Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny

Ostatné » Občianska náuka

Autor: verca123
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 790 slov
Počet zobrazení: 401
Tlačení: 30
Uložení: 28

MATURITNÁ OTÁZKA č. 14

- Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny
- Sociológia – názory August Comte, Karl Marx, Émile Durkheim
- Max Weber - základy sociológie
Charakteristika problematiky + vlastný názor – rasizmus, antisemitizmus, fašizmus, xenofóbia

RODINA
- je sociálna skupina ktorej členov spájajú pokrvné, manželské alebo adoptívne vzťahy
- je primárnou sociálnou skupinou a plní dôležité úlohy nevyhnutné na reprodukciu, stabilitu a fungovanie spoločnosti
- funkcie:
* reguláciu sexuálneho správania jednotlivcov
* reprodukcia spoločnosti
* primárna socializácia členov
*uspokojenie emociálnych potrieb členov, poskytnutie ochrany, pomoci a pocitu istoty
* prvotná ekonomická jednotka spoločnosti

- môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1. ekonomická funkcia
2. citová funkcia
3. výchovná a socializačná funkcia
4. odpočinková a regeneračná funkcia
5. biologicko-reprodukčná funkcia

Typy rodiny podľa 3 kritérií:
- forma usporiadania rodiny
- vzor autority v rodine
- odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv

  • forma usporiadania rodiny:
    - podľa toho, aké príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:

NUKLEÁRNA RODINA
- vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí
- takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti

ROZŠÍRENÁ RODINA
- základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom
- je rozšírená v tradičných rodových alebo kmeňových spoločenstvách
- má zabezpečenú generačnú kontinuitu - nukleárna nie, lebo jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu

  • vzor autority:
    - ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža => patriarchálna rodina
    - ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina
    - ak je moc rozložená rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina

V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.

  • Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:
    - ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca => patrilineárny pôvod
    - ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod
    - ak vychádzame z oboch rodín => bilaterálny pôvod

MANŽELSKÉ VZŤAHY:
- sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok 2 alebo viacerých osôb, ktorý je predpokladom pre vznik nukleárnej rodiny alebo zväčšenia rozšírenej rodiny
- z manželstva vyplývajú sociálne práva a povinnosti
- rozlišujeme 3 typy manželstva:
*monogamia
 = manželstvo 1 muža a 1 ženy
*polygamia
 = manželstvo 1osoby s niekoľkými osobami

má 2 podoby:
- polygýnia = manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny, Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
- polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)
- skupinové manželstvo = manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami (je zriedkavé)

ŽIVOTNÝ CIKLUS RODINY:
1. výber životného partnera
- dohoda budúcich manželov alebo ich rodičov
- v západnom type spoločnosti je jediným legitímnym dôvodom na uzavretie manželstva a vytvorenie rodiny láska a ich slobodná vôľa vstúpiť do manželstva
2. uzavretie manželstva – vznik rodiny
- spojené s náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom
- manželstvo je aktom uznania spoločenskej zrelosti partnerov
3. obdobie trvania manželstva a rodiny
- možno ho rozdeliť do 3 fáz: a, obdobie pred narodením detí
b, obdobie výchovy detí
c, obdobie po odchode detí
4. zánik manželstva
- rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, následkom čoho často zaniká aj rodina

SOCIOLÓGOVIA
AUGUST COMTE 
(1798-1857)
- zakladateľ = francúzsky filozof, sociológ – pozitivistické názory
- v r. 1839 vo svojich prácach o skladbe a vývine ľudskej spoločnosti 1x použil označenie sociológia
- spoločnosť = organický celok spojený všeobecným súhlasom – konsenzom
- sociológiu rozdelil na 2 časti:
a) sociálna statika (skúma aktuálny stav spoločnosti, základy, štruktúru a zákonitosti)
b) sociálna dynamika (skúma vývoj spoločnosti)

- vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:
1. naturalistické smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický determinizmus)
2. evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu
3. psychologizujúce smery – teórie zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov

KARL MARX (1818-1883)
- zaoberal sa ekonomickou podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej spoločnosti)
- odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
- predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že niektorí jednotlivci sú nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre, príležitostiam,...) <- konfliktualistické teórie = ľudia sú si rovní a mali by mať rovnaké príležitosti a postavenie
- zaviedol aj pojmy používané v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
trieda – skupina jednotlivcov ktorí majú podobný sociálny status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej vrstvy druhou

EMILE DURKHEIM (1858-1917)
- odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní spoločnosti vychádzať z samej jej
- sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda
- pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita

MAX WEBER (1864-1920)
- zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou, pretože potrebuje pochopiť význam ľudských činností
- položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na odhalení zmyslu každodenných činností
- pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2 aspekty:
a) subjektívna motivácia jednotlivca
b) orientácia na iných ľudí

RASIZMUS = nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás, zahŕňa predsudky, stereotypy a diskrimináciu
ANTISEMITIZMUS = nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase
FAŠIZMUS = politický režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca šovinizmus, rasizmus, násilie a podobne: nemecký (Hitler) fašizmus, taliansky fašizmus (Mussolini)
XENOFÓBIA = strach z neznámeho

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#prvotná rodová spoločnosť

Diskusia: Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Občianska náuka

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.043