Tovaroznalectvo – poznámky 1. ročník

Tovaroznalectvo – poznámky 1. ročník

TOVAROZNALECTVO náuka o tovare. Tovar je výrobok alebo prírodný produkt, ktorý je predmetom obchodu.

VÝVOJ TZvznik TZ ako vednej disciplíny(z pol. 16 st.) sa viaže v Taliansku. V tomto období už bol rozvinutý zámorský obchod, ktorý zásoboval EU vzácnym korením, tkaninami...
Vtedajší tovaroznalci si všímali najmä tie druhy tovaru, ktorý mohli falšovať(drahé kovy, koreniny). Po postupnom spracovaní poznatkov sa začalo TZ v 19.stor. aj vyučovať na odborných školách obchodného zamerania. V súčasnosti sa moderné TZ zaoberá:
- skúmaním úžitkovej hodnoty tovaru
- štúdiom javov a zákonitostí, ktoré vplývajú na úžitkovú hodnotu tovaru
- štúdiom kritérií podľa ktorých sa posudzuje kvalita tovaru
- klasifikáciou a systematizáciou tovaru
Tovaroznalectvopotravinárskeho tovaru, a nepotravinárskeho tovaru tj. Rozličného

Pri obrovskom množstve tovarov je pochopiteľné, že získavanie poznatkov v TZ vyžaduje aplikovať poznatky a vedomosti z iných vedných odborov a disciplín.

VLASTNOSTI TOVARU každý výrobok má celý rad rôznych vlastností. Z nich najdôležitejšie sú tie, ktoré prinášajú spotrebiteľovi nejaký úžitok. Nazývame ich úžitkové vlastnosti. Z hľadiska možností ich jednoznačného určenia ich delíme na merateľné a nemerateľné.
Merateľné je možné exaktne(presne) vyjadriť a patrí sem väčšina technických úžitkových vlastností výrobkov.
Nemerateľné vo veľkej miere závisia na individuálnom prístupe schopnostiach hodnotiteľa(estetické vlastnosti, módnosť). Pri hodnotení úžitkových vlastností priemyselno-nepotravinárskeho tovaru sa stretávame s týmito typmi vlastností:
- hygienické vlastnosti(hlučnosť-fén)
- biologické vlastnosti
- fyzikálne(rozmery, hustota)
- elektrické(príkon, napätie)
- optické(svietivosť, farebnosť)
- mechanické(pevnosť, pružnosť)
- estetické
- chemické(napr. či je vodeodolné)

Pri hodnotení potravinárskeho tovaru sa stretávame s týmito typmi vlastností:
zmyslové vlastnosti(chuť, vôňa)
- chemické vlastnosti(zloženie, kyslosť)
- fyzikálne vlastnosti(tvar, hmotnosť)
- mikrobiologické vlastnosti(baktérie)

Súhrn všetkých vlastností tovaru, kt. možno uspokojiť nejakú potrebu spotrebiteľa sa volá úžitková hodnota tovaru

HODNOTENIE TOVARU pod hodnotením tovaru rozumieme činnosť, pri ktorej hodnotiaci subjekt zisťuje či má tovar predpísané vlastnosti. Cieľom hodnotenia je pôsobiť na zvyšovanie a trvalé dodržiavanie akosti tovaru.
Akosť(kvalita) výrobku je súhrn vlastností vyjadrujúce spôsobilosť plniť funkcie, pre kt. bol výrobok určený.

Nový spôsob skúšania a hodnotenia kvality vyplýva so súladovaním požiadaviek na výrobky z krajinami EU. U nás platí od 1.1.2000 Zákon o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody, kt. upravuje práva a povinnosti podnikateľských subjektov pri uvádzaní výrobkov na trh. Zákon obsahuje systém posudzovania zhody vlastností výrobkov s predpísanými požiadavkami vrátane certifikácie a jeho mechanizmami. V oblasti posudzovania zhody a certifikácie sa využíva systém skúšobných(laboratórne) a certifikačných miest. Pri vlastnom posudzovaní zhody a skúšaní vlastností výrobkov sa využívajú subjektívne a objektívne skúšky.

