Právo – vypracované maturitné okruhy

Ostatné » Občianska náuka

Autor: miruska (15)
Typ práce: Maturita
Dátum: 10.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 747 slov
Počet zobrazení: 122
Tlačení: 7
Uložení: 5

Právo – vypracované maturitné okruhy

PR1 Vysvetlite vznik práva, vymenujte hlavné piliere európskeho práva. Charakterizujte právnu normu podľa znakov a právnej sily.

Vznik práva súvisí so vznikom štátu – objektívne, písané právo vznika vtedy, keď vzniká štát – vznik kodexuálneho práva. Vznikom štátu sa zaoberali Thomas Hobbes a J.J. Rousseau.

Právo + štát – potrebujú sa navzájom, štát potrebuje právo aby legalizoval svoju vnútornú štruktúru, právo potrebuje štát aby mohlo byť vynútiteľné, aby malo univerzálnu platnosť

Genealógia práva:

-1. zvykové/tradičné – predštátne formy spoločnosti – rodové, prvotnopospolná spol.

-2. objektívne/kodexuálne – Babylon, Čína, antika (až do 20.st.)

-3. nepísané/precendensuálne – 20.st.

1.je naratívne – odovzdávané ústne, vynucuje ho miestna autorita (šaman, vodca rodu, atď.)

  1. platí pre všetkých, je verejné, písané, štátom vynútiteľné, prvý kódex – Chamurappiho zákonník (1800 BC), potom:

Lex duodecium tabulorum (Zákon 12tich tabúľ) – grécke právo – Solón

Corpus iuris civilis (Súhrn občianskeho práva) – rímske právo, zásada Ignoratia iuris non excusat, Zákon sudnyj ljudem – prepis rímskeho obč. Práva pre Veľkú Moravu – 9.st. AD

Opus Tripartitum – uhorské obyčajové právo – r. 1514, charakterizuje postavenie uhorskej šlachty, predchádza mu Zlatá bula Ondreja II. (r. 1222)

Magna charta libertatum – Veľká listina slobôd, prvá nepísaná ústava (r. 1215)

  1. precedens = vzorový príklad, platí pre rozhodnutie súdov v podobných prípadoch, typické pre anglo-americkú právnu kultúru, platné aj pre európske právo, v európskej právnej kultúre právo tvorí legislatíva, súdy ho len aplikujú, v americkej tvoria právo súdy svojimi rozhodnutiami.
    Slovenská PK platí do európskej, preto pre ňu platí aj precendensuálne právo (spory v oblasti ľudských práv – Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Strassbourgu, zákaz trestu smrti)


Na otázku prečo vniká štát odpovedá v 16. st. britský predstaviteľ empirizmu, Thomas Hobbes – dielo Základy prirodzeného a politického práva – tvrdí, že štát vzniká preto, lebo občanom garantuje, čo im garantované nebolo – ochrana života a súkromného vlastníctva

Európska právna kultúra:

-vznik v období helenizmu (2.st BC – 2.st. AD), tri piliere symbolizované tromi miestami:

Administratívne centrum Atén – Akropolis, centrum Ríma – Kapitol, Sinaj (Dekalóg)

Gréci – ako prví sazaoberali otázkou právneho usporiadania štátu – Platón, Aristoteles

Rimania – rozdelili právo na verejné a súkromné, najviac rozvinuli správne právo, vytvorili vedu, ktorá skúmala právne vzťahy a schémy - „iuris prudentia“, vniesli do práva hierarchiu, systém na princípe Ignoratia iuris non excusat

Židia a kresťania - vniesli do európskeho práva špecifické právne prípady – poľahčujúce okolnosti, konanie v krajnej núdzi, zastavenie trestného konania, amnestia, zníženie výšky trestu, prítomnosť právneho zástupcu, prezumpcia neviny, verejnosť rozsudku, otázka úmyslu, prejavenie ľútosti, dohoda o vine a treste

Znaky európskej právnej kultúry – je formou objektívneho, písaného, verejného, kodexuálneho práva, je abolicionistická (zákaz trestu smrti), narozdiel od USA (tam – mortikalizmus), o vine rozhoduje súdny senát, v USA laická porota

Právna norma = všeobecné a záväzné pravidlo správania sa FO, PO.

Všeobecné = platí pre všetkých, ak nie je určené inak, záväzné = vynútiteľné štátom, neznalosť neospravedlňuje

Znaky PN:

-určená štátom v štátom určenej forme (ústava, ústavný zákon, zákon, nariadenie vlády, vyhláška ministerstva, všeobecne záväzné nariadenie) – delenie na zákonné a podzákonné (3 a 3), vzťah subsidiarity medzi jednotlivými úrovňami

-PN je normatívna = presným znením niečo vymedzuje – zákazy, príkazy, povolenia

-priamo vynútiteľná – vynucujú ju represívne zložky štátnej moci – polícia, prokuratúra, inšpekcie, colná správa, v súdnom konaní súdy

-nepriamo vynútiteľná – kampane, školenia, medializácia

-efektívna – štát sa zameriava na verejný život, nerieši rodinné vzťahy, len ak sú v nichproblémy dané podnetom

Delenie PN – zákonné/podzákonné alebo konštitutívne/deklaratórne

PN = 3 časti – hypotéza, dispozícia, sankcia

-hypotéza = „zmysel PN“

-dispozícia – presné znenie PN (litera zákona)

-sankcia vyplýva z konania v rozpore s PN

-sankcia reaguje na dispozíciu

-ak sú hypotéza a dispozícia v rozpore = právna diera = neefektívnosť

-sankcia – reparačná, reštitučná, represívna, satisfakcia

PR2 Vysvetlite jednotlivé etapy legislatívneho procesu. Objasnite pojmy platnosť, účinnosť a pôsobnosť právnej normy.

  • tvorba akejkoľvek právnej normy
  • zákonodarný proces – tvorba zákona
  1. zákonodarná iniciatíva – exekutíva alebo legislatíva. Spravidla sa tvorba zákona začína v exekutíve. Návrh vypracuje príslušný rezort
  2. medzirezortné pripomienkové konanie – iné rezorty pripomienkujú (aby nevznikla právna diera). Zasahujú aj mimovládne organizácie – jediný krok, kde občania môžu zasiahnuť
  3. hlasovanie vo vláde – nadpolovičná väčšina potrebná na schválenie
  4. zákon prechádza do legislatívy, získava gestora (obvykle príslušný minister alebo predseda výboru) a spravodajcu (zodpovedný za jeho distribúciu)
  5. 3 čítania v parlamente – oboznamovanie sa s návrhom
  6. rozprava v parlamente – poslanci sa vyjadrujú k zákonu v pléne, vznášajú pripomienky
  7. hlasovanie v NR SR – nadpolovičná väčšina potrebná na schválenie (76 hlasov)
  8. podpisovanie (signovanie):
    1x legislatíva – predseda parlamentu
    2x exekutíva – predseda vlády + prezident
    - prezident má právo veta, ak ho použije, zákon sa vracia do bodu 4, ak je parlamentom znova schválený, tak ho prezident musí podpísať
  9. právna norma nadobúda platnosť zverejnením v Zbierke zákonov, účinnosť po uplynutí legisvakančnej lehoty (14 dní) alebo od dátumu uvedeného v PN
  • je možné preskočiť niektoré kroky = skrátené legislatívne konanie – ak ho vláda odôvodní, môže byť kvôli legislatívnej núdzi skrátené pripomienkové konanie
  • ústavný súd nálezom rozhoduje či právna norma je/nie je v rozpore s ústavou, či neporušuje subsidiaritu (ak je na US podaný podnet)

    -platnosť PN – nadobudnutie zverejnením v Zbierke zákonov (posledný krok leg. Procesu)

-účinnosť – od termínu stanoveného v PN alebo po uplynutí legisvakančnej lehoty

-pôsobnosť – miestna, časová, osobná – ak nie je stanovené inak, tak všeobecná (všade, vždy, pre každého)

PR3 Vysvetlite vznik moderných ústav, načrtnite dejiny ústavnosti na Slovensku. Urobte stručný prehľad 2. hlavy Ústavy SR – práva a slobody občanov.

