- Občianske právo – spôsobilosť na právo a právne úkony, kedy vzniká/zaniká spôsobilosť, rozdiel
medzi fyzickou a právnickou osobou, charakteristika právneho úkonu
- Filozofia Augustína Aurélia – jeho citát ′Miluj a konaj čo len
chceš.′ + porovnanie s Aristotelom
- Problematika tolerancie v Slovenskej republike, rómske ekubu – ukážky
OBČIANSKÉ
PRÁVO
- základné odvetvie občianskeho práva
- upravuje vzájomné vzťahy medzi občanmi, fyzickými a právnickými
osobami aj vo vzťahu k štátu
- patrí tu: ochrana osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti apod., osobných prejavov, ochrana
mena (u fyzických os.) alebo názvu (u právnickych osôb)
- hlavný prameň: Občiansky zákonník (char. a upravuje právne úkony),
Ústava SR, Občiansky súdny poriadok
- právna spôsobilosť = spôsobilosť mať práva a povinnosti, súd môže osobu
pozbaviť právnej spôsobilosti, ak je duševne chorá, obmedziť ak osoba nadmerne užíva alkohol, omamné látky a pod., vzniká narodením,
zaniká smrťou
- spôsobilosť na právne úkony = spôsobilosť svojím konaním vytvárať, meniť, rušiť právne úkony,
nadobúda sa plnoletosťou, zaniká smrťou
- právne úkony: kúpna zmluva, závet, darovacia zmluva, poistná zmluva,
nájomná zmluva, zmluva o ubytovaní, vyhlásenie verejnej súťaže
- fyzická osoba = jednotlivec
- právnická osoba = organizácia osôb alebo majetku (napr.: firma)
- právna subjektivita právnickej osoby = vstupovanie
do právnických vzťahov pod vlastným menom alebo hlavičkou firmy a niesť zodpovednosť za záväzky, vzniká
zdiadením
AUGUSTÍNUS AURÉLIUS (354 - 430)
- kňaz, biskup, filozof, najhlbší mysliteľ, preklenul spor medzi
filozofiou a náboženstvom (viera a rozum)
- dielo Vyznania – spoveď o zmenách v jeho živote, o hľadaní pravdy
(zo zlodeja, svetské radovánky)
- filozofiu chápal ako lásku k múdrosti, tvoril filozofiu pre teológiu
- predmetom jeho skúmania
bol Boh (pravda, krása) a človek ako Božie stvorenie (telo + nadradená duša)
- proces poznávania Boha
prechádza cez ľudské vnútro – epochálny objav – „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom
vnútri prebýva pravda.“
- učenie o predestinácií (predurčenie) – ľudia majú dedičný hriech, preto umierajú
- v etike zdôrazňuje lásku, ktorú stotožňuje s vôľou; „Miluj – a konaj, čo chceš.“ láska k Bohu je najvyššou
cnosťou a zárukou dobrého konania
ARISTOTELES (384-322 p.n.l.)
- podľa neho sa podstata
nachádza vo veciach samotných, základ vedeckého
poznania tvorí zmyslové vnímanie
- logicky usporiadal pojmy: DRUH (najužší pojem), ROD, KATEGÓRIA (najširší pojem)
- prvý krát sa
objavuje metafyzika = nadprírodné skúmanie nadzmyslového sveta
- dualista – každá vec má
svoju látku a formu, látka je vec z ktorej môže niečo vzniknúť, podlieha zmene, forma je nadobudnutie
charakteristických vlastností
JEDNOTA VECI = látka (kus mramoru) + forma(socha)
- prvolátka, najdokonalejšia forma, neobsahuje žiadnu
látku = Boh – čisté bytie, plnosť všetkého, čo existuje = príčina všetkého pohybu, sám je nehybný - „Boh pohybuje svetom, ako
milovaný predmet pohybuje svojim milencom“
- geocentrizmus, tvrdil že vesmír je konečný
- Aristotelova zlatá cesta