Vianočné tradície v Európe

Niektoré zvyky sa však z jednotlivých krajín nemôžu vytratiť, každý človek ich má zakorenené vo svojom vnútri a snaží sa ich odovzdávať z generácie na generáciu. Najväčším sviatkom pre všetkých ľudí sú práve Vianoce.

V 25 členských štátoch sa mnohé vianočné zvyky prelínajú, ale majú aj svoje odlišnosti.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je vianočný stromček pod ktorým nesmú chýbať darčeky, tie však v každej krajine nosí niekto iný.

Môže ich priniesť i samotný vianočný stromček, Ježiško, Mikuláš, Santa Klaus, Sinter Klaas, Ukko, či Vassilios.

Štedrý večer sa zvykne nazývať aj preto, že štedrovečerný stôl je plný všakovakých dobrôt, na ktoré sa ľudia tešia celý rok a nielen deti, ale aj dospelý sa nevedia dočkať vianočných darčekov. Nie však vo všetkých krajinách sa rozdávajú práve na Štedrý večer. V niektorých krajinách je najväčším sviatkom 25. december, v iných sviatok Troch kráľov, ktorí prinášajú darčeky.

Bulharsko

Na Vianoce nesmie chýbať v izbe bulharskej rodine stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško. Zaujímavosťou je, že darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičných vianočných jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

Česká republika

U susedných Čechov sú podobne ako u nás Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy.

Dánsko

Prvými poslami blížiacich sa Vianoc sú v Dánsku adventné vence. Štyri horiace sviece znamenajú štyri obdobia ľudského života - detstva, mladosti, dospelosti a staroby. Darčeky sú pre Dánov veľkým prekvapením, o ktorých obdarovaný nesmie vedieť. Čím väčšie prekvapenie, tým ich čaká šťastnejšia budúcnosť. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať hus, kačica, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, korenená treska s reďkovkami, horúca ryža poliata studeným mliekom a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou.

Fínsko

Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne radujú z darčekov.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti dokonca veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiaval pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný. Na stole nechýba bravčové mäso a putica - bohato zdobená bábovka.

Grécko

Grékom nosí netradične darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

Holandsko

Zo Španielska pripláva 25. decembra dobrácky dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami. Pre dobré deti majú darčeky, neposlušné deti odnášajú vo vreciach do Španielska, kde musia celý rok slúžiť Sinterovi Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok. Obľúbených vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.

Írsko

Na Štedrý večer sa v Írsku nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov. Na stole majú prichystaný bochník chleba a mlieko.

Luxembursko

Špeciálnou pochúťkou Štedrovečernej večere je čierny puding so zemiakovým pyré a jablčnou omáčkou.

Maďarsko

Maďarské Vianoce sa od tých našich slovenských odlišujú iba jednou výnimkou - vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.

Malta

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň v Nemecku. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si budú musieť deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Poľsko

Poľské Vianoce sa odlišujú od tých našich jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia hojnosti. Keď v Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Rumunsko

Kedysi rozdeľoval darčeky v Rumunsku "kmotríček". Dnes ich väčšinou prináša Svätý muž, nie pod stromček, ale ich schováva do topánok a pod posteľ. Na Vianoce sa konzumuje pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami a veští sa budúcnosť podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.

Slovinsko

Božič - malý boh - sa volá prvý adventný deň a na Troch kráľov sa dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Zvykom Slovincov pre štedrovečernou hostinou je modlitba za zdravie a šťastie a po večeri nasledovalo čarovanie.

Španielsko

Oslavy Vianoc sa v Španielsku nesú v znamení spevu, hudby a tanca. Na uliciach, v kaviarňach a dokonca v kostoloch sa tancujú miestne ľudové tance. Ako hlavný chod sa na Štedrý večer podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vína. Na stole nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Čo je pre nás nezvyčajné, Španieli sa na Štedrý večer neobdarúvajú darčekmi. Na tie si musia počať až do Troch kráľov, pretože veria, že tie im privedú až traja králi rovno do topánok.