Vznik ústav: prvopočiatky ústavnosti boli položené v starovekom Grécku (Platón, Aristoteles uvažujú o vhodnom usporiadaní spoločnosti); v období feudalizmu vyššia šľachta bojuje za ústavu pre obmedzenie absolutistickej moci panovníka. Prvou nepísanou ústavou je ústava Veľkej Británie, hoci ešte nie je ústavou v dnešnom chápaní; netvorí súbor systematicky usporiadaných právnych noriem, ale len súbor zozbieraných listín z rôznych období monarchie (jej súčasťou je Magna charta libertatum, 1215); nepísané ústavy sa vyvíjajú v zmysle zvykového práva. Prvou písanou ústavou je ústava USA (1787, ako dokument so špeciálnym uzákonením, ktorý vznikol v súvislosti s dosiahnutím nezávislosti); prvou písanou ústavou v Európe je ústava vo Francúzsku, ktorá vznikla pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie; v 19. storočí vznikajú v Európe ďalšie ústavy v súvislosti s bojom o prijatie ústav. Ústavy sú prijímané buď zákonodarným zborom alebo priamym hlasovaním občanov

Súčasná podoba ústav sa začala formulovat so vznikom moderných štátov, za ktorý možno považovat prijatie Ústavy USA (1787) a Ústavy Francúzska (1791). Prvé ústavy ovplyvnili okrem iného aj rôzne ideové konspekty, medzi nimi myšlienky prirodzeného práva, koncepcia spoločenskej zmluvy a teória deľby moci

  1. Ústavy späté s prvými revolúciami – najmä anglickou, americkou a francúzskou. Samotné texty ústav boli koncepčne založené na úprave delby moci a položili základy najvyšších štátnych orgánov. Boli produktom deklarácii vyjadrujúcimi filozofiu nového postavenia človeka ako slobodného indivídua.
  2. Ústavy 19. storočia – vyjadrujú etapu formovania národných štátov a striedania rôznych typov režimov. Potvrdili predchádzajúce zakotvenie prvých slobôd občanov a upravovali vztahy medzi najvyššími štátnymi orgánmi.
  3. Ústavy z prelomu 19. a 20. storočia - sú odrazom už vznikajúcich moderných politických strán, ktoré vytvárali nové agendy v oblasti sociálnych a politických práv. Odrážali novú politickú a ekonomickú realitu, ktorá vyvrcholila v predvečer I. svetovej vojny.
  4. Ústavy ako symbol nového usporiadania sveta po I. svetovej vojne – reprezentovali parlamentnú demokraciu a politické práva občanov (už vrátane postupne zavádzaného všeobecného volebného práva). Napriek tomuto pozitívnemu trendu sa podarilo udržat demokratický character režimu len vo velmi obmedzenom počte štátov, v mnohých prípadoch došlo k potlačeniu demokratických princípov.
  5. Ústavy po II. svetovej vojne – odrážali etapovitý vývoj svetového systému a vyvrcholili stavom, ktorý platí v súčasnosti. Hlavnými zvratmi bol prechod od totalitných režimov k demokratickým, proces opačný v najmä krajinách pod vplyvom Sovietskeho zväzu, 60. roky a vznik nových štátov najmä v Afrike, koniec niektorých európskych nedemokratických režimov v 70. rokoch a nakoniec pád deliacej železnej opony v Európe a s tým súvisiaci rozpad viacerých dovtedajších federácií

Dejiny ústavnosti na Slovensku

Habsburská monarchia

  • Štadionova ústava: Štadionova ústava alebo (marcová) oktrojovaná ústava alebo oktrojovaná ríšska ústava bola „Ríšska ústava“, ktorej tvorcom bol gróf Štadion, vydaná v marci 1849, ktorá bola prvou ústavou platnou na území dnešného Slovenska. Išlo o prvú skutočnú - výrazne centralistickú - celorakúsku ústavu. Zákonodarnú moc mal podľa nej vykonávať cisár spoločne s dvojkomorovým ríšskym snemom
  • Februárová ústava
  • Zákonný článok 12 o rakúsko- uhorskom štátoprávnom vyrovnaní

Prvá československá republika

  • Ústavné provizórium: 28.10.1918: samostatný, spoločný štát Čechov a Slovákov. Ako prvý bol prijatý zákon č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu Česko-Slovenského. Tento zákon je tiež nazývaný Prvé ústavné provizórium.
  • Ústavná listina Československej republiky: ústava bola inšpirovaná francúzskou a americkou ústavou; niektoré jej časti tiež boli prevzaté z mierových zmlúv. Základnými princípmi tejto ústavy boli najmä princíp suverenity ľudu, princíp parlamentnej demokracie, princíp dodržiavania základných práv, princíp trojdelenia moci.

 

Slovenský štát

Pomníchovské obdobie charakterizované ústavným zákonom o autonómii Slovenskej krajiny. Následne 14. marca 1939 prijal Slovenský snem tzv, Zákon o samostatnom slovenskom štáte. 

Ústava Slovenskej republiky prijatá 21. júla 1939.

Ústava totalitného vojnového štátu so spornými zákonmi, ktoré popierali práva a slobody občanov.

Druhá československá republika

  • Ústavný vývoj 1945 až 1948 : V marci 1945 sa v Moskve odohralo stretnutie medzi česko-slovenským exilovým prezidentom Dr. Benešom a komunistami vedenými K. Gottwaldom, kde sa rokovalo o vytvorení novej vlády. 5. apríla bol na zasadnutí tejto vlády prijatý tzv. Košický vládny program.
  • Ústava 9. mája 1948
  • Ústava Československej socialistickej republiky (1960)
  • Ústavný zákon o československej federácii (1968)

Tretia československá republika a Slovenská republika

Ústava SR : Ústava Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 (plná účinnosť od 1.1.1993). Jej výklad a kontrolu dodržiavania zabezpečuje Ústavný súd Slovenskej republiky.

Druhá hlava Ústavy SR - Základné práva a slobody (základné ľudské práva a slobody; politické práva; práva národnostných menšín, etnických skupín; hospodárske, sociálne, kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia, právo na súdnu ochranu)

Prvý oddiel druhej hlavy ustanovuje niektoré základné zásady týkajúce sa základných práv a slobôd (Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.).

V druhý oddiel (Základné ľudské práva a slobody) upravuje napr.: právo na život, právo na súkromie, zákaz mučenia, právo vlastniť majetok, sloboda pohybu, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a podobne.

Tretí oddiel upravuje politické práva, ako napr.: sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, zhromažďovacie právo, združovacie právo, či právo na odpor.

Medzi práva národnostných menšín upravených v štvrtom odd. patrí napr. právo na vzdelanie v rodnom jazyku, právo používať rodný jazyk v úradnom styku.

Piaty oddiel upravuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva, napr.: právo na slobodnú voľbu povolania, právo na štrajk, právo na ochranu zdravia, právo na vzdelanie alebo sloboda vedeckého bádania a umenia. Šiesty oddiel upravuje právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.

Siedmy oddiel právo na súdnu a inú právnu ochranu. Tu je upravená aj známa zásada, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (tzv. prezumpcia neviny).

Ôsmy oddiel len upresňuje niektoré ustanovenia v prvej a druhej hlave.
PR4 Analyzujte 5.-8. hlavu Ústavy SR a porovnajte právomoci ústavných činiteľov.

Ústava:

- najvýznamnejšia, najsilnejšia, základná právna norma
- preambula + 9 hláv – 156 článkov

  1. hlava:
  2. oddiel - NR SR
  • zákonodarný orgán, ústavodarný orgán
  • 150 poslancov
  • schvaľuje programové vyhlásenie vlády
  • vyhlasuje nedôveru vláde
  • predsedníctvo + plénum
  • mandát – 4 roky
  • poslanec môže byť každý kto má pasívne volebné právo a je trestne bezúhonný
  • pasívne volebné právo – od 21 rokov
  • poslanec má priestupkovú imunitu
  • poslanec môže len prednášať na vysokej škole alebo robiť výskum/vedu inak by sa to považovalo za konflikt záujmov
  • odvoláva prezidenta – napríklad za vlastizradu, vypovedá vojnu inej krajine
  • poslanecký mandát je nezastupiteľný (poslanca nie je možné zastúpiť napr. pri hlasovaní)
  1. oddiel - referendum
  • občania môžu zasahovať do vecí verejných
  • špeciálny inštitút – pozostatok priamej demokracie
  • vyhlasuje ho prezident
  • návrh dávajú NR SR, prezident alebo občania ( petícia – 350 000 podpisov)
  • je platné ak príde viac ako 50% oprávnených voličov ktorý disponujú aktívnym volebným právom
  • je záväzné pre legislatívu a exekutívu
  • nedá sa v ňom hlasovať o daňovom a odvodovom systéme, rozhodnutiach súdu a o štátnom rozpočte
  1. hlava:
  2. oddiel – prezident:
  • má právo suspenzívneho veta (=len 1x)
  • odvoláva ministrov na podnet NR SR
  • prijíma demisie vlády, ministrov
  • vyhlasuje vojnový stav
  • menuje ústavných sudcov na podnet vlády ( z 21- 11)
  • zastupuje občanov v zahraničí aj doma
  • menuje veľvyslancov, generálneho prokurátora na základe voľby NR SR, profesorov vysokých škôl, sudcov
  • udeľuje štátne vyznamenania
  • najvyšší veliteľ ozbrojených síl
  • mandát – 5 rokov
  • volený priamo vo voľbách v 2 kolách
    • priama voľba – občania volia
    • nepriama voľba – poslanci NR SR (už nie, ale platí napr. v ČR)
  • vyhlasuje amnestiu, udeľuje milosť, zastavuje trestné alebo súdne konanie, skracuje výkon trestu
  • odvoláva ho NR SR
  • môže byť zvolený len 2 krát po sebe
  • ratifikuje medzinárodné zmluvy
  • povinnosť – raz do roka musí vydať Správu o stave republiky a predniesť ju v NR SR, zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu
  • ak abdikuje/zomrie – právomoci preberá premiér
  1. oddiel – vláda:
  • spravuje verejné financie na základe štátneho rozpočtu
  • koná podľa programového vyhlásenia vlády
  • pripravuje zákony (právne normy) – iniciuje tvorbu práva
  • členovia vlády – ministri + premiér + podpredseda
  • ak minister podá demisiu, ide na jeho miesto nový/zrušené ministerstvo
  • ak premiér podá demisiu – pád vlády
  • mandát – 4 roky
  • minister je zodpovedný parlamentu
  1. hlava
  2. oddiel – Ústavný súd
  • prezident menuje ústavných sudcov, volí ich NR SR
  • dohliada nad ústavnosťou – subsidiarita práva
  • sídli v Košiciach
  • rozsudok = nález
  • vykladá ústavné zákony, ústavu
  • sudcovské imunita má zabezpečiť nezávislosť
  1. oddiel – civilné súdy
  • Najvyšší > krajský > okresný
  • Najvyšší - odvolací, proti jeho rozsudku nie je odvolanie
  • krajský – trestný
  • okresný – občiansky
  • špecializovaný trestný súd spadá pod Najvyšší súd
  • sudca – ukončené právnické vzdelanie, bezúhonný, 30 – 65 rokov, mandát – ukončený 65 rokom života, menovaný prezidentom
  • rozsudky – verejné
  • nezávislé, nestranné štátne inštitúcie
  1. hlava

1.oddiel - prokuratúra

  • Generálna > krajské > okresná
  • generálny prokurátor menuje prokurátorov nižšieho stupňa
  • dbá na dodržiavanie zákonnosti – legalita
  • kontroluje štátne orgány – vláda, parlament, súdy, väzenie, štátna správa
  • môže zastupovať záujmy navrhovateľa (občianske spory)/, vždy zastupuje štát (trest. spory)
  • prokurátor začína súdne konanie = vypracováva obžalobu, navrhuje výšku trestu, prijíma podnet na začatie trestného konania, vznáša obvinenie, schvaľuje zadržanie/zatknutie podozrivého
  1. oddiel – ombudsman
  • volí ho NR SR, na 5 rokov
  • verejný ochranca ľudských práv
  • 30 rokov, ukončené právnické vzdelanie
  • advokát ktorý zastupuje záujmy občanov – právna pomoc – v prípade že právne orgány pochybili voči občanovi v nejakej veci a neexistujú opravné prostriedky
  • môže sa obrátiť na medzinárodné súdy
  1. hlava – zhŕňa predchádzajúce ustanovenia

PR5 Objasnite vznik právnych vzťahov, vymenujte prvky a subjekty právnych vzťahov. Definujte jednotlivé orgány právnej ochrany, vymedzte ich základné funkcie.


  • občianske právo upravuje vzájomné vzťahy medzi občanmi, teda medzi fyzickými a právnickými osobami navzájom, ako aj vo vzťahu k štátu
  • právne vzťahy sú určené právnym vedomím (znalosť práva + názory na spravodlivosť)
  • právne vzťahy sú vzťahy medzi subjektami, teda nositeľmi subjektívnych práv a povinností, kde jeden má právo niečo požadovať a druhý povinnosť požadované splniť
  • právne vzťahy vznikajú na základe právnych skutočností:
  • a) právna udalosť (prírodná katastrofa, tragédia, úmrtie, narodenie)
  • b) individuálny právny akt (vydaný orgánom štát. správy, ktoré súvisí s konkrétnou osobou (rozhodnutie súdu, pokuta)
  • c) právny úkon (spísanie závetu; uzatvorenie zmluvy; trestný čin)
  • prvky právneho vzťahu:
  • prvky práv. vzťahu tvoria subjekty: účastníci práv. vzťahu, ktorým vznikajú práva a povinnosti (zamestnanec, zamestnávateľ); a objekty: predmety právn. vzťahu, ku ktorým sa práva a povinnosti vzťahujú (pracovná zmluva, vynález, česť, dôstojnosť)
  • súčasťou právnych vzťahov je právna spôsobilosť (právna spôsobilosť označuje mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti, pričom táto spôsobilosť vzniká narodením, resp. počatím, keďže dediť môže už počaté dieťa a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho), spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť na právne úkony nadobúda FO plnoletosťou (výnimočne v 16-tom roku života, napr. pri uzavretí manželstva); pozbavenie (obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony je v kompetencii súdu, pričom dôvodom môže byť trvalá alebo dočasná duševná choroba), deliktuálna spôsobilosť (osobná zodpovednosť za spáchaný trestný čin; v trestnom práve SR je hranica deliktuálnej zodpovednosti stanovená zákonom od 15 rokov (má sa znížiť na 14 rokov); do 18 rokov je páchateľ trestného činu posudzovaný ako mladistvý, t.j. s osobitným spôsobom zaobchádzania a polovičnou sankciou za spáchanie trestného činu; súd môže v takomto prípade rozhodnúť o ochrannej výchove v špeciálnom výchovnom zariadení (šanca na nápravu, úsilie o prevýchovu) a právna subjektivita (právo vystupovať v právnych vzťahoch pod vlastným menom alebo hlavičkou firmy, ako aj niesť zodpovednosť za záväzky vyplývajúce z právnych vzťahov; vzniká zriadením spoločnosti: písomnou zmluvou, zakladajúcou listinou, registráciou v obchodnom registri, a zaniká vymazaním z obchodného registra)
  • orgány právnej ochrany – justičné orgány: súdy, notárstvo, advokácia, prokuratúra; sudca, prokurátor, notár a advokát majú zákaz vykonávať inú verejnú alebo zárobkovú činnosť (výnimkou je pedagogická alebo vedecká práca)
  • súdy: v sústave justičných orgánov majú dominantné miesto; sú to štátne nezávislé a nestranné inštitúcie; prerokúvajú spory a rozsudkom rozhodujú o vine alebo nevine; ukladajú tresty, rozhodujú, či občanovi určité právo alebo povinnosť prislúcha; poskytujú ochranu fyzickým a právnickým osobám; chránia záujmy zaručené zákonom; pôsobia preventívne a prevychovávajú
  • zásady organizácie súdov: voliteľnosť a odvolateľnosť sudcov; rovnosť občanov pred zákonom a súdom; právo obvineného na obhajobu; verejnosť; ústavnosť
  • sudcom sa môže stať bezúhonný občan nad 30 rokov s vysokoškolským právnym vzdelaním a po absolvovaní justičnej právnej skúšky
  • sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Súdnej rady SR; odvolateľnosť sudcov, napr. pre úmyselný trestný čin alebo prečin v rozpore s výkonom funkcie, pre dlhodobú zdravotné problémy alebo po dosiahnutí veku 65 rokov
  • typy súdov: civilné, vojenské
  • sústava súdov: súdy sú hierarchicky usporiadané od Najvyššieho súdu SR (Bratislava), ktorý je vrcholným súdnym orgánom, jeho predsedu a podpredsedu vymenúva prezident SR na návrh Súdnej rady na obdobie 5 rokov s cieľom dohliadať na zákonnosť v SR
  • všeobecné súdy: krajské a okresné súdy (riešia trestno-právne, občiansko-právne a obchodno-právne záležitosti)
  • Špeciálny súd je súdom vyššieho stupňa, ktorý podlieha Najvyššiemu súdu
  • Ústavný súd SR: sídli v Košiciach; 13 sudcov vymenúva prezident (z 26 navrhnutých NR SR) na dobu 12 rokov
  • úlohou Ústavného súdu je dohľad nad dodržiavaním ústavnosti; dohľad nad súladom zákonov s medzinárodnými zmluvami; výklad ústavy; posudzovanie porušovania práv a slobôd FO i PO; nálezmi rozhodovať o zrušení zákonov
  • proti rozhodnutiam jednotlivých súdov je možné sa odvolať, nie však proti rozhodnutiu Ústavného súdu
  • súdy všetkých stupňov rozhodujú v senátoch (3 – 5 členov); vo veciach menej závažného spoločenského významu môže rozhodovať aj samosudca (na úrovni okresného súdu)
  • prokuratúra: štátny orgán, ktorý chráni práva a záujmy FO a PO a záujmy štátu
  • úlohou prokuratúry je upozorňovať na nezákonnosť; stíhať trestné činy; dohliadať na dodržiavanie zákonov; dohliadať na dodržiavanie predpisov v činnosti súdov, ministerstiev a iných orgánov štátnej správy; vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti vo väzniciach; v trestno-právnych záležitostiach podávanie žaloby v mene štátu; v občianskoprávnych záležitostiach podávať návrhu na začatie konania
  • Generálna prokuratúra SR: najvyšší orgán v sústave orgánov prokuratúry; súčasťou GP je Úrad špeciálneho prokurátora na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu; súčasťou GP je vojenská prokuratúra
  • generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident na základe návrhu NR SR; funkčné obdobie 7 rokov; generálny prokurátor vymenúva prokurátorov nižších stupňov
  • advokácia: slobodné povolanie; Slovenská advokátska komora vedie zoznam advokátov
  • poslaním advokáta je poskytovanie právnej pomoci; obhajoba občanov v trestnom konaní pred súdom; zastupovanie FO a PO pri právnych úkonoch v občianskom súdnom konaní; spisovanie žiadostí a vytváranie právnych rozborov
  • komerční právnici: poskytujú právnu pomoc FO a PO predovšetkým v podnikateľských aktivitách
  • notárstvo: pôsobí v rámci ochrany práv; usporadúva vzájomné vzťahy občanov; rozhoduje o dedičstve, o registrácii zmlúv; spisuje verejné listiny (závet, predaj domu) a overuje ich; vykonáva opisy kópií z originálov (vidimácia); overuje podpisy (legalizácia); osvedčuje priebeh žrebovania a prijímanie peňazí; prijíma listiny do úschovy a poskytuje poradenstvo pre občanov
  • dozor nad činnosťou notárov vykonáva Notárska komora SR

PR 6 Vymedzte základný obsah Občianskeho zákonníka. Charakterizujte vecné práva. Vysvetlite vznik a zánik vlastníckeho a záväzkového práva.

OBČIANSKE PRÁVO (OP)

-základné odvetvie súkromného práva, ktoré smeruje k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, k ochrane osobnosti a majetku

-upravuje vzťahy FO, PO a štátu

-základné pramene: Občiansky zákonník (OP hmotné), Občiansky súdny poriadok (OP procesné), Ústava SR

Občiansky zákonník

- zaoberá sa právnymi úkonmi - kúpno-predajná zmluva, závet, darovacia zmluva, poistenie, nájom, vyhlásenie verejnej súťaže, osvedčenie právnej listiny, atď.

- subjekty OP: FO, PO a štát (ak ich právna spôsobilosť nie je úplne obmedzená)
- FO zaniká smrťou/vyhlásením za mŕtveho
- PO vzniká zápisom do Obchodného registra, zaniká vymazaním z OR

Práva:

  1. Vecné práva
  2. Záväzkové práva

1.Vecné práva

- oprávnenia FO, PO a štátu, ktoré umožňuje nadobúdať majetok a slobodne s ním nakladať

  1. a) Vlastnícke práva – základné ústavné aj občianske právo
  2. b) Záložné práva – pri hypotéke
  3. c) Zádržné práva – exekučné spoločnosti

1.a) Vlastnícke práva

- umožňujú FO, PO a štátu majetok nadobúdať, slobodne s ním nakladať, užívať ho a zničiť ho
- majú najvyššiu ústavnú ochranu


nadobúdanie:

- kúpa, dedenie, darovanie, nájom, požičanie (pôžička), vydržanie („bona fide“ - „ v dobrej viere“ - staraním sa o majetok 10 rokov, ak je neznámy vlastník), exekúciou, rozhodnutie štátneho orgánu - napr. reštitúciou

vlastníctvo:

- podielové – každý z vlastníkov má určený podiel

-bezpodielové spoluvlastníctvo – vzniká uzavretím sobášnej zmluvy, je to právny stav, v ktorom manžel a manželka majú spoločné vlastníctvo, ktoré nadobudli po uzavretí manželstva

- výnimky: dedičstvo, duševný majetok (patent, autorské práva), reštitúcia, veci potrebné na výkon povolania, veci preukázateľne nadobudnuté pred uzavretím manželstva

-zánik: anulácia, rozvod (majetkovo-právne vyrovnanie), dedičské konanie

-úprava – predmanželská zmluva (na Slovensku stále nie je možná)

  1. Záväzkové

- aplikácia vecných práv, sú ich naplnením

- vyplývajú z uzavretých záväzkových zmlúv, ktoré vznikli na základe slobodného rozhodnutia dvoch strán

-zmluvy + subjekty:

