Pojmy: kultúra, subkultúra, kontrakultúra, dominantná kultúra, kultúrny relativizmus, etnocentrizmus a kultúrna difúzia

Ostatné » Občianska náuka

Autor: ofelia (19)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 26.04.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 933 slov
Počet zobrazení: 1 870
Tlačení: 111
Uložení: 136

Definujte pojmy: kultúra, subkultúra, kontrakultúra, dominantná kultúra, kultúrny relativizmus, etnocentrizmus a kultúrna difúzia

Kultúra- kolektívny ľudský produkt, výsledok spoločenskej činnosti ľudí, materiálnej výroby a spoločenského života

- zahŕňa výtvory ľudskej práce, jazyk, hodnoty, vzory správania, poznatky, ideológie, vierovyznanie

- niečo, čím sa človek odlišuje od zvierat

- kultúra sa delí na materiálnu (materiálne predmety vytvorené, upravené človekom)
a duchovnú (názory, poznatky, hodnoty, ale aj sociálne inštitúcie- organizujú ľud. správanie a život v spoločnosti)

Sociokultúrny systém zahŕňa dominantnú kultúru, subkultúru, kontrakultúru, umeleckú, ľudovú a masovú kultúru.

Subkultúra- súbor špecifických prvkov kultúry, charakteristických pre sociálne skupiny existujúce v konkrétnej spoločnosti
jej dominantnej kultúre

- to znamená, že v štáte je 1 dominantná kultúra, ale menšiny si vytvárajú svoju vlastnú (maďarská menšina na
juhu Slovenska

Kontrakultúra- kontrastná subkultúra, ktorá je výrazne v rozpore s dominantnou kultúrou spoločnosti (okraje spoločnosti:
anarchisti, náboženské sekty)

Dominantná kultúra- hlavná, prevládajúca kultúra

Kultúrny relativizmus- všetky kultúry sú jedinečné, neopakovateľné, preto ich môžeme pochopiť iba na základe ich
vlastných noriem, hodnôt (môže byť umiernený, radikálny, morálny)

Etnocentrizmus- pôvodne skupinový egoistický názor o vyspelosti a kultúrnosti určitého národa alebo etnickej skupiny nad
inými alebo dokonca nad všetkými ostatnými

- umiernený (pokresťančovanie) alebo agresívny (osídľovanie Ameriky)

Kultúrna difúzia- proces šírenia, rozptylu a prenášania kultúrnych prvkov a ich systémov z jednej kultúry do druhej

Úloha č. 2

Analyzujte podstatu učenia a zaraďte ho do psychických javov.

  • Uveďte jednotlivé druhy učenia a zhodnoťte, aké faktory najviac ovplyvňujú kvalitu učenia.
  • Analyzujte uvedené krivky.

Učenie- aktívny a tvorivý proces, ktorý rozširuje vrodené vlohy a znásobuje možnosti jednotlivca

- cieľ: získanie, upevnenie nových skúseností, ktoré pomáhajú lepšie sa zorientovať a prispôsobiť novým situáciam

Druhy učenia: - habituácia (jednoduchá forma učenia, prispôsobenie sa podnetu, reakcia na povely

- asociačné učenie (zložitejší spôsob, súvisí s vytváraním súvislostí medzi naučeným a aktuálne pôsobiacim)

- motorické učenie (osvojovanie si zručností a rôznych návykov – tanečné kroky, hra na husle)

- intelektuálne učenie (rozumové osvojovanie si vlastností, napríklad v škole)

- sociálne učenie (osvojenie si spôsobov spoločenského správania, vystupovania)

- mimovoľné učenie (väčšinou spojené s pragmatickými/užitočnými skúsenosťami)

- imitačné učenie ( cez napodobňovanie napr. učiteľov)

- mechanické učenie (založené na opakovaní, bez pochopenia vzájomných súvislostí)

- logické učenie (založené na pochopení logických súvislostí, pochopení zmyslu a podstaty problému)

Faktory ovplyvňujúce kvalitu učenia: časté opakovanie, príliš dlho sa neučiť jeden predmet- vystriedať to, prestávky medzi učením- mozog si potrebuje oddýchnuť, nájsť si spôsob učenia, ktorý sa mi zdá byť najefektívnejší (niekto má vizuálnu pamäť, niekto sluchovú...), dodržiavať duševnú hygienu- to znamená správna životospráva, dostatočný spánok, pohyb, účinné riešenie konfliktných situácií, sebaovládanie, samozrejme musíme veľa veľa piť, lebo pitný režim je dôležitý

Prvá krivka - proces zapamätávania/učenia

- má individuálny charakter

- závisí od materiálu (od toho, čo sa chce človek naučiť...matematická úloha, báseň), od skúsenosti s podobným učením v minulosti, typu pamäti učiaceho sa (zraková, sluchová, mechanická), od toho, či si učiaci rozdelí učivo na časti alebo si opakuje všetko naraz

