Ústava SR – Ústava Slovenskej republiky, preambula
Ústava SR – Ústava Slovenskej republiky, preambula
Charakteristika Ústavy
Ústava je najvšeobecnejší a najvyšší zákon štátu.
- Je to najvýznamnejšia forma zákona a právny predpis existencie štátu.
- Skladá sa z viacerých ústavných zákonov.
- Je štátne zriadenie vytvárané deľbou mocenských pozícií medzi zložkami spoločnosti (poľnohospodármi, remeselníkmi a kupcami, chudobnými a bohatými apod.) a deľbou činností v oblasti riadenia spoločenských záležitostí.
- Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom - aktom najvyššej sily.
Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, sociálneho, ekonomického, kultúrneho, právneho štátneho a hospodárskeho zriadenia. Taktiež zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.
Na dodržiavanie ústavy a na rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (nezávislý súdny orgán na dodržiavanie ústavnosti, sídlo v Košiciach).
Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, polylegálna, unitaristická, právna, republikánska a demokratická.
Poslanie Ústavy
Poslanie Ústavy je teda všeobecné dodržiavanie a rešpektovanie zákonnosti a ústavnosti vo všetkých oblastiach spoločenského života. Slúži na to, aby spoločnosť fungovala spravodlivo a zákonne. Porušenie či pohŕdanie ústavy sa trestá.
Vznik Ústavy
Ústavný vývoj v našej krajine má už pomerne dlhú históriu. V 1849 rakúsky cisár František
Jozef vydal Stadionovu ústavu. Neskôr v roku 1861 bola prijatá Februárová ústava. Po vytvorení Česko-Slovenska 28. októbra 1918 platilo na území Slovenska ústavné provizórium. V roku 1920 bola prijatá Ústavná listina Československej republiky. Ústava Prvej slovenskej republiky bola prijatá až 21. júla 1939 . Po druhej svetovej vojne v roku 1948 bola prijatá nová Ústava Československej republiky, nazývaná Ústava 9. mája. Tá platila až do roku 1960, kedy vstúpila do platnosti Ústava Československej socialistickej republiky. Po páde totalitného komunistického režimu v novembri 1989 bol zrušený článok 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ.
Súčasná Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade a účinnosť nadobudla spolu s vyhlásením 1. októbra 1992. Obsah a jej kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky.
Novelizovaná bola celkovo 19-krát ústavnými zákonmi a raz do nej zasiahol aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Časti Ústavy
Písaný text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov a tie sa členia na články. Zároveň sa každý článok ešte môže členiť na odseky alebo písmená.
Charakteristika jednotlivých hláv Ústavy SR
Preambula (citácia):
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:
Prvá hlava
Prvá hlava Ústavy má tri oddiely.
V prvom oddieli sú základné ustanovenia. Teda charakteristika a poslanie ústavy medzi občanmi a štátom. Základné princípy fungovania krajiny.
V druhom oddieli sú charakterizované štátne symboly. Nájdeme tu prehľad všetkých štátnych
symbolov a znakov, a aj ich tvar.
V oddieli číslo tri je hlavné mesto Slovenskej republiky. Dočítame sa tu, ktoré mesto je hlavné.
Druhá hlava
Druhá hlava inak nazývaná aj základné práva a slobody má až osem oddielov.
V prvom oddieli sú základné ustanovenia, teda základné práva a platnosti, úsek platností a takisto ukladané povinnosti. Samozrejme v medzi práv. Právo na život, na súkromie atď.
V druhom oddieli sú základné ľudské práva a slobody. Tento oddiel je z druhej hlavy najrozsiahlejší. Nájdeme v ňom konkrétne určené ľudské práva a slobody. Sú to hlavné občianske práva a slobody pre obyvateľov SR a niektoré organizácie. Snažia sa zabezpečiť čestný a spravodlivý život v krajine. Politické práva v treťom oddieli nie sú len pre politikov. Tu sú zapísané slobodné práva ľudu ako napr. právo zhromažďovať sa. Sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo...
Štvrtý oddiel sú práva národnostných menšín a etnických skupín. Občania majú právo slobodne patriť do ktorejkoľvek menšiny a učiť sa ich jazyk. Národnostné menšiny takisto nesmú byť utláčané ani diskriminované.
V piatom oddieli sú hospodárske, sociálne a kultúrne práva. V tomto rozsiahlom oddieli môžeme nájsť informácie o mzde, možnosti vzdelania, manželstve, odchode do dôchodku, práci a sociálnom živote. Tento oddiel považujem určite za veľmi dôležitý. Toto sú práva, ktoré by sme mali určite vedieť.