- kúpna, predajná - kupujúci, predávajúci

-darovacia – darca, obdarovaný

-nájomná – prenajímateľ, nájomca

-zmluva o dielo –zhotoviteľ, objednávateľ

-dedičská – poručiteľ, dedič

-poistná – poisťovateľ, poistenec

-úverová – veriteľ, dlžník

PR 7 Objasnite problematiku dedičského práva – predmet dedičstva, možnosť dedičstva, vysvetlite podmienky vydedenia

Dedičské právo

-patrí medzi základné ľudské (= možné od narodenia) a občianske práva

-pramene – Občiansky zákonník (hmotné), Občiansky súdny poriadok (procesné), Zákon o dedičstve (súčasť Občianskeho zákonníka)

-DP = také oprávnenia fyzických osôb, ktoré im umožňujú nadobúdať majetok špecifickým spôsobom prevodu majetku z rúk poručiteľa do rúk dedičov

-prevod sa aktualizuje smrťou/vyhlásením sa mŕtveho ale je žiaduce aby občania upravili majetkovo-právne vzťahy pred touto udalosťou

- sú tri spôsoby dedenia:
- zo závetu

- zo zákona

- zmiešane (oboma spôsobmi)

ZÁVET

-verejná listina ktorá obsahuje poslednú vôľu

-je verejný – môžu doň nahliadnuť notár, poručiteľ, dedičia

-musí spĺňať určité náležitosti aby bol právoplatný :

  1. a) formálna stránka – napísaný vlastnoručne alebo na stroji alebo počítači za účasti dvoch svedkov a podpísaný (svedkami + poručiteľom), u notára a potvrdený a podpísaný – najmenej napadnuteľný
  2. b) obsah závetu – meno poručiteľa, mená dedičov, podiel dedičov na majetku, podpis, dátum – kvôli aktualizácii

-môže byť zničený, nahradený, aktualizovaný, doplnený

-je možné ho napadnúť, napríklad kvôli spochybneniu (ak nespĺňa obsah/formu), ak je v rozpore so spôsobom dedenia – vydedenie

ZO ZÁKONA

-zákon stanovuje poradie dedičského nároku, pričom zdôrazňuje príbuzenské vzťahy :

1) manžel/manželka + deti – dedia rovným dielom 50:50 kvôli bezpodielovému spoluvlastníctvu.

2) rodičia alebo osoba, s ktorou žil poručiteľ minimálne rok v spoločnej domácnosti a vie to pred súdom dokázať - môže to byť napadnuté ostatnými členmi rodiny

3) starí rodičia a súrodenci

4) ďalšie príbuzenstvo (bratranci/sesternice) alebo im súd môže určiť predkúpne právo

5) štát – aukciou predaný majetok, peniaze pripadnú štátu

ZMIEŠANE

- ak poručiteľ závetom zámerne odkázal len časť alebo na nejaký majetok zabudol. Potom opomenutý majetok je dedený zo zákona. Ak sa o dedičstvo nikto nezaujíma, prepadá štátu a je vydražené v aukcii.

ODMIETNUTIE DEDIČSTVA

- vyhlásením na súde/písomným vyhlásením, je nezvratné

- predĺžené dedičstvo – okrem majetku dedíme aj dlhy, kvôli nim dedič môže odmietnuť dedičstvo, ak ho prijme, musí splatiť všetky dlhy poručiteľa v plnej výške

VYDEDENIE

- je možné vydediť, ak sa dedič správal zavrhnutiahodným spôsobom voči poručiteľovi alebo jeho poslednej vôli, ak mu neposkytol pomoc v chorobe/starobe, ak neprejavoval o poručiteľa taký záujem, aký mal, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin minimálne na 1 rok odňatia slobody, ak žil neusporiadaným životom

- dedičská nespôsobilosť – niekto nemôže dediť – ten, kto spáchal trestný čin voči poručiteľovi a jeho rodine alebo ten kto sa zavrhnutiahodným spôsobom správal k poručiteľovi, ale poručiteľ môže písomne odpustiť

- náklady ktoré znáša dedič – dedičská daň, poplatky za správne konanie, pohreb, prípadne poručiteľove dlhy

- dedičské vzťahy usporadúva notariát

- dedičské konanie sa končí rozhodnutím okresného súdu

- dediči si môžu po vzájomnej dohode majetok vymeniť aj napriek tomu že v závete je to napísané inak, dohodou pred súdom a ak nebude poškodený nikto iný

PR 8 Vysvetlite základné zásady rodinného práva. Vymedzte podmienky vzniku manželstva a podstatu vzťahov medzi manželmi.

- Rodinné právo patrí pod súkromné právo, zmierna dohoda je možná a žiaduca, subjekty môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje.

- Subjekty: manželia, rodičia, deti, príbuzní

- RP upravuje vzťahy medzi subjektmi.

- Zaoberá sa právnymi skutočnosťami ako uzavretie a zánik manželstva, náhradná rodičovská výchova.

- Pramene: Ústava SR (2. hlava – občianske práva a slobody, Dohovor o právach dieťaťa), hmotné – Zákon o rodine, procesné – Občiansky súdny poriadok

- Ústava považuje rodinu za základnú stavebnú jednotku štátu a manželstvo chráni preto, lebo je to najvýhodnejšie prostredie pre psycho-sociálny vývin a výchovu potomstva.

- Manželstvo je spoločenstvo (zväzok) muža a ženy, ktorého účelom je založenie rodiny a starostlivosť o potomstvo.

- Manželstvo je legálne len ako heterosexuálny zväzok, registrované partnerstvo nie je možné.

- M. vzniká súhlasným vyjadrením na verejnosti za podmienok, ktoré určuje zákon.

- Podmienky uzavretia m.: vek (plnoletosť al. od 16. roku života na základe rozhodnutia súdu), rozdielnosť pohlaví, vzájomná znalosť zdravotného stavu, súhlasné vyjadrenie oboch partnerov (súhlas nemôže byť pod nátlakom alebo vplyvom omamných látok), prítomnosť 2 svedkov (bez vzťahu k manželom), vzájomná dohoda partnerov na priezvisku dieťaťa, monogamnosť (žiadne iné právoplatné manželstvo)

- Sobáš: civilný (sobáši primátor al. poverený poslanec), cirkevný (sobáši kňaz registrovanej cirkvi) – sú rovnocenné

- Potvrdením právoplatnosti uzavretia m. je zápis na matrike.

- Manželia si majú vzájomne preukazovať úctu a rešpekt, majú rovnaké práva a povinnosti, stávajú sa právnymi zástupcami vlastného al. zvereného dieťaťa (spravujú majetkové záležitosti, zabezpečujú právne úkony), majú sa rovnakým dielom pričiniť o výchovu dieťaťa, majú vyživovaciu povin. a povin. zabezpečiť dieťaťu zdravý psycho-sociálny vývin, sú vlastníci BSM.

- Kohabitácia – nemanželské spolužitie, nie je právne ošetrený stav, vzťah druh – družka nie je kompatibilný so vzťahom manželov, štát priznáva manželstvu vyšší status, pri kohabitácii nevzniká BSM (nededí sa maj. nadob. spolu)a neex. prednostné právo na inf. o zdravot. stave.

- V niekt. štátoch je kohab. právne ošetrený stav (regis. partnerstvo).

- Majetkové pomery nie je možné upraviť pred uzavretím m. predmanž. zmluvou.