- os x = počet dní, resp. čas, os y = množstvo látky

- opakovanie = málo straty

- plató učenie- určitá hranica, ktorú keď prekročíme, nie sme schopní sa viac naučiť

Druhá krivka- proces zabúdania

- vyhasínanie dočasných spojov v mozgovej kôre

- ovplyvňuje ho spôsob osvojovania učiva (nepochopené rýchlejšie zabudneme), opakovanie učiva (rýchlejšie zabudneme to, čo si neopakujeme), vzťah učiaceho k učebnému predmetu (rýchlejšie zabúdame to, čo nás nezaujíma)

- os x = počet dní, os y = množstvo látky

Úloha č. 3

 analyzujte hlavné myšlienky diela Spoločenská zmluva

  • Zaraďte autora ukážky do príslušného obdobia dejín filozofie a vysvetlite jeho názory na spoločnosť.

Jean Jacques Rousseau, podobne ako aj iní filozofi, vychádzal vo svojich úvahách z istého prirodzeného, alebo prírodného stavu. Tento stav ponímal ako stav šťastia, kde nepanuje rozum, kde nie je vedomie zákonov, kde vládnu ľudské vášne, pudy, ako pud spravodlivosti, pud žiadostivosti. Ľudia v prirodzenom stave boli medzi sebou rovnými. Ale tým že sa ľudia začali množiť, začali sa čoraz viac dostávať do kontaktu medzi sebou, začali si ohradzovať svoje územie, vzniká súkromné vlastníctvo. Tým že vzniká vlastníctvo, dochádza k boju medzi ľuďmi. Vzniká spoločnosť, ktorú Rousseau vníma ako čosi neprirodzené, spoločnosť je ale nutné zlo, lebo tak či onak sa raz sformuje. Spoločnosť sa riadi spoločenskou zmluvou. Pod spoločenskú zmluvu patria všetci a všetko. Spoločenská zmluva je základom štátu, zabezpečuje bezpečnosť, tým že všetci ľudia sú si rovní a dáva ľudom aj slobodu, tým že musia poslúchať zákony, ktoré všetkým ľudom dávajú tie isté práva ale aj povinnosti. Cieľom štátu je spoločné dobro.

Aby mal človek pocit, že koná to, čo chce, vzdá sa časti svojej vôle a vytvorí sa všeobecná vôľa (la volonté générale) - na základe hlasov. Nakoľko je podľa Roussea spoločnosť niečo umelé, je pre neho nevyhnuté aby práva a povinnosti boli určené zákonom, pričom zákon je prejavom všeobecnej vôle. Zákony v spoločnosti tvorí ľud, a z toho dôvodu ľud nemôže prijať zákony, ktoré by boli nesprávne voči im samým, preto zvrchovaná moc nepotrebuje nijakú záruku voči poddaným. Podľa Rousseaua si spoločenská zmluva vyžaduje jednohlasnosť a jednomyselnosť, kto nesúhlasí tak sa vyčleňuje zo spoločnosti a stáva sa cudzincom medzi občanmi. Ale štát má možnosť prinútiť občana k rešpektovaniu zákonov. Rousseau rozlišuje tri formy vlády: demokraciu, aristokraciu a monarchiu. A podľa neho najlepším usporiadaním je republikánske s priamou demokraciou. V tomto zriadení sa ľud podieľa priamo na zákonodarnej moci a zároveň všetci môžu posudzovať politické otázky. Zákonov ktoré by riadili spoločnosť by malo byť čo najmenej, mali by byť čo najvšeobecnejšie a najlepšie.

- autorom diela Spoločenská zmluva je Francúz Jean Jacques Rousseau, patrí do obdobia osvietenstva

- spoločnosť kládol nad jednotlivca: „Sloboda je poslušnosť voči zákonom, ktoré sme si stanovili.“

- súkromné vlastníctvo spôsobilo egoistické sklony u ľudí

- úplný návrat k prírode nie je možný, ale môžeme sa navrátiť k prirodzenosti, predovšetkým pri výchove jednotlivca

- bol proti ateizmu, materializmu, aj proti oficiálnemu náboženstvu... najviac sa približuje k deizmu (uznáva prirodzené náboženstvo, ktoré spája s uctievaním akejsi najvyššej bytosti)

- ...názory na spoločnosť sú hlavne v tej Spoločenskej zmluve, tak kecaj veľa o tom

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Pojmy: kultúra, subkultúra, kontrakultúra, dominantná kultúra, kultúrny relativizmus, etnocentrizmus a kultúrna difúzia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Občianska náuka

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu