Verbálna a neverbálna komunikácia

Verbálna a neverbálna komunikácia

Verbálna komunikácia

Komunikácia- z lat.communicare= deliť sa, zverovať.

Sociálna interakcia – vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi a ich skupinami, v rámci interakcie sa uskutočňujú procesy tzv. sociálnej výmeny.

Sociálna výmena – výmena rozličných informácií, prebiehajúcich medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi v určitej sociálnej situácií.

Medzi spôsoby sociálnej výmeny patrí: verbálna komunikácia, neverbálna komunikácia a komunikácia činom.

Na to, aby komunikácia mohla vzniknúť, sú potrebné isté zložky. Medzi zložky, ktoré vytvárajú štruktúru komunikácie patria:

1. komunikátor =oznamovateľ – osoba, ktorá správu alebo informáciu odovzdáva
2. komunikant =prijímateľ– osoba, ktorej je správa či informácia určená
3. komuniké – obsah správy alebo informácie
4. komunikačný kanál – cesta, ktorou sa správa alebo informácia odovzdáva (ústne, písomne, rozhlasom)

Verbálna komunikácia špecifickým ľudským spôsobom komunikácie, ktorý ma formu hovorenej alebo písanej reči v užšom zmysle (t.j. formou jazyka). Hovorenú reč umožňuje ľudská schopnosť artikulácie, jemné pohyby úst, umožňujúce pri hovorení článkovania hlások.

Je to aj dorozumievanie sa za pomoci prirodzeného jazyka, ktorý je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií. Kombináciou a ohýbaním (skloňovaním, časovaním ) slov sa vytvárajú vety, resp. výroky. Základom sú univerzálne rečové štruktúry a kultúrne či národne špecifický syntax a gramatika, ako i slovná zásoba. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov. Výber slov a schopnosť komunikovať súvisí s témou rozhovoru, situáciou a tiež vlastnosťami účastníkov rozhovoru. Komunikácia môže prebiehať ako dialóg (medzi 2 osobami), v malej sociálnej skupine (debaty, diskusie, porady...), vo veľkej soc. skupine (rečnícky prejav), alebo ako samovrava. Doplnkové prostriedky rečového prejavu: intenzita, výška a sfarbenie hlasu, chyby, ale aj kvalita reči.

DRUHY VERBÁLNEJ KOMUNIKÁCIE:

• Monológ – hovorenie sám pre seba – rozprávam, ale nečakám odpoveď
• Dialóg, rozhovor – hovoriaci očakáva reakciu počúvajúceho
• Konzultácia , porada – pýtanie sa ľudí na ich názory, pripomienky k prednesenému návrhu
• Konferencia, prejednávanie- vznesenie rôznych dôvodov pre a proti určitému vyjadreniu a vypracovanie určitého uznesenia
• Konverzácia, rozprávanie- voľnejšia forma dialógu
• Diskusia – výmena názorov, rozoberajú sa dôvody pre a proti
• Debata- miernejšia forma diskusie
• Písaný text- komunikácia pomocou písma

Formy komunikácie

Rozlišujeme dve formy komunikácie:

1. Hovorová komunikácia
2. Písomná komunikácia

Hovorová komunikácia

Hovorová komunikácia môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi, môže byť prísne štruktúrovaná alebo voľná.

Výraznú úlohu v nej zohrávajú faktory ako pružnosť myslenia a následne rečového vyjadrenia, kvalita zapamätávania a znovu vybavovania si informácií, sebaregulácia a regulácia reakcií, slovná zásoba, hlasový fond, farba hlasu, výška melódia hlasu, intonačné schopnosti, rytmus, tempo a plynulosť reči, artikulácia.

Pre hovorovú komunikáciu je charakteristická jednota miesta a času, čo vyžaduje od komunikantov okamžitú reakciu. Hovorovú komunikáciu dokresľujú neverbálne komunikačné zložky, ktoré môžu podporovať verbálne sprostredkovaný obsah alebo ho spochybňovať. Produktom hovorovej komunikácie je komplexný akustický signál. Tvorí ho predovšetkým zvuková zložka reči – hlas, jeho zafarbenie, sila, výška melódia ,ktorá odráža náladu a citové rozpoloženie komunikantov.

