Tourettov syndróm – Ľudia s postihnutím a ich život v dnešnej spoločnosti

Tourettov syndróm – Ľudia s postihnutím a ich život v dnešnej spoločnosti

Tourettov syndróm je vrodené neurologicko-psychiatrické ochorenie, postihuje teda mozog. Ovplyvňuje hybnosť človeka a jeho správanie – v konečnom dôsledku má vplyv na celé fungovanie človeka.

Názov nesie po svojom objaviteľovi, ktorým bol v r. 1885 francúzsky neurológ Gilles de la Tourette – ten toto ochorenie popísal na štyroch prípadoch svojich pacientov.

Toto ochorenie v oveľa výraznejšej miere (3-4x viac) postihuje mužov.

Príčiny Tourettovho syndrómu

Tourettov syndróm je spôsobený vrodeným postihnutím hlbokých častí (jadier) mozgu, odborne nazývaných bazálne gangliá. Nervové bunky v bazálnych gangliách si vymieňajú informácie, okrem iného, aj pomocou chemickej látky – dopamínu.

Okrem dedičnosti môžu byť príčinou vzniku tohto syndrómu stres, alkohol a hlavne podávanie niektorých liekov ženám v čase tehotenstva. Nebezpečné sú najmä neuroleptiká (napríklad Plegomazin či Torecan) podávané proti tehotenským nevoľnostiam alebo na upokojenie a uvoľnenie.

U Touretteovho syndrómu je predpokladaný istý druh dedičnosti, hoci etiológia tikových porúch nie je známa. Riziká v rámci dedičnosti tejto poruchy sú pre chlapcov i dievčatá rovnaké, no prax ukazuje, že reálny výskyt je výrazne vyšší u chlapcov.

Prejavy Tourettovho syndrómu

Medzi najzákladnejšie prejavy tohto syndrómu patria tiky. Buď sú pohyblivé alebo zvukové. Pri tomto psychickom ochorení ide o mrkanie, trhavé hýbanie hlavou, pokašliavanie, pískanie, vykrikovanie rôznych slov, zvukov, niekedy aj vulgarizmov. Tieto tiky sa objavujú niekoľkokrát za deň. Rušia normálnu aktivitu a sú až príliš nápadné. Je to vrodené chronické ochorenie, ktoré nejde úplne vyliečiť. Základom liečby je včasná a správna diagnóza. Odhaliť príznaky sa dá už v detstve, pretože toto ochorenie najčastejšie postihuje deti už od 6-7 rokov.

Niektoré prejavy v praxi:

• najprv relatívne nenápadná prítomnosť typických prejavov - plazivý začiatok okolo 5-10 rokov
• neskôr, najmä v puberte, zhoršenie celkového stavu
• v dospelosti sa zdravotný stav a intenzita tikov celkovo opäť zlepšuje
• motorické tiky (žmurkanie, trhanie, zášklby, mávanie hornými končatinami, atď.)
• vokálne tiky (mrnčanie, chrochtanie, pokašliavanie, vykrikovanie vulgárnych výrazov - na verejnosti, na ulici, atď.)
• tiky sa zintenzívňujú pri stresových situáciách
• postihnutí popisujú tik ako niečo, čo urobia impulzívne, nevedia to zastaviť, aj napriek tomu, že ich to otravuje, hanbia sa za to, ne to spoločensky neprijateľné
• častokrát sú nepochopení od okolia, ktorí ich nepoznajú, nepoznajú ich diagnózu a musia čeliť opakovaným otázkam, poučeniam, nech to nerobia
• počas detstva sa môžu cítiť vyčlenení z kolektívu, častokrát zažívajú šikanovanie

Tiky

Tiky sú náhle, bezúčelové opakujúce sa pohyby alebo zvuky. Vznikajú na podklade funkčnej časti mozgu. Nejedná sa teda o zlozvyky ktoré by postihnutý robil zámerne. Zmierňujú sa v kľude a pri psychickej pohode, naopak pri strese a duševnom vypätí sa zhoršujú. Ich pravidelnosť a závažnosť sa môže časom meniť. Tikom predchádza nutkanie k ich urobeniu, ktoré je po vykonaní tiku nasledované uvoľnením vnútorného napätia.

Tiky môžu byť prechodne potlačované vôľou. Avšak pri ich dlhšiemu zadržiavaniu zosilnie vnútorné napätie natoľko, že ich už nejde ďalej potláčať a dochádza k intenzívnemu vybíjaniu nahromadených tikových prejavov (tzv. rebound fenomén).

Tiky rozdeľujeme na:

1. pohybové – mrkanie, trhanie hlavou, zášklby končatinami
2. zvukové – pokašliavanie, pískanie, vykrikovanie slov či vulgarizmov

Obe skupiny môžeme ďalej deliť podľa miery ich zložitosti na tiky prosté a komplexné. U jedného pacienta sa môžu rôzne druhy tikových prejavov vyskytovať súčasne. Niektorí svoje prejavy skrývajú tak, že ich vteľujú do zdanlivo účelných činností (napr. pri trhnutí hlavou naznačujú upravovanie účesu). Tieto prídavné pohyby, ktoré majú samotné tiky maskovať, nazývame parakinéza.

Liečba Tourettovho syndrómu

Tourettov syndróm je vrodené, ktoré nejde úplne vyliečiť. Princíp liečby spočíva v ovplyvnení príznakov choroby, teda v zmierňovaní tikov a prejavov poruchy.

Základom liečby je včasná a správna diagnóza. Postihnutý by mal byť vedený ku snahe vyrovnať sa so svojimi obtiažmi a naučiť sa o svojich problémoch otvorene hovoriť.

V liečbe Tourettovho syndrómu hrajú zásadnú rolu režimové opatrenia – uplatnenie špeciálnych postupov pri výchove a výučbe v škole. Postihnutí by sa tiež mali chrániť pred nadmerným stresom. Vhodné je podporovať a rozvíjať záujmové aktivity alebo iné činnosti ktoré deti bavia a sústredia sa pri nich. Prejavy vtedy zvyčajne z veľkej časti ustupujú. Nenahraditeľnou podporou je aj psychologické poradenstvo a psychoterapia. Jej efekt môže byť prínosný k ovplyvneniu pridružených porúch chovania.

K farmakológií (liečba pomocou liečiv) by sa malo pristúpiť až vtedy, ak predchádzajúce prostriedky zlyhávajú. Väčšina dostupných liekov pôsobí tak, že ovplyvňuje prenos nervových signálov v mozgu tým tlmí prejavy choroby. Základnou stratégiou liečby nie je potlačiť všetky tiky (prejavy), ale obmedziť ich na znesiteľnú mieru. Pri nasadení liekov je potrebné počítať s tým, že účinok nemusí prísť hneď, ale až s určitým odstupom (obyčajne 2-3 týždne). Nesmieme však zabúdať na možné riziko vedľajších účinkov. Najčastejšie sú nimi nadmerná únava, otupenosť, zvyšovanie na váhe alebo nevoľnosť.

Niekedy je nutné vymeniť liek za iný, inokedy stačí iba upraviť dávkovanie.