Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny

MATURITNÁ OTÁZKA č. 14

– Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny

– Sociológia – názory August Comte, Karl Marx, Émile Durkheim

– Max Weber – základy sociológie
Charakteristika problematiky + vlastný názor – rasizmus, antisemitizmus, fašizmus, xenofóbia

RODINA

– je sociálna skupina ktorej členov spájajú pokrvné, manželské alebo adoptívne vzťahy

– je primárnou sociálnou skupinou a plní dôležité úlohy nevyhnutné na reprodukciu, stabilitu a fungovanie spoločnosti

– funkcie:
* reguláciu sexuálneho správania jednotlivcov
* reprodukcia spoločnosti
* primárna socializácia členov
*uspokojenie emociálnych potrieb členov, poskytnutie ochrany, pomoci a pocitu istoty
* prvotná ekonomická jednotka spoločnosti

– môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1. ekonomická funkcia

2. citová funkcia

3. výchovná a socializačná funkcia

4. odpočinková a regeneračná funkcia

5. biologicko-reprodukčná funkcia

Typy rodiny podľa 3 kritérií:

– forma usporiadania rodiny

– vzor autority v rodine

– odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv

• forma usporiadania rodiny:
  – podľa toho, aké príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:

NUKLEÁRNA RODINA

– vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí

– takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti

ROZŠÍRENÁ RODINA

– základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom

– je rozšírená v tradičných rodových alebo kmeňových spoločenstvách

– má zabezpečenú generačnú kontinuitu – nukleárna nie, lebo jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu

• vzor autority:

  – ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža => patriarchálna rodina
  – ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina

  – ak je moc rozložená rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina

V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.

• Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:

  – ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca => patrilineárny pôvod

  – ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod

  – ak vychádzame z oboch rodín => bilaterálny pôvod

MANŽELSKÉ VZŤAHY:
– sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok 2 alebo viacerých osôb, ktorý je predpokladom pre vznik nukleárnej rodiny alebo zväčšenia rozšírenej rodiny
– z manželstva vyplývajú sociálne práva a povinnosti
– rozlišujeme 3 typy manželstva:
*monogamia = manželstvo 1 muža a 1 ženy
*polygamia = manželstvo 1osoby s niekoľkými osobami

má 2 podoby:
– polygýnia = manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny, Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
– polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)
– skupinové manželstvo = manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami (je zriedkavé)

ŽIVOTNÝ CIKLUS RODINY:

1. výber životného partnera
– dohoda budúcich manželov alebo ich rodičov

– v západnom type spoločnosti je jediným legitímnym dôvodom na uzavretie manželstva a vytvorenie rodiny láska a ich slobodná vôľa vstúpiť do manželstva

2. uzavretie manželstva – vznik rodiny

– spojené s náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom

– manželstvo je aktom uznania spoločenskej zrelosti partnerov

3. obdobie trvania manželstva a rodiny

– možno ho rozdeliť do 3 fáz: a, obdobie pred narodením detí
b, obdobie výchovy detí
c, obdobie po odchode detí

4. zánik manželstva

– rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, následkom čoho často zaniká aj rodina

SOCIOLÓGOVIA
AUGUST COMTE (1798-1857)
– zakladateľ = francúzsky filozof, sociológ – pozitivistické názory

– v r. 1839 vo svojich prácach o skladbe a vývine ľudskej spoločnosti 1x použil označenie sociológia

– spoločnosť = organický celok spojený všeobecným súhlasom – konsenzom

– sociológiu rozdelil na 2 časti:

a) sociálna statika (skúma aktuálny stav spoločnosti, základy, štruktúru a zákonitosti)

b) sociálna dynamika (skúma vývoj spoločnosti)

– vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:

1. naturalistické smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický determinizmus)

2. evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu

3. psychologizujúce smery – teórie zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov

KARL MARX (1818-1883)

– zaoberal sa ekonomickou podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej spoločnosti)

– odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti

– predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že niektorí jednotlivci sú nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre, príležitostiam,...) <- konfliktualistické teórie = ľudia sú si rovní a mali by mať rovnaké príležitosti a postavenie

– zaviedol aj pojmy používané v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
* trieda – skupina jednotlivcov ktorí majú podobný sociálny status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej vrstvy druhou

EMILE DURKHEIM (1858-1917)

– odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní spoločnosti vychádzať z samej jej

– sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda

– pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita

MAX WEBER (1864-1920)
– zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou, pretože potrebuje pochopiť význam ľudských činností

– položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na odhalení zmyslu každodenných činností
– pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2 aspekty:

a) subjektívna motivácia jednotlivca

b) orientácia na iných ľudí

RASIZMUS = nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás, zahŕňa predsudky, stereotypy a diskrimináciu
ANTISEMITIZMUS = nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase
FAŠIZMUS = politický režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca šovinizmus, rasizmus, násilie a podobne: nemecký (Hitler) fašizmus, taliansky fašizmus (Mussolini)
XENOFÓBIA = strach z neznámeho