Písomná komunikácia

Písomná komunikácia predpokladá, že komunikujúci vie narábať s komunikačnými vzorcami, ktoré sú na každé písomné vyjadrenie určené. Písomná komunikácia na rozdiel od hovorovej neprebieha v rovnakom priestore a čase. To znamená že na jednej strane komunikanti nemôžu bezprostredne vnímať priamu reakciu na komunikovanú informáciu, na druhej strane nevyžaduje rýchlu reakciu ani od odosielateľa ani do príjemcu informácie.

Tým že písomná komunikácia prebieha v odlišnom čase a na odlišnom mieste sa minimalizuje psychologický tlak, ktorý vzniká v komunikačnej situácii pri hovorovej komunikácii. O psychickom stave, nálade, pocitoch komunikantov vypovedá formálna úprava písomného textu a jednak gramatická stránka písomného prejavu.

Ďalej poznáme:

• kruhová – komunikácia s najbližšími susedmi
• reťazová- komunikácia s 1 susedom
• ohnisková- 1 osoba, prostredníctvom ktorej, komunikujú ostatní, má centrálne postavenie
• vertikálna – zhora nadol a zdola nahor – ten kto vysiela informáciu (vedúci dáva príkaz podriadenému a sleduje jeho realizáciu).
• horizontálna- informácia prúdi medzi členmi skupiny na tej istej úrovni

Neverbálna komunikácia

Okrem verbálnych komunikácie však existuje aj iný mocný spôsob komunikácie. Aj keby sme nič neprehovorili, vysielame správy o sebe samých a robíme si závery o iných ľuďoch podľa zovňajšku, výrazu tváre - mimika, postojov a polohy tela, spôsobov pohybu, sedenia, podľa gestikulácie pažami a rukami, podľa pohľadu, dotyku.

Dokonca komunikujeme aj tým, akým spôsobom zaobchádzame s tichom. Reč tela sa týka všetkých neverbálnych signálov, ktoré vysielame alebo prijímame, či už zámerne, alebo nezámerne. Každý aspekt našej komunikácie tvárou v tvár inému človeku je ovplyvnený rečou tela. Tak isto ako komunikácie bez slov majú schopnosť naše neverbálne signály zdôrazniť a posilniť to, čo hovoríme. V priamom rozhovore sa nikdy nedá komunikovať iba slovami, bez sprievodnej reči tela. Správy možno teda vysielať aj mimoslovne, bez spoluúčasti slova. Neverbálna reč je jazykom emócii, postojov, sebapoňatia.

FORMY NEPRIAMEJ KOMUNIKÁCIE:

1. obrazná komunikácia –názorne zobrazím informáciu- ilustrácie, fotografie, maľby
2. symbolická komunikácia- prostredníctvom komunikačných symbolov- dopravné značky, piktogramy, morzeovka, ...

KOMUNIKÁCIA ČINOM – napr. verbálne deklarujeme svoj vzťah k druhému človeku (pr. Povieme: „mám ťa rád“ – či je to pravda, zistíme z jeho činov- dávame mu prednosť, sme k nemu pozorný, obdaríme ho atď....)

Medzi troma spôsobmi soc. výmeny (verbálna komunikácia, neverbálna a komunikácia činom) existuje určitá harmónia (pr. Na milovanú osobu hovoríme láskavé slová, usmejeme sa na ňu a obdaríme kvetmi....). Môže sa však stať, že vznikne medzi jednotlivými úrovňami komunikácie nesúhlas: (pr. Zavolám „ poď sem miláčik“ s prísnym výhražným tónom a s varechou v ruke). Z toho vyplýva, že komunikácia nie je vždy jednoznačná, aj keď hovoríme tou istou rečou, nemusíme sa dorozumieť.

Porovnanie

Zatiaľ čo verbálna komunikácia je tvorená zo slov a ich výslovnosti, neverbálna komunikácia je komunikácia bez slov. Verbálnou komunikáciou môžeme komunikanta ľahko oklamať, no neverbálna komunikácia nás môže odhaliť, pretože prezrádza, čo človek cíti. Či je to radosť, strach, zúfalstvo, neha, pohŕdanie. zároveň naznačuje, ako sa mu darí emócie preklenúť.