Pomocou skúšok sa dan výrobok porovnáva s určeným štandardom(normou). Vlastnosti dôležité pri pozorovaní sú ukazovatele kvality tovaru.
Z legislatívneho hľadiska môžeme kvalitu tovaru definovať ako stupeň zhody vlastností výrobku s požiadavkami príslušnej právnej normy alebo s vlastnosťami schváleného štandardu. Zo spotrebiteľského hľadiska je kvalita stupeň, v kt. výrobok spĺňa požiadavky spotrebiteľa.

SKÚŠANIE A TESTOVANIE TOVARU pri skúšaní tovaru využívame subjektívne skúšky a objektívne skúšky.
A)Subjektívne skúškynazývame ich aj senzorické, zmyslové, organoleptické. Využívajú sa pri nich zmyslové vlasnosti ako čuch, chuť, zrak, hmat, sluch. Skúšku vykonáva subjekt: hodnotiteľ-degustátor. Hodnotiteľ musí byť vyškolený a musí mať požadovanú citlivosť zmyslových orgánov. Na senzorické hodnotenie vplýva celý rad činiteľov, ktoré spôsobujú značné odchýlky vo výsledkoch, a preto sa hľadajú nové dokonalejšie metódy, ktoré by odstránili uvedené nedostatky. Vzhľadom na to, že aj v budúcnosti nebude možné nahradiť výsledky senzorického hodnotenia inými metódami, prevláda úsilie o objektivizáciu senzorických metód.

Preto treba: zabezpečiť školenie a preskúšanie hodnotiteľov dodržiavať a využívať normalizované metódy pri hodnotení, skúšky vykonávať vo vhodných podmienkach(vylúčiť rušivé vplyvy), používať vhodné vyhodnocovacie metódy(štatistické vyhodnotenie), určovať vzťah medzi fyzikálnymi, chemickými a senzorickými kritériami.

Význam skúšok: senzorické hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou posúdenia celkovej kvality výrobkov(najmä potravín) a vykonáva ho nielen výrobca skúšobne, spotrebné orgány, kontrolné orgány, ale i spotrebiteľ. Význam spočíva v tom, že vystihuje i také kvalitatívne ukazovatele, kt. sa prístojovou technikou nedajú presne charakterizovať.
Výhoda: sú rýchle a lacné
Nevýhoda: nemožno zabezpečiť opakovateľnosť výsledkov tých istých podmienok
B)Objektívne skúškyrozdeľujeme ich na fyzikálne, chemické, biologické, mikrobiologické, mikroskopické
Výhoda: sú metódy, pri ktorých možno dosiahnuť opakovateľnosť výsledkov, pri zachovaní rovnakých podmienok(sú presné)
Nevýhoda: vyžadujú drahé prístroje, sú zdĺhavé

TESTOVANIE formou hodnotenia tovaru, pri kt. sa porovnáva viac tovarov rovnakého druhu od rôznych výrobcov
- výsledky skúšok sa zvyčajne zapisujú do tabuliek, ktoré sa zverejňujú v médiách
- pri testovaní sa uvádza aj cena výrobku

TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA-STN-SLOVENSKÁ TECHN. NORMA
je založená na technických normách, ktorých úlohou okrem iného je tiež určiť podstatné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a verejného záujmu
TN predstavuje využívanie ekonomiky najvýhodnejšieho riešenia v podnikoch, v národnom hospodárstve, a v národných zoskupeniach prostredníctvom sústavy tech. Noriem.
TN obsahuje pravidlá, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvýhodnejšieho usporiadania v danej oblasti pri všeobecnom a opakovanom použití.
- TN je vlastne predpis pre postup výroby, materiály, kvalitu a hodnotenie výrobku

ROZVOJ TECHNICKEJ NORMALIZÁCIE
- je spojený s deľbou práce, hromadnou výrobou strojov a spotrebných predmetov
rozvoj TN nad rámec štátov bol spojený s rozvojom medzinárodného obchodu. Významné zjednotenie v oblasti spolupráce je spojená so zavedením metrickej sústavy v r. 1928.
Prvé spoločnosti, ktoré sa začali zaoberať TN-vznikli v Anglicku na zač. 20stor., ďalšie v Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku, ČSR-1992
V súčasnosti sa technické normy tvoria na:
- Medzinárodnej úrovni
- Regionálnej úrovni
- Národnej úrovni

