Politológia – vypracované maturitné okruhy

Ostatné » Občianska náuka

Autor: miruska (15)
Typ práce: Maturita
Dátum: 10.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 922 slov
Počet zobrazení: 122
Tlačení: 8
Uložení: 7

Politológia – vypracované maturitné okruhy

- exaktná, behaviorálna (skúma politické správanie a konanie) veda

- jej dejiny začínajú v antickom Grécku, rozvíja sa v USA v 19. st., boom po 45, oficiálne vzniká v 1949

- tvoria ju disciplíny: teória politiky, komparatívna politológia, politické myslenie, geopolitika, politická prognostika, politická sociológia

Politika

- cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá smeruje k efektívnemu riadeniu ľudských zdrojov v spoločnosti, popisuje účasť občanov na moci a skúma politické správanie jednotlivcov a skupín a mechanizmy ich kontroly

PO1 Vysvetlite vznik a podstatu štátu. Charakterizujte znaky a funkcie štátu.

- Vznik štátu je spojený so vznikom práva.

- Právo a štát sa vzájomne potrebujú – štát potrebuje právo na vyjadrenie suverenity a legalizovanie vnútornej štruktúry, právo potrebuje štát aby bolo vynútiteľné a univerzálne platné.

- Thomas Hobbes (empirik, 16. st., VB) v diele Základy prirodzeného a politického práva odpovedá na otázku: prečo vzniká štát?; tvrdí, že štát vzniká z 2 dôvodov:

  1. reciprocita – garantuje občanom to, čo im garantované nebolo – ochrana života a súkromného vlastníctva, každý vznikom štátu niečo získa ale aj stratí (časť slobody)
  2. diverzifikácia – spoločnosť sa stáva vnútorne rôznorodá (vznikajú spol. vrstvy) a túto rôznorodosť treba riadiť/kontrolovať – na to vzniká štát, ktorý na kontrolu využíva právo

- Štát je pokračovaním procesu hominizácie (stávanie sa človekom) a súčasťou procesu socializácie (začleňovanie sa do spol.).

- Štát vzniká z dôvodov: pragmatických (udržanie kontroly rôznorodej spol.), ekonomických (každý niečo získa aj stratí).

- Podstata štátu: vysvetliť organizáciu spoločnosti, riadiť ľudské zdroje, koordinovať sociálnu stratifikáciu, vynucovať právo, vyjadrovať zvrchovanosť národa, donútiť občanov konať tak, ako by inak nekonali

-Znaky štátu:

  1. štátne územie – určené (vymedzené) št. hranicami, geografický reliéf, výsostné vody, riečne vody, vzdušný priestor, nerastné bohatstvo, veľvyslanectvá, morské dno
  2. štátna suverenita – delí sa na: s. navonok – ostatné štáty nemôžu zasahovať do záležitostí štátu; s. dovnútra – štát je nadradený občanom
  3. štátne občianstvo – príslušnosť štátu daná právomocami a povinnosťami, vychádza z toho, že stavebnou jednotkou štátu je občan, moc pochádza od občana, obyvateľ na rozdiel od občana nemá právo: voliť, na diplomatickú ochranu (využívanie služieb veľvyslanectiev),..., nemá povinnosti: platiť dane,...
  4. štátna moc – núti občanov konať tak, ako by inak nekonali, jednotlivé zložky majú presne vymedzené právomoci, je verejná – vykonáva ju verejne volená byrokracia
  5. štátne symboly – hymna, pečať, vlajka, znak

-Funkcie štátu:

vnútorné:

  1. bezpečnostná – represívne zložky moci udržujú vnútorný poriadok, zabezpečujú vynútiteľnosť práva
  2. právna (legislatívna) – štát vytvára legislatívny rámec, ktorý v praxi vynucuje, garantuje dodržiavanie základných práv a slobôd
  3. ekonomická – štát zabezpečuje alokáciu (konkurenčné prostredie), distribúciu (prerozdelenie peňazí medzi príjmovými a nepríjmovými skupinami), fiškálnu a menovú politiku
  4. sociálna – garantuje istoty v núdzi – zdravotná star., soc. zabezpečenie, podpora v nezam.
  5. kultúrna – rozvoj vedy a vzdelávania, ochrana kult. dedičstva a život. prostredia

vonkajšie:

  1. obranná – obrana pred vonkajším nepriateľom
  2. diplomatická – štát participuje na medzinár. dohodách, zastupuje občanov v zahraničí (cez centrálnu banku, export...)