Povedzme, že výraz tváre prezrádza hnev. Zvyšok tela ohlasuje, čo človek robí s týmto citom. Môže ho potláčať. Napne svaly, dlane, zatne pästí, nohami podupáva. Rečou tela zároveň odhaľuje, aký má vzťah k iným ľuďom. Dá sa to odčítať zo vzdialenosti, ktorá ho od nich delí, z napätia alebo uvoľnenia tela, z dĺžky kontaktu očí atď.

Zo štatistík vyplýva, že rozhovor medzi účastníkmi konverzácie tvorí 55% neverbálna komunikácia, 38% paralingvistická a len 7% verbálna.

Paralinguistika - zahŕňa všetky sprievodné fenomény verbálnej komunikácie okrem slov (plynulosť reči, hlasitosť, rýchlosť reči, časté mlčanie, tón reči, ...)

Konflikty, druhy konfliktov, riešenie konfliktov

Konflikty sú prirodzenou súčasťou života a stretávajú nás všade, kde ľudia navzájom určitým spôsobom prichádzajú do kontaktu, spolupracujú. Napriek tomu mnohokrát reagujeme na druhých neprimerane. Kto v takomto prípade pomáha je mediátor ako vecno-ľudský znalec, tretia strana hádajúcich sa strán, aby aktívne a zodpovedne spracoval ich vzájomný konflikt. 

Konflikt je vyjadrený zápas medzi nezávislými stranami založený na nerovnakom znímaní toho istého cieľa. Objavujúci sa spor je rozhovor, v ktorom diskutujúci zistia, že sa objavili veci, ktoré nevedia vyriešiť k obojstrannej spokojnosti. Spor môže prerásť do konfliktu, pričom strany veľmi často prestanú spolu komunikovať alebo sa začnú vzájomne urážať. Na tento typ sporu je vhodná mediácia, pretože jej cieľom je obnoviť komunikáciu, stanoviť jej presné pravidlá a vytvoriť priestor pre riešenie sporu. 

Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby - mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladnejší a hlavne, presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Samozrejme, istou nevýhodou je, že donútiť k mediácii sa nedá. Účastníci sporu musia byť od počiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.

Rozlišujeme rôzne druhy konfliktov: 

1. vnútroosobnostný (intrapersonálny) konflikt vo vedomí jednotlivca - zrážka rovnako silných motívov, potrieb, Je to napríklad konflikt medzi zodpovednosťou voči práci a radosťou z relaxu: musím- chcem. Najľahší druh konfliktu – vybrať si medzi dvoma príjemnými vecami : chcem- tiež chcem. Najťažší je napr. problém v práci verzus vážny problém v rodine- čiže človek rieši dve rovnaké záporné situácie. Hocičo si vyberie, na druhej zanedbanej strane vznikne ďalší konflikt: musím- musím.
2. medziosobnostný konflikt – jednotlivci z hľadiska interakcie ľudí majú odlišné ciele, uznávajú iné hodnoty a normy, a snažia sa dosiahnuť cieľ
3. medziskupinový konflikt – v konkurencii vystupujú sociálne skupiny snažiace sa dosiahnuť rozdielne ciele

Z psychologického hľadiska sa konflikty zvyknú deliť do 6 skupín podľa odlišných zdrojov, ktoré ich zapríčiňujú:

• konflikt vzťahov- vzniká kvôli nesympatii voči druhej osobe
• konflikt informácií- vzniká kvôli odlišným zdrojom informácií
• konflikt záujmov- vyplýva z odlišných potrieb ľudí
• konflikt hodnôt – vyplýva z rozdielnosti uznávaných hodnôt
• konflikt predstáv
• konflikt názorov

Sociálny konflikt je potrebné analyzovať a usilovať sa o jeho rozuzlenie. 
Vyjadrenie súčasného nároku dvoch záujemcov o tú istú vec, ochotných o ňu bojovať. 

Riešenie konfliktov

• Problém prejednávať so všetkými zúčastnenými.
• Vnímať a chápať pocity všetkých zúčastnených - i vlastné.
• Spoločne prejednávať a zvažovať protikladné názory, aby si každý zúčastnený pripadal uznávaný.
• Kolektívne riešiť, aby riešenie bolo prijateľné pre všetkých zainteresovaných a hľadať prednosti pre obe strany