- Zánik m.: anulácia (vyhlásenie za neplatné, ak neboli splnené podm. uzavretia, nedochádza k maj.- pr. vyrovnaniu lebo m. ani BSM de jure nevzniklo), prirodzený (smrťou manžela /vyhlásením za mŕtveho, nasleduje dedičské konanie), rozvod (na návrh 1 z manželov, ide o obč.-právne konanie – rieši ho prvostup. súd, ak manželstvo nemôže byť naplnené z hľadiska založenia rodiny, súd ho rozvedie bez toho, aby sa snažil o zachovanie, inak má rozvodové kon. 2 fázy: zmierovacia – pokus o zachovanie, ak súd dospeje k záveru, že m. je dlhodobo a nenapraviteľne rozvrátené – rozlučovacia – súd prihliada na záujmy maloletých, zverí ich do výchovy, určí vyživovaciu povin. (platí do 26. roku života dieťaťa ak študuje kontinuálne dennou formou, zaniká ak dieťa uzavrie manž. al. pracovný pomer), nasleduje maj.-právne vyrovnanie)

PR 9 Charakterizujte vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Vysvetlite okolnosti uplatnenia náhradnej rodinnej výchovy, porovnajte jednotlivé formy náhradnej rodinnej výchovy.

- Ústava SR, Zákon o rodine a Občiansky súdny poriadok sú právne pramene rodinného práva a upravujú aj vzťah medzi rodičmi a deťmi.

- Zákon primárne chráni práva dieťaťa.

- Rodič musí dieťaťu zabezpečiť: slobodný rozvoj (vzdelanie), zdravý psycho-sociálny vývin, vhodné materiálne podmienky (zdravotne nezávadné sociálne prostredie) – ide o práva dieťaťa.

- Ak rodič porušuje práva dieťaťa, ide o zanedbanie starostlivosti o dieťa.

- Rodič je zákonný zástupca dieťaťa – až do nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony spravuje jeho majetkové záležitosti (majetok, dedičstvo), zabezpečuje právne úkony a zastupuje ho v trestno-právnom kontexte.

- Rodič má právo od dieťaťa vyžadovať finančný príspevok ak je dieťa zamestnané.

- Dieťa má rodičom preukazovať úctu a rešpekt.

- RP sa zaoberá aj rozpormi medzi rodičmi a deťmi – zanedbanie starostlivosti (porušovanie práv dieťaťa), obchodovanie s dieťaťom, zneužívanie na prácu, neprejavovanie záujmu o d.

- V prípade rozporu môže štát na základe rozhodnutia súdu dieťa odobrať.

- Menej závažné rozpory rieši odbor sociálnej kurately.

- V prípade, že dieťa bolo odobraté alebo rodičia zahynuli/emigrovali/sú nezvestní/nejavia záujem (dobrovoľne sa dieťaťa vzdávajú), prichádza v úvahu náhradná rodinná výchova.

Náhradná rodinná výchova, typy:

  1. adopcia = úplné osvojenie

- so súhlasom biol. rodičov al. ak o dieťa nejavia záujem (dobrovoľne sa ho vzdávajú – písomným prehlásením, nechaním v nemocnici al. hniezde záchrany)

- dieťa žije v soc.-edukačnom ústave a je pripravené k adopcii

- vhodné v najrannejšom štádiu ontogenézy

- o adopciu môže žiadať prednostne manželský pár, prípadne žena sama

- rozhoduje súd

- predosvojiteľská starostlivosť – obdobie (2 – 5 mesiacov) kedy sa zisťuje vhodnosť rodičov a prostredia

- v prípade manželov musia s a. súhlasiť obaja

- dieťa získa priezvisko adoptívnych rodičov

- biol. rodičia sú vymazaní z rodného listu aby nevznikol duplicitný príbuzenský vzťah

- adoptívni rodičia sa de jure stávajú biologickými

- o adopciu nemôže žiadať príbuzný

  1. pestúnska starostlivosť

- súd zverí dieťa do starostlivosti osoby, ktorá zabezpečuje jeho výchovu, všetky psycho-sociálne a materiálne podmienky pre život, stará sa o maj.-právne záležitosti dieťaťa

- preferuje sa príbuzný

- trvá do dovŕšenia plnoletosti al. zamestnania sa dieťaťa

- pestún dostáva príspevok od štátu

  1. opatrovníctvo

- vzniká na základe rozhodnutia súdu

- opatrovník zastupuje dieťa v právnych úkonoch (spravuje majetok, pri rozvode...)

- trvá do dovŕšenia plnoletosti alebo len na konkrétne obdobie

- môže byť príbuzný

- nedostáva podporu

  1. sanácia rodiny

- štát sa v rodine, kde dochádza k rozporom medzi r. a d. snaží o ozdravenie vzťahov (zabránenie rozvodu, odobraniu d.)

- ide o záujem dieťaťa

  1. profesionálna rodina

- kombinácia pestúnskej a ústavnej starostlivosti

- týka sa dieťaťa, ktoré žije v soc.-ed. ústave a nemôže byť adoptované lebo o neho rodičia prejavujú záujem

- prof. rodič môže byť len 1 osoba (aj ak ide o manželov)

- p. r. sa stáva zamestnancom detského domova

- dieťa mu je zverené do domácej star.

- môže mať vlastnú rodinu

- poberá príspevok na výživné a za starostlivosť

- podmienkou je absolvovanie psychotestov a znalosť práva

- dieťaťu je poskytovaná plná star. v zdravom rodinnom prostredí

- nevýhodou je ak dieťa revoltuje proti p. r. lebo vie, že to nie sú biol. r.

- det. domov al. dieťa môže požiadať o vrátenie do det. domova

- vzťah končí dovŕšením plnoletosti

  1. ústavná starostlivosť (sociálno-edukačný ústav)

- ak bolo d. odobrané al. zanechané a čaká na adopciu al. nemôže byť adoptované

- zamestnanci d. d. sú zákonnými zástupcami

- starostlivosť končí dovŕšením plnoletosti al. po ukončení povin. škol. dochádzky je možné d. d. opustiť skôr

- starostlivosť je anonymná, riziková

- nevýhodou je vysoká rozvodovosť a suicidita detí

  • d. d. rodinného typu – menší počet detí

PR 10 Pracujte so vzorom pracovnej zmluvy – charakterizujte hlavné zásady pracovného práva, vznik pracovného pomeru a druhy pracovného pomeru. Uveďte podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, vymenujte možnosti ukončenia pracovného pomeru.

- Pramene pracovného práva: Ústava SR, Zákonník práce, Občiansky súdny poriadok

- Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancom (FO) a zamestnávateľom (spravidla PO).

- Z. p. rieši: typ, vznik, dĺžka trvania, zánik pracovného pomeru

Subjekty p. p.:

Zamestnanec:

- FO spôsobilá vykonať prácu podľa pokynov zamestnávateľa (po ukončení povin. šk. doch.)

- ten, kto sa v pracovnej zmluve zaväzuje vykonávať prácu v súlade s platnými právnymi predpismi

- môže odmietnuť vykonať prácu, ktorá je v rozpore so zákonom

- maloletý zamestnanec nemôže vyk. nadčasy, ťažkú fyzickú prácu, pracuje polovičný čas

Zamestnávateľ:

- FO/PO so spôsobilosťou na právne úkony; FO – živnostník

Pracovný pomer:

- vzťah medzi z. a z., ktorý vzniká na základe podpísania záväzkovej zmluvy – pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej činnosti

- Zamestnancovi aj zamestnávateľovi zákon priznáva práva aj povinnosti.

Povinnosti zamestnávateľa:

- platiť odvody za zamestnancov

- vyplácať plat za vykonanú prácu

- zabezpečiť vhodné pracovné podmienky

- neohrozovať život a zdravie zamestnancov

Práva zamestnávateľa:

- zamestnávať

- vyžadovať objem práce dohodnutý v pracovnej zmluve

- vyžadovať vykonanie práce v dohodnutej kvalite a kvantite

- vyžadovať dodržiavanie všetkých náležitostí prac. zmluvy

Povinnosti zamestnanca:

- vykonávať dohodnutú prácu na základe pracovnej zmluvy

Práva zamestnanca:

- právo na mzdu

- právo na vyhovujúce pracovné prostredie

- právo byť informovaný o všetkých zmenách pracovného pomeru

- právo intimity (zamestnávateľ nemôže vyžadovať intímne informácie – rodinný stav...)