Švédsko

Vo švédskej domácnosti nesmie chýbať trojramenný vianočný svietnik so sviečkami, ktorý pripomína mystérium Svätej Trojice. Stromček sa zvykne zdobiť až na Štedrý deň a doprostred miestnosti sa zavesí "vianočná koruna". Darčeky nosí hrbatý vianočný škriatok nazývaný Jultomben, ktorého sprevádza malý trpaslík Julnissar a občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa. Spája sa s ním legenda. Starý cap odmietol dať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku a preto za trest musí roznášať po domoch darčeky. Vianočný stôl je plný sušenej tresky v bielej omáčke, teplej šunky so zeleným hráškom a špecialít - varenej hnedej fazule so slaninou, zapečenou v cibuli. Nakoniec sa podáva sladký dezert - ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane darček. V niektorých krajoch ešte nevymizli zo zvyku vianočné prechádzky, kedy si ľudia nasadli do saní a vozili sa po zasneženej krajine.

Veľká Británia

Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkať sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

Slovenské vianočné zvyky a tradície

Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom sa každú nedeľu zvykne zapáliť jedna sviečka na adventnom venci. Ten nám priniesol hamburský duchovný Johanna Wichlerna v roku 1860.

Najvýznamnejším dňom Vianoc je tretí deň po astronomickej jeseni (24.12.), kedy začína obdobie zimného slnovratu - Štedrý deň. Tento deň mali v osobitnej úcte už starí Slovania. Spájali si ho s rozličnými zvykmi a slávnosťami, ktoré si nakoniec prispôsobovalo i kresťanstvo.

Rúškom tajomstva a vianočných povier sú opradené zvyky počas Štedrej večere. Na štedrovečernom stole by sa mali prestierať taniere do párneho počtu. V prípade nepárneho počtu, by si pre posledného stolovníka prišla Smrť. Ľudia kedysi verili, že keď na Štedrý deň niečo požičajú, privolá im to biedu.

Avšak nemali by sme odbiehať ani od štedrovečernej večere, aby si pre nás neprišla tiež kmotrička Smrť. Ďalším z rituálov je obviazovanie nitiek o nohy stola. Vtedy sa domu po celý rok vyhnú zlodeji. A aby sme moli bohatí, mali by sme si pod tanier položiť mincu alebo rybiu šupinu. Naopak, bieda hrozí, keď na Štedrý deň nikoho neobdarujú.

Slobodné dievčatá by mali dodržiavať tieto rituály: Počas prípravy večere by mali vyjsť z domu a určite strenú muža, ktorý im je súdený. Ďalším zvykom je dodržanie prísneho pôstu. Čím prísnejší pôst, tým skôr dostanú dobrého muža. Ak nevyjdú ani nieto rituály, do tretice je tu posledný: Šupka z jablka sa okrája a hodí sa za hlavu. Ktorému písmenku sa potom bude najviac podobať, to je začiatočné písmeno mena nastávajúceho muža. A odkiaľ by mal "milí" prísť? Ak zaklope dievča na dvere a ozve sa pes, z tej strany príde jej vysnívaný muž.

Rituál hľadania "dievčiny" máme aj pre mužov. Pokiaľ sa chce ženiť, stačí, ak zatrepe plotom v tichej krajine. Odkiaľ sa ozve akýkoľvek zvuk, odtiaľ príde jeho milá.

Na štedrovečernom stole u Slovákov nesmú chýbať oblátky, trubičky, med, cesnak a jablko. Jabĺčko sa zvykne rozkrojiť na polovičku. Ak sa objaví hviezdička, znamená to šťastie a zdravie. Pokiaľ sa objaví krížik, príde choroba alebo smrť. Pred hlavným jedlom nesmie chýbať polievka - rybacia, šošovicová, hrachová alebo kapustnica. Hlavným jedlom zvykne byť vo viacerých domácnostiach vyprážaný kapor s majonézovým šalátom a na záver dezert - opekance s makom (pupáky).

Taktiež na Štedrý deň platí jedno dobré porekadlo: Kto sa celý deň až do východu prvej večernej hviezdy postí, zaručene zazrie na stene zlaté prasiatko.