Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny
MATURITNÁ OTÁZKA č. 14
- Rodina – vznik, jej funkcie, typy rodín + manželstvá, analýza životného cyklu rodiny
- Sociológia
– názory August Comte, Karl Marx, Émile Durkheim
- Max Weber - základy sociológie
Charakteristika problematiky + vlastný názor –
rasizmus, antisemitizmus, fašizmus, xenofóbia
RODINA
- je sociálna skupina ktorej členov spájajú pokrvné,
manželské alebo adoptívne vzťahy
- je primárnou sociálnou skupinou a plní dôležité úlohy nevyhnutné na reprodukciu, stabilitu
a fungovanie spoločnosti
- funkcie:
* reguláciu sexuálneho správania jednotlivcov
* reprodukcia spoločnosti
*
primárna socializácia členov
*uspokojenie emociálnych potrieb členov, poskytnutie ochrany, pomoci a pocitu istoty
* prvotná
ekonomická jednotka spoločnosti
- môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1. ekonomická
funkcia
2. citová funkcia
3. výchovná a socializačná funkcia
4. odpočinková a regeneračná funkcia
5.
biologicko-reprodukčná funkcia
Typy rodiny podľa 3 kritérií:
- forma usporiadania rodiny
- vzor autority
v rodine
- odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv
- forma usporiadania rodiny:
- podľa toho, aké príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:
NUKLEÁRNA RODINA
- vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom
pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí
- takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti
ROZŠÍRENÁ
RODINA
- základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom
- je rozšírená v
tradičných rodových alebo kmeňových spoločenstvách
- má zabezpečenú generačnú kontinuitu - nukleárna nie, lebo jej členovia
opúšťajú svoju pôvodnú rodinu
- vzor autority:
- ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža => patriarchálna rodina
- ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina
- ak je moc rozložená rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina
V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.
- Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:
- ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca => patrilineárny pôvod
- ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod
- ak vychádzame z oboch rodín => bilaterálny pôvod
MANŽELSKÉ VZŤAHY:
- sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok 2 alebo viacerých osôb, ktorý je predpokladom pre vznik
nukleárnej rodiny alebo zväčšenia rozšírenej rodiny
- z manželstva vyplývajú sociálne práva
a povinnosti
- rozlišujeme 3 typy manželstva:
*monogamia = manželstvo 1 muža a 1
ženy
*polygamia = manželstvo 1osoby s niekoľkými osobami
má 2 podoby:
- polygýnia =
manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny, Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
-
polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako
manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)
- skupinové manželstvo = manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými
ženami (je zriedkavé)
ŽIVOTNÝ CIKLUS RODINY:
1. výber životného partnera
- dohoda
budúcich manželov alebo ich rodičov
- v západnom type spoločnosti je jediným legitímnym dôvodom na uzavretie manželstva a vytvorenie
rodiny láska a ich slobodná vôľa vstúpiť do manželstva
2. uzavretie manželstva – vznik rodiny
- spojené s
náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom
- manželstvo je aktom uznania spoločenskej zrelosti partnerov
3. obdobie
trvania manželstva a rodiny
- možno ho rozdeliť do 3 fáz: a, obdobie pred narodením detí
b, obdobie výchovy
detí
c, obdobie po odchode detí
4. zánik manželstva
- rozvodom alebo smrťou jedného z manželov,
následkom čoho často zaniká aj rodina
SOCIOLÓGOVIA
AUGUST COMTE (1798-1857)
-
zakladateľ = francúzsky filozof, sociológ – pozitivistické názory
- v r. 1839 vo svojich prácach o skladbe a vývine ľudskej
spoločnosti 1x použil označenie sociológia
- spoločnosť = organický celok spojený všeobecným súhlasom – konsenzom
- sociológiu
rozdelil na 2 časti:
a) sociálna statika (skúma aktuálny stav spoločnosti, základy, štruktúru a zákonitosti)
b) sociálna dynamika (skúma vývoj spoločnosti)
- vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:
1. naturalistické smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický
determinizmus)
2. evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu
3. psychologizujúce
smery – teórie zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov
KARL MARX (1818-1883)
-
zaoberal sa ekonomickou podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej
spoločnosti)
- odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
- predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že
niektorí jednotlivci sú nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre,
príležitostiam,...) <- konfliktualistické teórie = ľudia sú si rovní a mali by mať rovnaké príležitosti a postavenie
- zaviedol
aj pojmy používané v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
* trieda – skupina jednotlivcov ktorí
majú podobný sociálny status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej
vrstvy druhou
EMILE DURKHEIM (1858-1917)
- odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní
spoločnosti vychádzať z samej jej
- sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie,
tradícia, móda
- pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita
MAX
WEBER (1864-1920)
- zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou,
pretože potrebuje pochopiť význam ľudských činností
- položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na
odhalení zmyslu každodenných činností
- pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2
aspekty:
a) subjektívna motivácia jednotlivca
b) orientácia na iných ľudí
RASIZMUS = nevedecké učenie o
nerovnosti ľudských rás, zahŕňa predsudky, stereotypy a diskrimináciu
ANTISEMITIZMUS = nepriateľstvo alebo predpojatosť
voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase
FAŠIZMUS = politický
režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca šovinizmus,
rasizmus, násilie a podobne: nemecký (Hitler) fašizmus, taliansky fašizmus (Mussolini)
XENOFÓBIA = strach
z neznámeho