Filozofia osvietenstva – predstavitelia

MATURITNÁ OTÁZKA č. 15

– Filozofia osvietenstva – predstavitelia + zaradiť do obdobia filozofických dejín

– Ľudské práva a slobody – ukážky

– Parlamentná, kabinetná a prezidentská vláda – charakteristika, konkrétne príklady zo sveta

OSVIETENSTVO (18. storočie)

– myšlienkový smer z Anglicka ktorý sa neskôr rozšíril do celej Európy

– vyzdvihoval sa človek osvietený rozumom ktorý chcel zmeniť svoj život a spoločnosť

– heslo: „Maj odvahu používať svoj vlastný um!“

– vyzdvihovala sa potreba vzdelávania širokých más ľudí, za účelom skvalitniť život spoločnosti

– presadzovanie liberalizmu – filozofia zasahuje do verejného života

– zmena náboženského postoja (rozmach deizmu = Boh stvoril Zem ale dianiu na nej nezasahuje, ateizmu)

– predstavitelia:

CHARLES LOUIS MONTESQUIEU (1689-1755)

– ťažisko jeho myslenia tvorí sociálna filozofia, spolupracoval na tvorbe encyklopédie

– dielo: O duchu zákonov – prvé prvky do náuky o štáte a spoločnosti,

– geografický determinizmus = pri tvorbe zákonov treba prihliadať aj na geografické, demografické podmienky, náboženstvo, tradície

– podrobne rozpracoval trojrozdelenie štátnej moci – zákonodarná, súdna, výkonná (spomenul to aj Locke)

FRANCOIS-MARIE AROUET VOLTAIRE (1694-1779)

– liberál, obchodník, optimálna forma vlády – parlamentarizmus

– trval na viere v Boha (stvoriteľ sveta, zákonodarný rozum), ale silno kritizoval fanatickú vieru a dogmatizmus, bol neustále v rozpore s predstaviteľmi cirkvi, jeho diela boli označované za šialene odvážne, ateistické a mnohé boli zničené a spálené

– bojoval za slobodu myslenia, toleranciu, mier, šťastie človeka, odstránenie nerovnosti a vyzdvihnutie racionálneho prístupu v akýchkoľvek otázkach

– mnoho diel: Filozofické listy, Filozofický slovník, Cadidale alebo optimizmus

JEAN JACQUES ROUSSEAU (1718-1771)

– nekladie dôraz na rozum a kultúru ale na cit a prírodu, rozkvet civilizácie spôsobil pokles morálky

– kritizuje sociálne vlastníctvo ktoré prináša nerovnomerné rozdelenie majetku = sociálna nerovnosť

– reformátor pedagogiky – učil ako žiť v súlade s prírodou, návrat k prirodzenosti kde neexistuje nerovnosť medzi ľuďmi, tvrdil že pokrok a vzdelanosť ľudí kazí

– diela: Rozprava o vedách a umené, Emil alebo o výchove,..

VLÁDA

– je spôsob organizácie štátnej moci, zahŕňa zloženie najvyšších orgánov štátu a ich vzťahy k nižším orgánom a občanom

– formy vlády:
a) NEDEMOKRATICKÁ

– vládne úzky okruh osôb

1. aristokracia (vláda privilegovaného stavu, šľachty)

2. plutokracia (vláda úzkej skupiny bohatých )

3. oligarchia (vláda privilegovanej vrstvy magnátov)

4. monokracia ( vláda jedinca, diktátor)

b) DEMOKRATICKÁ

– na riadení a správe štátu sa podieľajú všetci občania

1. PARLAMENTNÁ VLÁDA

– dominantné postavenie zákonodarnej moci voči výkonnej moci, vláda sa politicky zodpovedá parlamentu

– vládna moc potrebuje podporu zákonodarnej, inak nasleduje jej pád a nástup novej vlády

– vláda ma minimálny priestor pre činnosť

– vznikol v Anglicku, uplatňuje sa v monarchii, republike

– deľba štátnej moci na 3 zložky, ktoré si nie sú rovnocenné
· zákonodarná – parlament - najvyšší zákonodarný orgán

– môže vysloviť nedôveru vláde a rozpustiť ju

– môže voliť prezidenta alebo občania vo voľbách
· výkonná – vláda – vytvára sa podľa výsledkov volieb do parlamentu

– zavádza zákony prijaté parlamentom
· súdna – Ústavný súd – záväzný výklad ústavy a kontrola nariadených orgánov, či sú v súlade s ústavou, ak si protirečia, môže pozastaviť rozhodnutia

– napr. Slovensko

2. KABINETNÁ VLÁDA

– vedúce postavenie má vláda (zbor ministrov) – kabinet
– členov vlády vymenúva parlamentom určený premiér, ktorý má právo ich vymeniť

– parlament prostredníctvom zákonov ohraničuje priestor vládnej politiky

– parlament prerokúva dôležité rozhodnutia vlády a schvaľuje program vlády 

– hlavným predstaviteľom vlády sa stáva šéf exekutívy (premiér, kancelár..)

– napr.: Nemecko

3. PREZIDENTSKÁ VLÁDA

– veľmi veľké právomoci má prezident ako hlava štátu

– forma zastupiteľskej demokracie, ktorá je založená na deľbe štátnej moci

– zložky moci: · zákonodarná (legislatíva) – parlament (horná a dolná snemovňa)
· výkonná (exekutívna) – prezident
· súdna (jurisdikcia) – najvyšší súd

– jednotlivé zložky sú: nezávislé, rovnocenné, kontrolujú sa

– napr.: USA

PARLAMENTNÁ A PREZIDENTSKÁ REPUBLIKA

– najpodstatnejším znakom prezidentskej formy vlády je fakt, že legitimita exekutívnej aj legislatívnej moci je odvodená od občanov. To znamená, že aj parlament, aj prezident sú volení de facto priamo občanmi, v parlamentnej forme sú prezidenti niekedy volení parlamentom alebo iným špeciálnym, na toto určeným orgánom