Čo je to šikanovanie?

Čo je to šikanovanie?

• Šikanovanie je akékoľvek správanie, ktorého zámerom je ublížiť, ohroziť alebo zastrašovať iného človeka, prípadne skupinu ľudí.
• Zahŕňa fyzický útok: napríklad bitie alebo poškodzovanie vecí druhého človeka, ale i útok slovný: od nadávok a ponižovania, až po ohováranie.
• Šikanovanie môže byť i nepriame – šikanujúci sa napríklad chová tak, ako by druhý človek neexistoval…
• Šikanovanie je veľmi nebezpečné. Jeho následky na duševnom a telesnom zdraví môžu byť vážne, ba i celoživotné.

Šikanovanie je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje druhým. Znamená to, že ti niekto, komu sa nemôžeš ubrániť, robí, čo ti je nepríjemné, čo ťa ponižuje, alebo to jednoducho bolí.

Šikanovanie je aj to:

• keď ťa spolužiaci opakovane urážlivo prezývajú, posmievajú sa ti
• keď sa ti vysmievajú za to, ako sa obliekaš, z akej rodiny pochádzaš, za to, že sa dobre učíš, že poslúchaš učiteľov
• keď ťa spolužiak núti urobiť nejakú vec a vyhráža sa ti, že ak to neurobíš, počarbe ti zošit, vysype ti veci z tašky
• keď ťa nútia odísť z vyučovania
• keď ti spolužiak berie desiatu, peniaze alebo osobné veci
• keď ti spolužiaci robia veci, ktoré sú ti nepríjemné (napr. nadávajú ti, strkajú do teba, schovávajú ti veci)

Často sa hovorí, že takéto správanie je v poriadku, že sa to môže, že to tak má byť.

To nie je pravda!

Nikomu, ani tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť ťa, sužovať.

Podobné problémy má mnoho detí. Mali ich aj mnohí známi ľudia. V detstve bol šikanovaný napr. herec Tom Cruise, spevák Phil Collins a mnohí ďalší. Každý z nich sa týchto problémov po čase zbavil a nezabránilo im to dosiahnuť úspech v ďalšom živote.

Pamätaj si:

• Nie je správne schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov.
• Nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický hendikep.
• Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých.
• Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť šikanujúcim, aby si mlčal.
• Nie je správne nečinne sa prizerať, alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o "žalovaní" ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.

Postup pri zistení šikanovania na škole:

1. Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho, ak si to sám nepraje a nechce pristúpiť na otvorenú konfrontáciu.
2. Pri riešení prípadu čo najmenej prezradíme o tom, čo už vieme a o tom, čo nemôžeme dokázať.
3. Vypočuť obeť, obvineného a svedkov, každého zvlášť.
4. Celý prípad riešiť kľudne, na pokojnom mieste, s dostatkom času.
5. Prípad oznámiť rodičom obete i agresora.

Rozhovor s obeťou

• necháme dieťa samostatne hovoriť, citlivo ho povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac
• po spontánnej výpovedi sa začneme pýtať na všetky podrobnosti
• otázky:"Čo sa stalo? Kde sa to stalo? Kto čo urobil? Ako sa správali ostatní prítomní?"
• obeť uistíme o svojej ochrane
• môžeme dieťa požiadať, aby celý incident napísalo
• ak je viditeľné zranenie, upovedomíme lekára, prípadne políciu
• upovedomíme rodičov
• na otvorenú konfrontáciu dieťa neprehovárame, iba mu to navrhneme, ak nesúhlasí, znovu ho ubezpečíme o ochrane
• pozor na falošné obvinenia

Rozhovor s agresorom

• skôr ako začneme naostro vyšetrovať, zvážime, aká je možnosť agresora usvedčiť
• ak je táto možnosť veľmi malá, hlavne v prípade strachu a obáv obete, musíme sa uspokojiť s tým, že urobíme všetko pre ochranu obete
• otvorene povieme o obvinení a sleduje reakcie ( chránime obeť i svedkov)
• jednáme kľudne, neoddávajme sa prípadnému hnevu
• necháme samostatne hovoriť agresora, prípadne mu dáme celú situáciu napísať
• kladieme mu jasné a presné otázky
• kým prípad nie je vyriešený, neodsudzujeme
• aj v prípade vyriešeného problému odsúdime čin, nie celú osobnosť ( ako človek má šancu na nápravu)
• informujeme o možných sankciách a ďalšom postupe

Rozhovor so svedkami

• individuálne rozhovory
• kladieme konkrétne otázky ( kto, kedy, ako)
• v prípade, že sa nám nedarí, použijeme tákú otázku z ktorej sa už predpokladá, že dieťa určitú vec videlo "Kde si bol keď . . ." namiesto "Ublížil X žiak žiakovi Y"
• dobré sú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať áno - nie - neviem
• musíme čeliť výhovorkám

Rozhovor s rodičmi obete

• informujeme ich o celom priebehu vyšetrovania
• ubezpečíme ich o ochrane ich dieťaťa
• snažíme sa dohodnúť na spolupráci