Koordinácia na týchto 3 úrovniach sa zabezpečuje spoločnými štruktúrami a dohodami v spolupráci. Organizácie, kt. zodpovedajú za normalizáciu na jednotlivých úrovniach:
1. Medzinárodná normalizácia(ISO)-organizácia pre normalizáciu
IECmedzinárodná elektrotechnická komisia
ITUmedzinárodná telekomunikačná únia
2. Regionálna normalizácia v EU
CENeurópsky výbor pre normalizáciu
CENELECeur. Výbor pre telekomunikačné normy
ETSIeur. Inštitút pre telekomunikačné normy
3. Národná normakaždá krajina má vlastný normalizačný systém. Ústredný normalizačný orgán sa zúčastňuje na práci v regiónoch a medzinárodných orgánoch, v SR je to Úrad pre normy, metrológiu a skúšobníctvo SR – UNMS SR
SUTNSlovenský ústav technickej normy

ČLENENIE TOVARU
1. Priemyselný tovarmá charakter predmetov dlhodobejšieho úžitku. Uspokojuje veľa hmotných ale aj kultúrnych potrieb človeka.
Musí spĺňať požiadavky na:
- funkčnosť
- dostatočnú trvanlivosť
- bezpečnosť a spoľahlivosť
- pohodlnosť
- estetickú pôsobivosť
2. Potravinársky tovarúžitková hodnota potravín zo vzťahu konkrétnych výživových potrieb spotrebiteľa k vlastnostiam potravinárskeho tvaru. Pri jeho hodnotení je potrebné vybrať práve tie vlastnosti, ktoré sú pre uspokojenie týchto potrieb rozhodujúce. Sú to vlastnosti úžitkové. V súlade s výživovými potrebami ľudí delíme výživové(úžitkové) vlastnosti na hlavné a vedľajšie.
a) Hlavné výživové vlastnostiobsah energie(energetická hodnota); obsah energetických účinných zložiek(zmyslové vlastnosti); obsah živín(biologické, výživová hodnota); obsah hygienicky nezávislých zložiek
b) Vedľajšie výživové vlastnostiúprava, balenie a obľúbenosť = všetky vedľajšie vlastnosti podmieňujú tzv. socioekonomickú hodnotu potravinárskeho tovaru
Užitková hodnota potravinárskeho tovaru je tvorená výživovou aj socioekonomickou hodnotou potravinárskeho tovaru.