PO2
Vysvetlite podstatu horizontálnej deľby štátnej moci. Charakterizujte formy vlády z hľadiska hlavy štátu a z hľadiska podielu občanov na moci. Analyzujte rozdelenie štátnej moci v Slovenskej republike podľa uvedených kritérii.
PO3 Definujte pojem štátny režim. Charakterizujte demokratický, autoritatívny a totalitný režim.


Horizontálna deľba štátnej moci:
-tri rovnocenné zložky – exekutíva, legislatíva, judikatúra, objektívne je legislatíva nadradenou (tvorí rámec pre fungovanie ostatných zložiek) – medzi nimi vzťahy definované správnym a ústavným právom:

-exekutíva – ministerstvá, vláda, prezident
-prezident – menuje vládu, menuje ministrov, predsedu vlády, môže sa účastniť na rokovaní vlády , menuje diplomatov, podpisuje medzinárodné zmluvy, zastupuje štát navonok, je vrchný veliteľ ozbrojených síl štátu, môže zasahovať do súdneho konania
-vo vzťahu k legislatíve má prezident právo veta, môže sa účastniť na zasadaní NR SR, podáva Správu o stave republiky, zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR

-vzťah parlament – exekutíva – legislatívna iniciatíva, schvaľovanie zákonov, členovia vlády – gestori alebo spravodajcovia zákonov

-legislatíva (NRSR) navrhuje a volí ústavných sudcov

-kontrolné inštitúcie – prokuratúra, Ústavný súd, ombudsman, kontrolné úrady (NKÚ)

Formy vlády podľa:

-podielu občanov na moci – demokratické (republiky) a nedemokratické (autokratické/totalitné) štáty

-hlavy štátu:
1. republiky:
-hlava štátu je volená parlamentom alebo občanmi na určité časové obdobie

-prezidentské, parlamentné, kancelárske


  1. monarchie:
    -autokratické, distribúcia politickej moci je zabezpečená dynasticky, častokrát bez periodicity striedania
    -nie nevyhnutne nedemokratické

-absolutistické, stavovské, dualistické (ústava vzniká z rozhodnutia panovníka), teokratické, konštitučné
-autokratické režimy – aristokracia, oligarchia, plutokracia (vláda magnátov), monokracia (samovláda), byrokracia, sofokracia, gerontokracia

PO4 Vysvetlite podstatu vertikálnej deľby štátnej moci. Charakterizujte a porovnajte unitárne a zložené štáty.
Vertikálna deľba štátnej moci podľa:
A) územno-právneho členenia
B) decentralizácie
C) subsidiarity

-na základe správneho práva – politické členenie na nižšie právne celky, ktoré spravujú vymedzené oblasti
-základným motívom je decentralizácia – deľba na štátnu správu a samosprávu – kompetencie sú zákonným spôsobom presunuté na nižšiu úroveň, medzistupeň medzi ŠS a SS = špecializovaná štátna správa
-subsidiárny vzťah medzi ústrednou a regionálnou vládou

-deľba exekutívy:
1. ministerstvá – vyhlášky + legislatívna iniciatíva
2. VÚC – ich odbory, ktoré spravujú určité oblasti
3. mesto – na jeho úrovni môže existovať špecializovaný odbor

-príklad deľby moci – zdravotníctvo – univerzitné a fakultné nemocnice – štát, krajské – VÚC, miestne – dotované z mestského rozpočtu, ŠŠS – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
-deľba z osobného hľadiska – prezident-župan-primátor/starosta

-legislatíva – NR SR – Krajské zastupiteľstvo (vydáva VZN) – Mestské/obecné zastupiteľstvo

-judikatúra – Najvyšší súd – krajské súdy – okresné súdy (Generálna prokuratúra – krajské – okresné prokuratúry


Štáty podľa územného členenia:
-unitárne:
-1 štát, jednotná ústava, jednotné znaky, územie, armáda, atď.
-centralizované – kumulácia moci do 1 centra
-decentralizované – presun právomocí na regióny – formou samosprávy alebo autonómie

-zložené štáty:
-z 2+ štátov s istou suverenitou – oddelené financie, soc.systém, atp., ale spoločné hranice, mena, zahr. politika...
-možné usporiadania – federácia, konfederácia, únia

PO5 Vysvetlite princípy volebného práva, vymenujte druhy volieb v Slovenskej republike. Charakterizujte pomerný a väčšinový volebný systém.