- právo na odpočinok (po 6 hodinovej kontinuálnej práci je nárok na ½-hodinovú pracovnú prestávku, ktorá ale nie je platená)

- právo na preddavok (zamestnanec môže žiadať vyplatenie časti mzdy (menej ako 50%) pred termínom vyplácania mzdy uvedenom v zmluve)

- právo na povinné zrážky zo mzdy (zdrav., soc., dôchod. poist., pripoist. bezpečnosti práce)

Typy pracovných pomerov:

  1. na dobu určitú:

- pr. pomer má jasne určenú dĺžku trvania (vznik, zánik)

- je možné predĺžiť 3-krát, potom musí zamestnávateľ uzavrieť p. p. na dobu neurčitú al. neuzavrieť p. p.

- po ukončení nie je odstupné

- nepovažuje sa za dostatočný pri požiadaní o hypotéku

  1. na dobu neurčitú

- nemá určenú dobu ukončenia

  1. na kratší pracovný čas

- menší objem práce (1/2, 1/3, 1/4 úväzok)

- môže byť uzavretý aj na dobu neurčitú

V SR je možné odpracovať max. 48 hodín/týždeň, legálne obídenie – viac prac. pomerov.

  1. domáci zamestnanec

- pracovná zmluva neurčuje miesto výkonu práce, miesto je flexibilné

- zamestnávateľ určí, v akom čase má byť zamestnanec k dispozícii

- výhoda: nižšie náklady zamestnávateľa

- nevýhoda: stieranie rozdielov medzi prácou a súkromím

Dohoda o vykonaní práce/o brigádnickej činnosti:

- limitovaný počet odpracovaných hodín (o vyk. pr. – 300 hod/rok, o br. čin. – 30 hod/týždeň)

- uplatňuje sa pri úkolovej práci

Pracovný čas môže byť rozdelený:

  1. A) rovnomerne – každý deň rovnako
  2. B) nerovnomerne – rozdiely medzi dňami ale s určitou pravidelnosťou
  3. C) flexibilne – daný je len odpracovaný čas za týždeň

Náležitosti pracovnej zmluvy:

  1. formálne:

- miesto výkonu práce

- meno zamestnávateľa

- druh práce

- výška mzdy

- miesto podpisu

- dátum nástupu

- typ pracovného času

- podpisy oboch strán

- druh pracovného pomeru

- dátum podpisu zmluvy

- dátum vyplácania mzdy

- dodatky

- pracovná jednotka

- objem dovolenky a podmienky uplatnenia

  1. obsahové:

- pracovné zaradenie

- odmeny, príplatky, nadčasy

- dĺžka skúšobnej/výpovednej lehoty

Ukončenie pracovného pomeru:

- dohoda – obe strany majú záujem o ukončenie

- okamžité ukončenie (hodinová výpoveď) – spravidla ju dáva zamestnávateľ, musí udať dôvod (závažné porušenie prac. disciplíny, zanedbanie predpisov), zamestnávateľ ju dáva v záujme ochrany maj. al. ostatných zamestnancov, ak ju dá zamestnanec, riskuje súdnu dohru – ak vznikne škoda, náhrada bude spravidla vynucovanú súdne

- doba ukončenia – vypršanie platnosti prac. zmluvy

- ukončenie p. p. v skúšobnej lehote (ochrannej dobe) – môže 1 al. 2. strana bez udania dôvodu, najneskôr však 1 deň pred nástupom do zamestnania mimo sk. doby, spravidla 3 dni vopred

- smrťou zamestnanca

- dovŕšením dôchodkového veku

- výpoveďou – ak ju dá zamestnávateľ, musí uviesť dôvod (porušenie pracovnej disciplíny, nespokojnosť s vykonanou prácou, zrušenie prac. miesta – nemôže byť obnovené aspoň rok), ak ju dá zamestnanec, musí udať relevantný dôvod, inak stráca nárok na odstupné (2 priemerné platy)

PR 11 Charakterizujte trestné právo hmotné, vysvetlite pojmy trestný čin, rozdeľte trestné činy. Vysvetlite pojmy páchateľ a trestná zodpovednosť. Definujte základné zásady ukladania sankcii, uveďte najčastejšie druhy trestov za trestné činy.

- Trestné právo je súbor PN, ktoré chránia občanov a štát pred nežiaducim konaním.

- Pramene: Ústava SR – popisuje hlavne právomoci št. orgánov činných v trestnom konaní,

Trestný zákon (hmotné), Trestný súdny poriadok (procesné)

- Trestný zákon bližšie charakterizuje konanie subjektu (FO, PO, štátu), ktoré možno klasifikovať ako trestný čin/priestupok (ktoré je v rozpore s právnym poriadkom), pričom takémuto konaniu prideľuje prislúchajúcu sankciu.

- Trestný zákon rozlišuje medzi priestupkom a t. č., pričom rozdiel je v správnom konaní a v sankcii.

Priestupok

- menej závažné kon. v rozpore s PN

- nie je celospoločensky škodlivé, je ním spôsobená menšia majetková ujma (do výšky 2 priem. platov v NH, v príp. dopravných pries. viac)

- z hľad. správneho kon.: nápravu vynucujú represívne zložky št. moci – polícia, inšpekcie, kontrolné a daňové úrady, ministerstvá + samosprávne úrady

- sankcia: represia (pokuta, náhrada škody), satisfakcia, dohovor

Trestný čin

- zvlášť závažné kon. v rozpore s PN resp. obídenie PN

- spôsobuje závažnú maj. ujmu, poškodzuje celospoločenské vzťahy v štáte, poškodzuje niekoho na zdraví/živote/majetku/cti

- v správnom kon. vynútiteľnosť zabez. krajské súdy

- sankcia: represia (odňatie slobody, verejno-prospešné práce, prepadnutie majetku (celého majetku, bez ohľadu na spôsob nadobudnutia), vyhostenie z krajiny, domáce väzenie, zákaz pohybu (zákaz vycestovať))

- typy t. č.: rozdiel je v miere zavinenia (úmysel, fáza)

prečin – neúmyselný – z nedbanlivosti, pod vplyvom omam. látok, v afekte, pod nátlakom

zločin – úmyselný – plánovanie, organizovanie, navádzanie, pokus, dokonanie

- t. č. má 3 fázy, ktoré sú rovnako deliktuálne závažné:

  1. organizovanie – plánovanie, príprava, navádzanie, objednanie, nútenie – spolupáchateľstvo
  2. pokus – bez dokonania
  3. dokonanie – spôsobenie spoločenskej škody

- na základe miery zavinenia je určené spolu-/páchateľstvo – deliktuálna spôsobilosť je rovnaká

- miera zavin. (skutková podstata t. č. ) je významná informácia podieľajúca sa na rozsudku

- páchateľ – ten, kto sa pokúsil al. dokonal t. č.

- spolupáchateľ – ten, kto pripravoval t. č., napomáhal trest. činnosti (neoznámil t. č., krivo vypovedal – zamlčal podstatné fakty, klamal)

Deliktuálna spôsobilosť

- spôsobilosť FO byť osobne zodpovedný za priestupky a t. č.

- SR – 14. rok života

- obmedzenie – súd, psychická choroba; úplné (zároveň nariadená ústavná liečba), čiastočné

- u mladistvých je trestá sadzba polovičná (šanca nápravy) a výkon je v prevýchovnom zariad.