Rozhovor s rodičmi agresora

• rodičov pozveme na rozhovor
• oboznámime ich o priebehu vyšetrovania, o podstate činu i o celkovom správaní sa dieťaťa v škole
• u týchto rodičov, ktorí nemajú záujem spolupracovať, a ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, rozhovor zbytočne nepredlžujeme. Oboznámime ich o možných sankciách a o ďalšom postupe.
• zápis z jednania im dáme podpísať

Oboznámenie triedy

• oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní
• vo vážnejších prípadoch by mal toto jednanie viesť riaditeľ školy
• v prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upustíme

Postup pri riešení šikanovania

Vypracovanie tzv. Charty triedy. Technika spočíva v tom, že učiteľ diskutuje so žiakmi na témy, ako by sa mal správať učiteľ k žiakom, žiaci k učiteľovi a žiaci k sebe navzájom. Žiaci pritom sami formulujú stručné zásady, ktorými by sa toto správanie malo riadiť. Učiteľ diskusiu usmerňuje. Pokiaľ ide o šikanovanie, snaží sa, aby žiaci sami dospeli k formulácii napr.: „Silný chráni slabého“ alebo aspoň: „Žiaci si navzájom pomáhajú“. Nakoniec žiaci sami vyberú najdôležitejšie zásady, jeden exemplár podpíšu všetci žiaci i učitelia a vyvesia ho v triede na miesto, kde bude stále na očiach.

kooperatívne učenie- práca v tímoch

Práca s (potenciálnymi) agresormi

• Používať čo najviac pochvaly. Oceňovať ich bezkonfliktné správanie, zvlášť pochváliť, keď zvládnu svoju impulzívnosť v provokujúcej situácii.
• Zamestnať ich činnosťou, ktorá je pre nich atraktívna, v ktorej môžu byť úspešné, prípadne i vyniknúť.
• Učiť ich sociálne zručnosti, ktoré im umožnia dosahovať uspokojenie konštruktívnou činnosťou. Cesta k úspechu je dlhá a neistá, no každá malá pozitívna zmena má veľkú cenu pre samotné dieťa i pre celú spoločnosť.
• Vzbudzovať empatiu. Tieto deti často málo chápu, ako veľmi ich obete trpia. Je potrebné poskytnúť im zážitok osobného citového príklonu, vedomia, že sú milované, ktoré im chýbalo, resp. chýba predovšetkým v rodine.
• Pomáhať im, aby si vybudovali osobnú perspektívu, aby vedeli, čo čakajú od budúcnosti a kvôli čomu im stojí za to „sekať dobrotu“.

Priame signály šikanovania

• Posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúca prezývka, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet.
• „Priateľské“ vtipy a kanadské žartíky. Spolužiaci mu napr. vyberú tuhu z pera pred písomkou, schovávajú a ničia mu pomôcky a pod.
• Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prednášané nepriateľským, nenávistným až pohŕdavým spôsobom.
• Panovačné príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje.
• Štvanie, strkanie, štuchanie, rany, kopance, ktoré nemusia byť ani silné, ale je nápadné, že ich obeť neodpláca.
• Bitky, kde je jeden z účastníkov zreteľne slabší a snaží sa uniknúť.
• Žiak „dobrovoľne“ dáva desiatu spolužiakovi

Nepriame signály šikanovania:

• Žiak je cez prestávky často sám, ostatní oň nejavia záujem, nemá kamarátov.
• Nechodí na telesnú výchovu, vždy zostáva v triede, má nadmernú ospravedlnenú, prípadne neospravedlnenú absenciu.
• Pri tímových športoch býva žiak volený do družstva medzi poslednými.
• Žiak vchádza do triedy až s vyučujúcim, nenápadne postáva cez prestávku neďaleko kabinetov a vyhľadáva blízkosť učiteľov, prichádza neskoro na hodinu, vždy chodí všade ako posledný.
• Keď má hovoriť pred triedou, je neistý a ustrašený. Trieda sa smeje pri jeho neúspechu pri odpovedi.
• Pôsobí smutne, až depresívne, nešťastne, stiesnene.
• Zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle, pri vyučovaní je nesústredený.
• Jeho veci sú poškodené, zašpinené, prípadne rozhádzané.
• Má zašpinený alebo poškodený odev.

Pri práci s deťmi...

1. Nešetrite chválou.
2. Dávajte deťom možnosť voľby.
3. Vo všetko hľadajte aj klady.
4. Buďte zodpovední a zodpovednosť aj prenášajte.
5. Uznávajte cenu.
6. Zameriavajte sa na to, čo je nutné, aby daná otázka bola vyriešená správne.
7. Pomáhajte si navzájom k správnemu riešeniu.
8. Sami konajte tak, ako si prajete, aby sa správali deti.
9. Veľa sa smejte, robte viac vecí spoločne.
10. Sprostredkujte mladým okamihy, na ktoré budú spomínať celý život.