Volebné právo – základné občianske právo, smeruje k participácii občanov na moci, vyjadruje vzťah občanov k verejnému životu, je priamym nástrojom politického správania
-všeobecné – bez rozdielu pohlavia, rasy, menšinovej a politickej príslušnosti
-aktívne (možnosť voliť, od 18r.), pasívne (od 21, možnosť byť volený, okrem prezidenta – 35 rokov)
-vyžaduje trvalý pobyt na území SR

-rovné (každý má jeden rovnocenný hlas), priame (neprenosné), tajné

-funkcie volieb:
1. participácia občanov na moci
2. prostriedok (periodickej) výmeny politických elít
3. prostriedok legitimity
4. prostriedok naplňovania občianskeho povedomia
5. ukazovateľ hodnôt

-voľby v SR – prezidentské, parlamentné, komunálne(VÚC, mestá, obce), európske, o sťažnostiach rozhoduje Ústavný súd
-možnosti politickej participácie občanov – voľby, referendum, petícia, plebiscit, demonštrácia
-volebné systémy:
1. pomerný – volia sa strany (kandidátky), ÚVK prerozdeľuje mandáty, víťaz nemusí zostavovať vládu
2. väčšinový – v každom obvode je zvolený jeden poslanec – personálny princíp – rozhoduje sa o osobách, víťaz berie všetko – v USA, GB

-výhody a nevýhody:
-1. väčšia pluralita, ale o to nestabilnejší systém, možnosť koaličných vlád – kompromisy, ale aj konflikty
2. možnosť stabilnej vlády (1-farebná), občania volia konkrétne osoby = politická zodpovednosť, nevýhoda – zmenšovanie politického pluralizmu
-problémom oboch – partokracia – nerozhodujú občania, ale stranícke záujmy


Vznik a vývoj demokracie, priama a nepriama demokracia v SR:
-demokracia = demos (ľud) + krateo (vládnuť)
-moc pochádza od občanov – priamo alebo zastupiteľsky

-základná myšlienka – najvyššia moc má slúžiť občanom, výkon moci je verejnou službou
-autorstvo pojmu – aténsky štátnik Kleón – demokratická vláda musí pochádzať z ľudu, byť ľudom uskutočňovaná a určená pre ľud – Gréci ju tak vymedzujú voči aristokracii – Kleónom inšpirovaný Lincoln: „Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“
-pojem demokracia – meniaci sa význam, je to zatiaľ najlepší, ale nedokonalý systém

-dnes je demokracia hodnotená kladne, ako typ „spravodlivej“ vlády

-v 18. st.- považovaná za vládu chudobných, spodiny

-v demokracii je nutné definovať ľud a spôsob výkonu moci
-aténska demokracia – priama, moderné chápanie – nepriama, zastupiteľská
-priama – priame rozhodovanie hlasovaním (v Gr. ľud=slobodní,majetní muži)
-20. st. - ľud = všetci, ktorým sú priznané občianske práva a slobody (nové chápanie)
-dnes – demokracia vnímaná ako vláda všetkých, ale zastupiteľským prístupom

-základne znaky – trojrozdelenie štátnej moci (zaviedol Ch. De Montesquieu), moc je obmedzená zákonom, parlamentarizmus (obnovovanie moci v pravidelných intervaloch), rešpektovanie ľudských práv a slobôd, prehľadný systém kontroly, kvalita práv menšín, vzťah občan – štát je vymedzený právnym poriadkom, politický pluralizmus, rozvinutosť občianskej spoločnosti, tolerancia názorov, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva, ústavnosť

-nedemokratická vláda – diktatúra/autokracia – kumulácia moci u jednotlivca alebo skupiny, nerešpektovanie zákonov, obmedzovanie ľudských a občianskych práv, prevládanie mimovládnych foriem vládnutia, stieraný vzťah medzi súkromným a verejným

-formy demokracie – priama a nepriama, v nepriamej zostávajú prvky priamej – referendum, plebiscit, občianska iniciatíva – schopnosť iniciovať tvorbu leg. (v MPK), odvolávanie – napr. na úrovni samosprávy

-znaky nepriamej demokracie – pluralita, rovnosť, kontrola, dočasnosť, princíp väčšiny, konsenzus, liberálnosť voči občanom (garancia ľudských a občianskych práv)

PO 6 Objasnite pojmy politika, politické správanie, politický systém. Vysvetlite úlohu politických strán v politickom systéme štátu, rozdeľte politické strany podľa základnej politickej orientácie a reálneho politického vplyvu.