Význam sankcionovania (penalizácie):

- náprava, prevencia, ochrana spol. pred ďalším nežiaducim konaním

- v prípade recidívy len ochranná funkcia, sankciou je výnimočný trest (odňatie sl. na 25 rokov al. doživotne)

Typy trestov:

- podmienečný – na slobode pod podmienkou nespáchania ďalšieho t. č. (ak je spáchaný, nastupuje výkon trestu)

- nepodmienečný – výkon trestu hneď ako je to možné (po uvoľnení „miesta“)

Klasifikácia t. č.:

  1. proti republike – vyzradenie št. tajomstva, vlastizrada (68 – pozvanie okupačných vojsk)
  2. hospodárske – krátenie daní, falšovanie peňazí, neoprávnené podnikanie
  3. proti poriadku vo veciach verejných – útok ne verej. činiteľa, zneuž. právomoci v. č., korupcia, krivá výpoveď, neoznámenie t. č.
  4. všeobecne nebezpečné – nedovolené ozbrojovanie, ohrozovanie živ. prostredia
  5. proti mieru a ľudskosti – mučenie, terorizmus, genocída civilistov
  6. proti rodine a mládeži – zanedbanie vyživovacej povin., únos/týranie malol., podávanie alkoholu/psychotropných látok mladistvým
  7. proti životu a zdraviu – ublíženie na zdraví, zabitie, vražda
  8. proti maj. – krádež, podvod, úžera (vysoký úrok na poskytnutý úver)
  9. proti slobode a ľud. dôstojnosti – znásilnenie, lúpež (krádež s použitím fyzic. násilia), obmedzovanie osobnej slobody
  10. vojenské – dezercia, neuposlúchnutie rozkazu – rieši ich voj. prokuratúra ale sankcionuje krajská

Doba premlčania – po určitej dobe nemožno sankcionovať t. činy (aj preukázané), netýka sa t. č. proti ľudskosti a republike

Poľahčujúca okolnosť

- zmierňuje sankciu, zbavuje časti viny

- prejavenie ľútosti, priznanie sa, bez úmyslu, bez recidívy, spolupráca s vyšetrovateľom, konanie v sebaobrane (použitá adekvátna zbraň), k. v krajnej núdzi (odvrátenie ešte väčšej ujmy, zabránenie dokonania; je zastavené trest. stíhanie osoby)

Priťažujúca okolnosť

- taká skutková podstata, ktorá priťaží

- brutalita, nespolupráca, nepriznanie sa, recidíva, úmysel, dokonanie, členstvo v zakáz. org.


PR 12 Charakterizujte trestné právo procesné. Uveďte základné zásady trestného konania, vymenujte osoby zúčastnené na trestnom konaní. Opíšte priebeh súdneho konania.

- Pramene trestného práva: Ústava SR, Trestný zákon (hmotné), Trestný súdny poriadok (procesné – upravuje postupy orgánov činných v trestnom konaní – stanovuje presné postupy vyšetrovacích orgánov a súdov pri zaisťovaní trestnej činnosti)

- zásady trestného práva (konania): prezumpcia neviny (každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu), právo na právneho obhajcu, prítomnosť prokurátora pri všetkých procesných úkonoch

- orgány činné v trestnom konaní: prokuratúra, krajský súd, vyšetrovateľ, súdny znalec...

- úloha trestného kon.: zistenie miery zavinenia (skutková podstata tr. činu)

- fázy zaisťovania trestnej činnosti:

  1. zatknutie/zadržanie
  2. obvinenie
  3. obžaloba
  4. odsúdenie/omilostenie – vynesenie rozsudku
  5. potvrdenie rozsudku
  6. výkon trestu

1 – 2 – fáza stíhania

2 – 3 – prípravné konanie

3 – 4 – súdne konanie

4 – 5 – odvolacie konanie

5 – 6 – vykonávacie konanie

1 – 3 – trestné (vyšetrovacie) konanie

3 – 5 – súdne konanie

- zadržanie: represívny orgán zadržiava osobu podozrivú zo spáchania tr. činu, ktorá sa nachádza na mieste činu, vyšetrovateľ má 24 hodín na získanie dôkazov na to, aby mohol prokurátor vzniesť obvinenie, ak je vznesené obvinenie, je obvinený stíhaný buď na slobode al. vo vyšetrovacej väzbe (v prípade podozrenia na marenie vyšetrovania)

- zatknutie: musí ho (rovnako ako zadržanie) potvrdiť prokurátor, týka sa osoby, ktorá je podozrivá z tr. činu ale nenachádza sa na mieste činu, prokurátor musí vzniesť obvinenie do 48 hodín

- prípravné kon.:

- začína sa vznesením obvinenia

- orgány a osoby príp. kon.: obvinený, vyšetrovateľ, krajská prokuratúra, súdni znalci, advokát, sudca – pripravujú vyšetrovací spis (neverejná fáza – aby nebolo ovplyvnené vyšetrovanie)

- vyšetrovateľ a prokurátor zhromažďujú dôkazy proti obvinenému, advokát v prospech obvin., zhromažďovanie dôkazov = vypočúvanie svedkov, vytváranie súdno-znaleckých posudkov

- v trestných veciach sa nemožno hájiť sám, ak si obvinený z finančných dôvodov nemôže dovoliť advokáta alebo ho žiaden nechce hájiť, je advokát pridelený ex offo (štátom)

- ak nie je vznesená obžaloba do 2 rokov od vznesenia obvinenia, je obvinený prepustený na slobodu, pobyt vo vyšetrovacej väzbe sa ráta do výkonu trestu

- súdne kon.:

- začína sa vznesením obžaloby prokurátorom

- prokurátor podáva žalobu v mene štátu

- súdne konanie je verejné – rozsudok je verejný

- osoby príslušné k súdnemu kon.: svedkovia, súdni znalci, vyšetrovatelia, príbuzní obžalovaného, obžalovaný...

- svedkovia: očitý, korunný – dôležitý pre jednoznačné potvrd./vyvrát. obžaloby

- súd rozhoduje v súdnom senáte (3 – 5 členov)

- sudca má právo na voľný výber dôkazov (môže si vybrať, ktoré akceptuje ako relevantné)

- súd rozhoduje o ne-/vine aj výške trestu

- dohoda o vine a treste – dohoda pred súdom, obžalovaný sa musí priznať, skracuje sa tým súdne kon., nedochádza k odvolaniu, sú uspokojené obe strany

- záverečná reč: prokurátor navrhuje výšku trestu (senát nemusí akceptovať), advokát, nakoniec môže aj obžalovaný (priznanie sa, prejavenie ľútosti – poľahčujúce okolnosti)

- horná hranica sankcií: prečin – 5 ročné odňatie slobody, zločin – 15 rokov, výnimočné tresty – 25 rokov al. doživotie

- súd vynesením rozsudku buď zbaví obžaloby al. potvrdí obžalobu a určí výšku sankcie (podmienečná/nepodm. + dĺžka + nápravno-výchovná skupina)

- po vynesení rozsudku ide obžalovaný naspäť do vyšetrovacej väzby, kým rozsudok nenadobudne platnosť, trvá odvolacie kon. (v prípade odvolania prípad ide na Najvyšší súd, ktorý potvrdí al. nepotvrdí rozhodnutie krajského súdu, ak sa neodvolá nastupuje výkon trestu)

- nápravno-výchovné zariadenia majú 3 stupne: 1. (najväčšie práva, najnižšia ostraha), 2., 3. nápravno-výchovná skupina

- výkon trestu možno skrátiť až o polovicu ak o to osoba vo výkone požiada, vhodnosť odobrenia určujú forenzní psychológovia

- prezident môže: zastaviť trestné/súdne kon., udeliť milosť

- najvýznamnejšie kauzy v ČSR:

Milada Horáková (trest smrti), Rudolf Slánský (trest smrti), Gustáv Husák (doživotie), Malinová, kyselinári, Černák, Unipetrol, Irena Čubírková (trest smrti), Cervanová (manipulácia s dôkazmi)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#druha cesko-slovenska republika #OBČIANSKE PRÁVO - PROCESNÉ


Odporúčame

Ostatné » Občianska náuka

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018