Šiesty oddiel upravuje právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Nájdeme v ňom povinnosti ako chrániť životné prostredie alebo ochranu lesnej pôdy...
V siedmom oddieli sa píše o práve na súdnu a inú právnu moc. Tieto zákony určujú fungovanie súdu a jeho užívateľov. ″Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.″
Posledný ôsmy oddiel len upresňuje niektoré ustanovenia v prvej a druhej hlave.
Tretia hlava
Tretí oddiel má len dva oddieli.
V prvom oddieli je charakterizované hospodárstvo Slovenskej republiky. Sú tu teda základné princípy hospodárstva SR založeného na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Druhý oddiel upravuje postavenie najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Určuje právomoci tohto úradu voči obyvateľom, podnikom a organizáciám.
Štvrtá hlava
V štvrtej hlave nájdeme len územnú samosprávu. Zistíme, že základom územnej samosprávy je obec, a územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. Taktiež sa tu špecifikujú orgány obce a spomínaný vyšší územný celok /VÚC/.
Piata hlava
Zákonodarná moc, piata hlava má dva oddieli.
Prvý celkom rozsiahly oddiel upravuje poslanie a činnosť Národnej rady Slovenskej republiky /NR SR/. Určuje organizačnú štruktúru, postavenie poslancov, úlohy predsedu a podpredsedov a základné princípy volieb do NR SR.
V druhom oddieli máme písané o referende. Tieto ustanovenia upravujú vyhlásenia, priebeh, výsledky a iné veci spojené s fungovaním referenda.
Šiesta hlava
Šiesta hlava opisuje výkonnú moc v krajine. Skladá sa z dvoch oddielov.
Prvý oddiel charakterizuje práva a povinnosti prezidenta Slovenskej republiky. Tu je napísané, že prezident je hlava štátu, a musí ho dôstojne reprezentovať a hájiť. Nájdeme tu aj samotnú charakteristiku postavenia prezidenta, ale aj aké sú podmienky pri odvolávaní atď.
V druhom oddieli sú ustanovenia týkajúce sa Vlády Slovenskej republiky. Poveruje vládu ako vrcholným orgánom výkonnej moci. Taktiež sú tu upravené všetky právomoci vlády, jej zloženie a podobne.
Siedma hlava
V tejto hlave máme všetko o súdnej moci v Slovenskej republike.
Ústavný súd Slovenskej republiky upravuje prvý oddiel. Sú tu ustanovené všetky právomoci
a fungovanie tohto súdu. Vďaka Ústave sa tento súd považuje ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Zastáva miesto výlučnej a špecializovanej súdnej inštitúcie.
Druhý oddiel upravuje súdy Slovenskej republiky, neskôr samotnú Súdnu radu Slovenskej republiky. Nachádza sa tu charakteristika všeobecného súdnictva v krajine. Úlohy a postavenia sudcov, fungovanie súdnej rady a súdov. V Slovenskej republike musia vykonávať súdnictvo len nezávislé a nestranné súdy.
Ôsma hlava
Ôsma hlava má spoločný názov prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv.
V prvom oddieli je len krátke opísanie postavenia prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá podľa ústavy chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.
V druhom oddieli je upravené postavenie verejného ochrancu práv. Je to nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Verejný ochranca práv sa zodpovedá len parlamentu.
Deviata hlava
V poslednej hlave Ústavy Slovenskej republiky sú už len prechodné a záverečné ustanovenia. Sú tu opisované ustanovenia spojené s prechodom právnych záväzkov bývalej Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky /ČSFR/ na Slovenskú republiku /SR/. Na záver tejto hlavy sú ešte spomenuté ustanovenia ohľadom novelizácii ústavných zákonov.
Význam Ústavy
Ústava má definovať politické, ekonomické a duchovné záujmy všetkých obyvateľov, pretože spoločnosť je systémom vzťahov medzi jednotlivcami, ktoré majú fyzicky, sociálne ale aj duchovne rozdielnu povahu a spôsob života. Ja si myslím, že ústava nám celkovo pomáha vo vedení riadneho života. Spravodlivého. Aspoň teda, sa snaží. Ak by sme nemali ústavné zákony, ako spoločnosť by sme žili neusporiadane a určite neférovo. To ale neznamená, že teraz tak nežijeme ;)