Politika = ľudská činnosť, v ktorej sa uskutočňuje moc pri hľadaní efektívnych spôsobov riadenia spoločnosti
-základný prvok politiky – politické strany = PO, dobrovoľné združenia, reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne,... predstavy členov a sympatizantov, pričom cieľom je pôsobiť na verejnosť – tvorba členskej a voličskej základne, priama účasť na voľbách, zisk zastúpenia vo volených orgánoch a reálnej politickej moci – vedie k presadeniu politických zámerov
-význam strán – umožňujú realizovať zastupiteľský princíp – moc realizujú na základe legitimity, získanej od občanov, stabilizujú politickú moc, robia ju prehľadnou, ukazujú pluralitu, podporujú konkurenciu v politickom priestore

-založenie politickej strany- 10 000 podpisov, návrh stanov, politický program, ktorý definuje ciele strany, robí ju navonok čitateľnou, registrácia na Ministerstve vnútra SR – programom nesmie smerovať k rozkladu štátu
-členstvo – možné pre každú FO nad 18 rokov, nutný súhlas s programom strany, nesmie byť členom inej strany, musí platiť členské príspevky
-prve moderné strany – Francúzsko (po revolúcii 1789), vznikajúce USA, strany v dnešnom chápaní – 2.pol. 19.st. - buržoázia si vytvára priestor pre politickú moc

-politické strany:
1. konzervatívne – presadzujú tradičné hodnoty (náboženstvo, rodina, národ, manželstvo, atď.)

  1. liberálne – základom je obhajoba ľudských a občianskych práv, niekedy pacifizmus, určite kozmopolitné, presadzujú slobodu jednotlivca, osobnosť, zmenšenie úlohy štátu, individualizmus, platené služby, školstvo, zdravotníctvo, podporujú podnikanie
    3. sociálne – podpora významu štátu, sociálne slabších, vylúčených, budovanie sociálnych sietí, garancia bezplatných výhod – školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém, snažia sa odstraňovať sociálne rozdiely, štátny paternalizmus (ochrana vlastníctva strategických podnikov štátom)

    -politické spektrum
    -ľavica – soc.dem. strany, preferencia silného štátu
    -pravica – liberálne, ultrapravicové (nacionalistické – až xenofóbne, protiústavné) strany

-stred – do určitej miery konzervatívne strany

-podľa vplyvu – parlamentné/mimoparlamentné

-podľa politického správania – ústavné, revolučné (snaha o zavedenie nového poriadku – napr. monarchistické strany)

PO7 Vysvetlite základné princípy fungovania štátnej správy a samosprávy v Slovenskej republike. Európsky integrácia, inštitúcie EU a ich kompetencie.

Verejná správa (VS) = štátna správa (ŠS) + špecializovaná štátna správa (ŠŠS) + samospráva (SS)
-VS má právomoci vymedzené správnym právom (to spadá do verejného = len to, čo zákon umožňuje – akékoľvek konanie nad rámec zákona je trestný čin) = zákonnosť, platí subsidiarita, ústavnosť, decentralizácia (výkonné právomoci sú distribuované z centra do regiónov – problémová otázka šetrenia – lepšie možná na úrovni ŠS, SS spravuje politicky citlivé oblasti – školstvo, zdravotníctvo, atď.)
-uvažuje sa o zrušení ŠŠS – spája ŠS a SS prinášaním celorepublikových právomocí do regiónov
-územnoprávne členenie – hierarchizuje VS – právomoci sú vymedzené o.i. územnou pôsobnosťou – z toho ale vyplývajú regionálne rozdiely

Európska únia – hlavné inštitúcie – Rada EÚ, Európska komisia, Európsky parlament, Európsky súdny dvor, ECB, eur. Ombudsman, Európska investičná banka, Európsky arbitrážny súd, Europol

-menová únia – 17 členov
-posledný právny akt – Pakt stability (25 – okrem ČR a GB)
-právne dokumenty – Lisabonská zmluva (formálna, flexibilná, princípy konsenzuálneho práva), Maastrichtská zmluva, Zmluva z Nice, Amsterdamská zmluva, Schengenská dohoda

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#dohoda, súhlas, konsenzus, alebo sociálny konflikt


Odporúčame

Ostatné » Občianska náuka

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014