Rodinné právo – formy uzavretia manželstva
MATURITNÁ OTÁZKA č. 10
- Rodinné právo – formy uzavretia manželstva, aké vyhlásenia musia urobiť manželia pred uzavretím
manželstva, aké podmienky musia splniť, práva/povinnosti manželov, ako zaniká manželstvo
- Filozofia novodobého empirizmu – John Lock,
John Berkeley, David Hume
- Postoj k fundamentálnej ontológii Martina Heidegerra - ako vzniká časovosť?
- autentické/nealtentické
existenciály, bytie k smrti
RODINNÉ PRÁVO
- upravuje osobné a s tým súvisiace majetkové vzťahy medzi
manželmi, medzi rodičmi a deťmi ako i vzťahy, ktoré ich nahrádzajú (pestúnska starostlivosť, opatrovníctvo, poručníctvo, osvojenie)
-
vzťahy majetkovej povahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník
MANŽELSTVO
- zväzok muža a ženy, sú si
rovní v právach a povinnostiach, vzájomný rešpekt
- je chránený Ústavou SR a Zákonom o rodine
- účel manželstva: založenie
rodiny, riadna rodinná výchova detí
- ochrana rodičovstva zo strany štátu: právna ochrana, hmotná podpora
- rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením – náboženským, filozofickým
- pred vznikom manželstva musia manželia
urobiť súhlasné vyhlásenie – verejné pred dvoma svedkami
- formy uzatvorenia manželstva:
1.CIVILNÝ SOBÁŠ – uzatvára sa na matričnom úrade, v ktorom má jeden zo snúbencom trvalý pobyt pred starostom, primátorom alebo
povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva
2.CIRKEVNÝ SOBÁŠ – vyhlásenie urobia pred pred duchovným registrovanej
cirkvi, orgán cirkvi je povinný doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu
-formy zániku
manželstva:
1.Smrť jedného z manželov
2.Vyhlásenie jedného z manželov za mŕtveho (napríklad pri leteckej katastrofe)
3.Rozvod
– jediný spôsob zániku manželstva za života oboch manželov
- súd môže manželov rozviesť na žiadosť jedného z
nich, ak sú vzťahy medzi nimi natoľko rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
- rozvodovým konaním je spojené aj konanie
o výchove a výžive maloletých detí, ak sa manželia o výchove nedohodnú, alebo súd dohodu neschváli, musí rozhodnúť komu zverí dieťa do
opatery, druhý rodič musí platiť výživné.
FILOZOFIA NOVODOBÉHO EMPIRIZMU
JOHN
LOCKE (1632-1704)
- lekár, filozof, zakladateľ systematickej teórie poznania
- senzualizmus = jediný zdroj poznania sú pocity
- „Nič nieje v rozume čo by predtým nebolo
v zmysloch“
- ľudské vedomie = TABULA RASA – naše vedomie je pri narodení nepopísaná doska ktorá sa počas života
zapĺňa skúsenosťami
- vznikajú zmyslové vnemy (pocity) ktoré sa pomocou mentálnej činnosti – rozmýšľaním,
uvažovaním, chcením – spracúvajú a vytvárajú reflexie
- idea = obraz v mysli vytvorený na
základe skúsenosti
• jednoduché idey – jednoduché vnemy (tvar, vôňa,..), prijímané pasívne
• zložené idey – kombinácia
jedn. vnemov, rozum ich usporaduváva, abstrahuje, aktívne tvorené – vzniká POJEM
- prišiel s myšlienkou rozdelenia
štátnej moci (zákonodarná a výkonná moc nemôžu byť v rukách jedného)
- zástanca prirodzeného práva, bránil názorovú slobodu
a toleranciu
GEORGE BERKLEY (1685-1753)
- filozof, teológ, misionár, empirik, predstaviteľ subjektívneho
idealizmu
- spochybňuje materializmus, popiera existenciu hmoty (všeobecný a abstraktný pojem) – v zmyslovej skúsenosti hmote nič
nezodpovedá
-„Byť znamená byť vnímaný“ - subjektívny idealizmus = všetko zaniká a vzniká so mnou, neexistuje
nič okrem mňa
- UNIVERZÁLNY VNÍMATEĽ = Boh je všadeprítomný vo vedomí každého z nás, vyvoláva rozmanitosť ideí
a vnemov, všetky podstaty majú svoj predurčený význam ako idea v Božej mysli
DAVID HUME (1711-1776)
- historik,
filozof, zavŕšil učenie empirizmu
- chcel preskúmať schopnosti ľudského mozgu, rozum sa musí pridržiavať zmyslových skúseností,
nemôže zachádzať do nadzmyslových otázok
- vychádzal z obyčajného bežného života
- skúsenosť je prvotný, bezprostredný
materiál nášho vedomia poskytuje nám:
• dojmy (impresie) – vnímanie okolitej skutočnosti, skúsenosti, živé
zážitky
• idei (predstavy) – spomienky na dojmy, nemôžu byť tak živé, rozpamätávanie
- chcel aby sme
rozpoznávali čisto ako deti, vnímali skutočnosť takú aká je
- dospel k agnosticizmu = svet nie je poznateľný,
existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať ani vyvrátiť
- bol skeptik – nemôžeme nič poznať, ani seba
samého
MARTIN HEIDEGGER (1889-1976)
- „Prečo vôbec niečo je? Čo je to bytie?“ – otázky súvisiace so
zmyslom bytia
- človek či chce alebo nechce musí sa zaoberať bytím lebo s ním súvisí, uvedomuje si svoju existenciu a aj existenciu
vecí (veci si neuvedomujú svoju existenciu) = POBYT – ľudské bytie je existenciou, ostatné veci sú len:
• bytie vo svete – človek
závisí od sveta, je v ňom začlenený
•bytie k smrti – človek vie že raz skončí – umrie, pociťuje úzkosť, starosť o svoju
existenciu, uvedomuje si časové ohraničenie bytia, preto sa snaží získať maximum zo svojho bytia, má zodpovednosť za vlastnú existenciu =
= autentické bytie ktoré súvisí so sebapoznávaním a sebaprekonávaním – len tu človek pochopí svoju podstatu
- neautentické bytie – neosobné slovko MAN, neuvedomuje si svoju existenciu, nežije, nie je samým sebou
- dielo:
Bytie a čas – neautentické bytie = život v dave, ľudia sa strácajú vo všeubecnom