VPLYVY PÔSOBIACE NA TOVAR
Vo sfére obehu, čiže pri pohybe T ku spotrebiteľovi pôsobí na T množstvo vplyvov, z kt. väčšina vyvoláva pokles úžitkovej hodnoty T, aby sme mohli takým stratám predchádzať, musíme dobre poznať vlastnosti T aj vzájomné pôsobenie T a prostredia.
Podľa pôvodu zaraďujeme vplyvy na:
a) Fyzikálne(mechanické) vplyvyprejavujú sa najmä v preprave a pri manipulácií s tovarom. Patira sem nárazy, tlaky, vibrácie a trenie. Najčastejším dôsledkom MV je deformácia prejavujúca sa nežiaducou zmenou tvaru obalu, alebo tovaru v ňom. Najlepšou ochranou proti týmto vplyvom je obal a dodržiavanie predpisov pri manipulácií s tovarom. Medzi ostatné fyzikálne vplyvy zaraďujeme: vlhkosť, teplotu, prúdenie vzduchu, prašnosť, svetelné žiarenie. Vlhkosť → je obsah vody v T al. vodnej pary vo vzduchu. Obsah vody v T vyjadrujeme v absolutných jednotkách, čiže v gramoch na hmotnostnú jednotku, častejšie vo vzťahu v %. Teplota → sa vyjadruje ako okamžitý stav hmoty (°C,k). Je jedným z najvzácnejších vplyvou podmieňujúcu priebeh chemických a biologických vplyvou. Pri skladovaní T sa riadime teplotou pomocou klimatizácie al. chladiacich zariadení(chlad. +4,mrazničky -18). Svetlo, svetelné žiarenie → podľa vlnovej dĺžky rozoznávame infračervené žiarenie, viditeľné a ultrafialové žiarenie. Infračervené sa prejavuje ako teplo, viditeľné podporuje rast mikroorganizmov a vyvoláva zmeny farieb, zatiaľ co ultrafialové svetlo poškodzuje najintenzívnejšie, pretože urýchľuje chemické reakcie, rozkladá vit. C, B a tuky. Najlepšia ochrana je obal. Vplyvy prúdenia vzduchu → ako nežiadúci vplyv pri preprave T, al. môže byť aj pozitívny pri odtraňovaní výparov a zabraňovania usadzovania plesní. Prašnosť vzduchu → najúčinnejšou ochranou sú obaly a starostlivosť o čistotu
b) Chemické vplyvy-medzi ne zaraďujeme: Vplyvy okolia → zaraďujeme sem korózie kovov a plastov, ktoré sú spôsobené pôsobením rozličných vplyvov prostredia(kyslík, oxidy, voda). Ochrana proti korózií nekovová(nátery, smaltovanie), alebo kovová(pocínovanie, zinkovanie, pochrómovanie); Vplyvy spôsobené vlastnosťami T → zabraňujeme napáchaniu T z iných T al. z ich toxicitov(jedovatosť). Ochrana-dodržiavanie dovoleného a nedovoleného susedstva.
c) Biologické vplyvy: 1. živočíšnezaraďujeme sem vplyvy spôsobené hlodavcami a hmyzom. Hlodavce roznášajú infekčné ochorenia a bojujeme proti nim deratizáciou(mech.pasce, ultrazvuk, potreky). Hmyz spôsobuje škody najmä na potravinách a textilnom T. Bojujeme proti nim dezinsekciou. 2.mikrobiologické → sem zaraďujeme vplyvy baktérií, plesní a kvasiniek. Baktérie delíme na užitočné(baktérie mliečneho kvasenia), škodlivé(baktérie maslového kvasenia), a choroboplodné(patogénne). Najnebezpečnejšie sú kvasinky, ktoré sú užitočné(pivo, víno, salmonely) a škodlivé(skvasňovanie sirupu); a plesneužitočné(plesne syra, penicilín) a škodlivé(plesne potravín). Proti mikroorganizmom bojujeme dezinfekciou a hygienou. 3. enzymatické – zaraďujeme sem klíčenie, dýchanie a zrenie. Klíčenie: využíva sa pri príprave jačmenného sladu, ako škodlivý vplyv pôsobí na skladovanie(zemiaky, strukoviny, obilie). Dýchanie: prebieha v ovocí a v zelenine pri skladovaní to treba zohľadniť; zrenie: autolýza v ovocí, v zelenine, mäse do určitej fázy pozitívny vplyv, hlboká autolýza spôsobuje rozklad
d) Spoločensko-ekonomické vplyvy sa prejavujú ako priamy dôsledok poklesu technickej úrovne, a ako demodernizácia vyplývajúca zo zmeny postojov a názorov na estetickú úroveň, módnosť vrátane ich obalov. Ide vlastne o vplyv času a nazývame ho tiež morálne opotrebovanie. Ochrananerobiť nadmerné zásoby T, kt. by mohli morálne zostarnúť, vo výrobe treba inovovať T, tj. Zavádzať nové technológie, prvky, materiály a pod. STRATY A ŠKODY: prirodzené straty(vysýpanie, rozkladanie); straty krádežou; straty spôsobené živelnými pohromami(požiare, zemetrasenia)

OCHRANA VLASTNOSTÍ A KVALITY T
Vlastnoti T, kt. získali výrobky vo výrobnom procese, treba chrániť pred pôsobením rozličných vplyvov, kt. môžu výrobok znehodnotiť počas prepravy, skladovania a predaja. Proti pôsobeniu škodlivých vplyvov chránime výrobky:
- úpravami povrchu výrobku(dočasné, trvalé, kovová, nekovová)
- konzerváciou
- balením
- vhodnými skladovacími a prepravnými podmienkami
- správnou manipuláciou

