medzi nimi je však niekoľko výnimiek:
Vysoké
Tatry = die Hohe Tatra, Dunaj = die Donau, rieka Moskva = die Moskwa (nie mesto), Seina = die Seine, Temža = die Themse
- tieto zemepisné
názvy (či už mužského alebo ženského rodu) sa spájajú s predložkami:
v = in (napr. v Himalájach = im Himalaja,
v Amazónke = im Amazonas; „in“ na otázku Kde? → datív)
z = aus (napr. z Tiberu = aus dem Tiber, z Etny = aus
dem Ätna; „aus“ sa vždy spája z datívom)
do = in (!) (do Misisipi = in den Mississippi, do Rýna = in den Rhein; „in“
na otázku Kam? → akuzatív)
- na otázku Kde? bude odpoveď „v“ a za ňou nasledujúci zemepisný názov ženského alebo mužského rodu bude v datíve, napr. v Tatrách = in der Hohe Tatra (die Hohe Tatra → datív → der Hohe Tatra)
- na otázku
Kam? bude odpoveď „do“ a za ňou nasledujúci zemepisný názov ženského alebo mužského rodu bude v akuzatíve, napr. do Tatier =
in die Hohe Tatra (die Hohe Tatra → akuzatív → die Hohe Tatra)
(pozri tému Skloňovanie podstatných mien, Predložky a podstatné
mená)