Trestné právo, trestný čin, priestupok, deliktuálna činnosť

MATURITNÁ OTÁZKA č. 2

- Trestné právo, trestný čin, priestupok, deliktuálna činnosť
- Ukážky – čo je trestný čin, priestupok?
- Sokratova filozofia
- Problematika sociálnej nerovnosti – sociálna mobilita, sociálna stratifikácia

TRESTNÉ PRÁVO

- súbor právnych noriem chrániacich občanov, štát pred nebezpečným, nežiaducim konan
- definuje, ktoré konanie je trestným činom a vymedzuje tresty za ich spáchanie
- upravuje tiež postup orgánov činných v trestnom konaní
- základný právny predpis:
TRESNÝ ZÁKON - dostáva sa k slovu až po spáchaní trestného činu
- trestnú je považovaná aj príprava na trestný čin, tak ako aj pokus o jeho spáchanie, páchateľom je ten, kto svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu, pokiaľ bol trestný čin spáchaný viacerými páchateľmi - spolupáchatelia (za trestný čin zodpovedá každý tak, ako by trestný čin spáchal sám)
- účastníkom trestného činu je aj ten úmyselne zosnoval a riadil spáchanie trestného činu, poskytol pomoc pri jeho páchaní alebo naviedol inú osobu na jeho spáchanie
- existujú atribúty, ktoré nazývame poľahčujúce okolnosti, ktoré môžu viesť k udeleniu nižšej trestnej sadzby, týmito okolnosťami sú afekt, nátlak, duševná porucha či vplyv omamných a psychotropných látok 

TRESTNÝ ČIN

- proti republike (teror, vlastizrada)
- hospodárske (falšovanie peňazí, krátenie daní)
- všeobecne nebezpečné (ohrozenie živ. prostredia, nedovolené ozbrojovanie)
- proti mieru, ľudskosti (mučenie, terorizmus), proti životu a zdraviu (vražda), ľudskej dôstojnosti (lúpež, znásilnenie)
- proti rodine a mládeži (týranie, únos, zanedbávanie povinnej výživy)
- proti majetku (krádež, podvod)
-proti poriadku vo verejných veciach (korupcia, neoznámenie trestného činu, útok na ver. činiteľa)...

-podľa závažnosti sa delia na:
1.prečin - je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý hrozí odňatie slobody s hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov
2.zločin - je úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s trestnou sadzbou prevyšujúcou 5 rokov

PRIESTUPOK
- zavinené menej závažní konanie, kt. je v rozpore so zákonom
- prerokovávajú ich okresné úrady, policajné orgány, daňové úrady,..
- napr.: dopravné priestupky, priestupky proti verejnému poriadku, proti majetku (cena nemôže presiahnuť výšku min. mesačnej mzdy- drobné krádeže, zničenie)
- sankcie: pokarhanie, peňažná pokuta, zákaz činnosti,...

• Udelenie trestu môže byť podmienečné, pri ktorom páchateľ ostáva na slobode alebo nepodmienečné, teda umiestnenie do niektoré zo zariadení určeného na vykonávanie trestu odňatia slobody.
  
  DELIKTUÁLNA ČINNOSŤ
  - osobná zodpovednosť za spáchaný čin od 15-18 rokov (posudzovaný ako mladistvý)
  - osobitný spôsob zaobchádzania, polovičná sankcia
  - súd môže rozhodnúť o ochrannej výchove v špeciálnom výchovnom zariadení (snaha o prevýchovu)

SOKRATOVA FILOZOFIA
- klasické obdobie gréckej filozofie (470-399 pnl)
- silný racionalista, hlavnou témou jeho pýtania sa je človek
- zakladateľ etickej filozofie
- vyučoval metódou rozhovoru – dialógu, na verejných priestranstvách
Sokratovská irónia:
- irónia sa stáva dôležitým nástrojom, nepoužíva ju na zosmiešnenie a potupenie, ale ako motivačnú, hnaciu silu za pravdou
-rozhovore sa pýta ľudí na pojmy, ktoré sa ľudom zdajú známe (dobro, spravodlivosť, krása, pravda...)
- zistia, že to nevedia vysvetliť a uvedomujú si svoju nevedomosť, Sokrates nevystupuje ako ten, ktorý vie odpoveď

- známe výroky:
 „Viem, že nič neviem“ – uvedomuje si svoju nevedomosť, čím viac vie, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevie
„ Poznaj seba samého“ - tvrdí, že človek vlastným myslením môže prísť k záveru, čo je dobro. Ak to pochopí, nemôže viac konať zlo. Pritom mu pomáha DAIMONION- vnútorný hlas, vyznáva cestu rozumu

PROBLEMATIKA SOCIÁLNEJ NEROVNOSTI

- v každej spoločnosti existujú sociálne nerovnosti, existuje vrstva bohatých a chudobných → každá spoločnosť sa delí na vrstvy = straty = triedy a toto vyplýva z toho, že nie všetci ľudia majú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom.
- Sociálne zdroje sú:
1. bohatstvo – mať ekonomické zázemie, majetok, príjem, mať určitú hodnotu vo forme peňazí alebo hmotných statkov
2. prestíž – mať spoločenské zázemie, obdiv, úctu, vyplýva z ekonomického postavenia a bohatstva, aj keď niekedy nemusí (farár na dedine nemá bohatstvo, ale prestíž)
3.moc – mať politickú moc a následne ekonomickú moc, ovládať skupinu ľudí, je to presadenie sa jednotlivca v spoločnosti alebo celej sociálnej skupiny – ovládanie, riadenie a manipulácia 

SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA

- delenie a usporiadanie spoločnosti na vrstvy, kde sa vytvoria najvyššie, stredné, nízke a najnižšie vrstvy podľa bohatstva
- znaky sociálnej stratifikácie:
• univerzálny jav – každú spoločnosť možno deliť do strát
• je výsledkom usporiadania a fungovania spoločnosti, nie je výsledkom individuálnych rozdielov medzi ľuďmi
• prechádza z generácie na generáciu – dedí sa (bohatí rodičia → bohaté deti)
• je podporovaná len určitou časťou spoločnosti, a určitou časťou je aj odmietaná

- Stratifikačný systém je spôsob usporiadania spoločnosti : • uzavretý – nie je možná sociálna mobilita
• otvorený – je možná sociálna mobilita

SOCIÁLNA MOBILITA

- je prechod jednotlivca alebo celej sociálnej skupiny do inej vrstvy
• horizontálna – prechod z jednej pozície do druhej, pričom sa nemení sociálne postavenie (napr. striedanie zamestnaní počas celého života v rámci jednej spoločenskej vrstvy, ...)
• vertikálna – pohyb sociálnej pozície zdola nahor a naopak (napr. postavenie lekárov sa zlepšilo, učiteľov zhoršilo)
• intergeneračná – sociálne postavenie a pozícia generácií sa mení (deti sa majú lepšie/horšie ako rodičia, napr. syn šoféra sa stane diplomatom, ...)
•  intrageneračná – pohyb medzi sociálnymi pozíciami v živote jednotlivca v priebehu života, pričom sa nemení jeho sociálne zaradenie, ale sociálna pozícia