KONZERVOVANIE POTRAVÍN konzervovaním sa predlžuje trvanlivosť potravín pri max. možnosti zachovania výživovej hodnoty, vzhľadu a chuti. Konzervačným účinkom dosahujeme usmrcovanie mikroorganizmov a vytvorením takých podmienok, aby sa mikroorganizmi nemohli rozmnožovať a rásť. Metódy konzervovania:
1. zvýšenie teploty
blanšírovanie(pred zmrazením zeleniny)
pasterizácia(VHT ohrev na 136-142 st. s výdržou 1-2 sek.)
sterilizácia(100 a viac stupňov, rôzne dlhý čas)
prerušovaná sterilizácia
2. zníženie teploty
chladenie(4°C)
mrazenie(-18°C) zmraziť rýchlo, rozmraziť pomaly
3. znížením vlhkosti
zahusťovanie(prebieha na odparkách)
sušenie(najjednoduchší spôsob, najrýchlejšie konzervovanie)
Môže sa sušiť na slnku, v rozprašovacích komorách, na valcoch.
4. úpravou kyslosti prostredia
mliečne kvasenie(laktóza na kys.mliečnu)
octové kvasenie(premieňa sa alkohol na ocot)
alkoholové kvasenie(cukor sa mení na alkohol)
5. použitím chemických konzervačných prípravkov
používa sa kys. Benzeová, mravčia, oxid siričitý
Predpokladom úspešného konzervovania potravín je dodržiavanie hygieny prostredia, dôkladné umytie ovocia i zeleniny ako i čistotu obalov, do ktorých konzervujeme

OZNAČOVANIE DOBY TRVANLIVOSTI
potravina musí byť označená dátumom výroby a dátumom spotreby. Niekedy sa dátum výroby nahrádza dátumom plnenia al. balenia(mlieko). Spravidla sa uvádza ako prvý dátum výroby a dátum najneskoršej spotreby.
Dátum výroby sa môže označiť:
a) napr. 23.3.2006 (D:M:R)
b) marec 2006 (ak je spotreba od 3-18 mesiacov)
c) napr. 2006 (ak ide o potravinu vyrobenú v kampani; al. ak trvanlivosť potravín je väčšia ako 18 mesiacov)

Dátum najneskoršej spotreby → je to dátum, to kt. si potravina zachová požadované vlastnosti, a zostane predajná ak bola uskladňovaná predpísaným spôsobom:
a) do 23.3.2006
b) (do)marca 2006 (trvanlivosť od 3-18 mesiacov)
c) 2006 (viac ako 18 mesiacov)
d) Do 23.4. (menej ako 3 mesiace)

Dátum najneskoršej spotreby netreba uvádzať ak ide o tieto potraviny:
a) čerstvé O, Z
b) čerstvé pečivo
c) alkoholické nápoje (obsah viac ako 10% emulz.liehovín)
d) všetky druhy vín
e) jedlá soľ s výnimkou jedovatej soli
f) cukor, okrem práškového cukru, al. cukru s prísadou

OBALY
- balenie T sa uskutočňuje pomocou obalových prostriedkov
Rozdeľujú sa na: Obalové materiály, obaly, pomocné obalové materiály
Obalový materiálje materiál, z kt. sa vyrábajú obaly alebo pomocné obalové prostriedky
Obalje prostriedok, ktorýc chráni T pred znížením úžitkovej hodnoty T
Pomocné obalové prostriedkydoplňujú funkciu obalov(uzáver, etiketa, špagát)

ROZDELENIE OBALOV
1. Podľa funkcieprepravné obaly, spotrebiteľské obaly, obchodný obal(distribučný o.-prechod-spotreb.a prechod.)
2. Podľa použitého materiálupapierové, drevené, kovové, sklenené, textilné, plasty, kombinované
3. Podľa toho, či sa obal po naplnení menípevné(fľaša, konzerva), polopevné(kelímok, skladačky-MLIEKO), mäkké(fólie, celofán)
4. Podľa použitiajednoduché(actimel), viacúčelové(tetrapak-mlieko a džús)

FUNKCIE OBALOV
- ochranná funkcia
- informačná funkcia
- propagačná funkcia
- manipulačná funkcia
- spotrebná funkcia
- ekologická funkcia
- racionalizačná funkcia

