Gaudeamus igitur – Radujme sa teda je pieseň v latinčine.
Pieseň „Gaudeamus igitur“ je na stužkových slávnostiach často symbolickým a tradičným doplnkom. Pripomína študentom, aby si vážili čas mladosti, ktorú práve prežívajú, a zároveň ich spája s akademickým duchom, keďže táto pieseň má dlhú tradíciu na univerzitách a slávnostných ceremóniách.
Jej posolstvo je ideálne na chvíle, keď sa študenti lúčia so stredoškolskými rokmi a pripravujú na novú kapitolu života.
Gaudeamus igitur,
Iuvenes dum sumus;
Post iucundam
iuventutem,
Post molestam senectutem
Nos habebit humus.
Ubi sunt qui ante nos
In mundo fuere?
Vadite ad superos,
Transite ad
inferos,
Ubi iam fuere.
Vita nostra brevis est,
Brevi finietur;
Venit mors velociter,
Rapit nos atrociter;
Nemini
parcetur.
Vivat academia,
Vivant professores;
Vivat membrum quodlibet,
Vivant membra quaelibet;
Semper sint in flore.
Gaudeamus igitur patrí medzi najznámejšie študentské piesne a tradične zaznieva pri
akademických slávnostiach a promóciách.
Radujme sa
teda
pokiaľ sme mladí:
po príjemnej mladosti,
po obťažnej starobe
staneme sa súčasťou zeme.
Život náš je krátky,
čas
rýchlo končí,
rýchlo príde smrť,
kruto nás uchopí,
nikto nebude ušetrený.
Kde sú, tí ktorí pred nami na svete
žili?
Kráčajte na nebesia,
prejdite do pekiel.
Kde už? – Žili.
Nech žije akadémia,
nech žijú profesori,
nech žije
každý člen,
nech žijú všetci z nás,
navždy nech kvitnú!