OBALOVÉ MATERIÁLY
1. Drevopatrí k najstarším obalovým materiálom. Z hľadiska fyzikálnych a chemických vlastností dreva je dôležitá jeho chem.odolnosťodoláva účinkom organických kyselín, vôbec alebo menej neodoláva anorg.kyselinám(kys.sírová, dusičná). Alkoholy na drevo nepôsobia, rastlinné oleje pôsobia konzervačne. V obalovej technicke sa oceňuje jeho dobrá pevnosť, pružnosť, schopnosť tlmiť vibrácie, má dobré tepelno-izolačné vlastnosti. Nevýhoda: pomerne vysoká nasiakavosť vlhkosti, možnosť znehodnotenia mikrobiálnou kontamináciou, rozdielnosť vlastností v súvislosti s druhmi dreva; Druhy: debny, sudy, kade, geletky, prútené koše
2. Papierje najpoužívanejším obalovým materiálom. Podľa plošnej hmotnosti rozoznávame: PAPIER, KARTÓN, LEPENKA. Napriek dobrým mechanickým vlastnostiam prírodného papiera niektoré vlastnosti obmädzujú jeho používanie(voda, vodné pary, plyny, aromatické látky, tuky, plesne, a pod.); preto sa papier povrchovo zušľachťuje(najmä používaním plastov a voskov). Druhy: fóliové obalové materiály-kotúče(pergamenový papier, pergamenová náhrada, pergamin), imitácia nepremokavých papierov(havana bez dreva, drevita), sulfitové papiere(alba, albino, klobúkové p.); hotové obaly(vrecká, vrecia, skladačky, debny, škatule)
3. Kovyz kovov sa najviac používa OCEĽ(technické železo) a hliník. Používajú sa z rôznorodou povrchovou úpravou. Vlastnosti kovových obalov: nepriedušnosť, pevnosť, dobrá tepelná vodivosť; Nevýhoda: najmä korózia; Druhy: plechovky, sudy, kanvy, tuby, fólie
4. Sklozákladnou vlastnosťou skla je vysoká chemická odolnosť, dobrý umývateľnosť, možnosť sterilizácie obalov, možnosť viacnásobného použitia, v niektorých prípadoch možno ako pozitívum hodnotiť aj priehľadnosť skla. Nevýhodou obalov zo skla je ich značná hmotnosť, krehkosť a nízka odolnosť voči tepelným zmenám. Sklenené obaly patria medzi duté sklo(obalové sklo nápojové, obalové sklo konzervové)
5. Plastypodiel obalov z plastov ustavične stúpa. Najviac sa v obalovej technike uplatňuje Polyetylén PE, Polyvinylchlorid PVC, Polystyrén PS, Polypropylén PP. Okrem pozitívnych vplyvov plastov na rozvoj obalovej techniky sa objavujú aj negatívne vplyvy ako napr. problém ich likvidácie. Z mechanických vlastností je dôležitá plasticita(umožňuje najmä pri vyšších teplotách tvarovanie, vytláčanie, odlievanie a pod.) a elasticita(priaznivo sa prejavuje pri balení do fólii)
6. Textilné obalové materiályje to najmenej používaný materiál. Najčastejšie sa používajú vrecia z prírodných alebo syntetických materiálov.

OZNAČOVANIE OBALOV
a) označovanie prepravných obalov
údaje o adresátovi, adresa odosielateľa, manipulačné a výstražné značky, informatívne označenie(hmotnosť, rozmery), administratívne označenie-je predpísané colnými, zdravotníckymi a inými predpismi, obchodné označenie(krajina pôvodu, obsah obalu)
b) označovanie spotrebiteľských obalov
názov výrobku, označenie výrobcu+sídlo, dátum výrobku a balenia, obsah, krajina pôvodu; ďalšie údaje dané technickými predpismi, rôzne značky

Na etiketách musí byť:
1. názov výrobku
2. jeho zloženie
3. čistá váha(NETTO)
4. dátum trvanlivosti, a ak ide o potraviny podliehajúce skaze aj dátum spotreby
5. špeciálne podmienky na skladovanie a používanie
6. kontaktné informácie o dodávateľovi, výrobcovi, predajcovi alebo všeobecne niekom zodpovednom
7. miesto výroby alebo pôvodu

INOVÁCIA OBALOV jej cieľom je vyrábať také obaly, ktoré uľahčujú balenie výrobku, prípadne predlžujú jeho trvanlivosť a pritom po ich vyhodení neznečisťujú životné prostredie
1. Tetra Pakviacvrstvový obal(krabicové mlieko)
2. Blisterpakna spodu je kartón, na vrchu je priesvitná fólia, ktorá kopíruje tvar baleného predmetu
3. Skeenpackfólia pevne obopína výrobok(vzduchotesne); napr. parenica, syr
4. Ekologický obal Lean®Packna mlieko, po 4 mesiacoch sa rozpadne v prírode bez stopy

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nezaradene/2428-tovaroznalectvo-poznamky-1-rocnik/