Poznámky z predmetu Občianska náuka pre 6. ročník

Poznámky z predmetu Občianska náuka pre 6. ročník

1. učivo – Rodina

Rodina je malá spoločenská skupina, ktorej členovia sú pokrvne a príbuzensky spojení. Majú medzi sebou vytvorené vzťahy spolupatričnosti. Rodina predstavuje pre dieťa najdôležitejšie prostredie a je preň zárukou bezpečia a istoty. Rodina plní viaceré úlohy: Jej základné funkcie sú:

• výchovná – zabezpečuje zdravý duševný vývin detí, vychováva ich
• citová – predstavuje pre deti lásku, uznanie, oporu a pomoc
• ekonomická (hospodárska) – zabezpečuje materiálne prostriedky (stravu, oblečenie...)
• spoločenská – sprostredkúva deťom rôzne typy vzťahov v skupinách, názory a hodnoty
• biologická – zabezpečuje zachovanie ľudstva
• regeneračná (ochranná, odpočinková) – zabezpečuje starostlivosť a ochranu, pocit bezpečia

2. učivo – Fungovanie rodiny

Pre zdravý psychický vývin dieťaťa sú najpodstatnejšie vzťahy vytvorené medzi rodičmi a deťmi. Z hľadiska vzťahov v rodine rozlišujeme tieto spôsoby výchovného pôsobenia:

• harmonická výchova – vzťah rodičov a detí je demokratický, v rodine dodržiavajú pravidlá, komunikujú, robia spoločné rozhodnutia
• autoritatívna výchova – rodičia chcú, aby ich deti poslúchali, nekomunikujú spolu
• zhovievavá výchova – rodičia deti neobmedzujú, dovolia im veľa vecí, nekontrolujú ich
• zanedbávajúca výchova – rodičia sa nezaujímajú o deti, majú vlastný život a záujmy
• ponižujúca výchova – rodičia sa správajú k deťom kruto,, ponižujú ich a trestajú ich (aj fyzické tresty)

3. učivo – Pravidlá v rodine

Pravidlá v rodine umožňujú jej členom naučiť sa žiť s ostatnými. Deti konajú podľa pravidiel ochotnejšie, ak sa podieľali na ich vytvorení. Rodina by pri tvorbe svojich pravidiel mala vychádzať zo základných práv a povinností detí a rodičov. Okrem uplatňovania svojich práv si členovia rodiny musia plniť aj svoje povinnosti.

Práva detí: Povinnosti deti:

• - na zdravý vývin – prejavovať rodičom úctu
• - žiť v rodine – pomáhať rodičom v domácnosti
• - vyjadriť svoj názor – spolupracovať s rodičmi
• - na vzdelanie – plniť si vzdelávacie povinnosti

Povinnosti rodičov: Práva rodičov:

• - zabezpečiť deťom zdravý vývin – na úctu od detí
• - zastupovať záujmy detí – na pomoc od detí
• - dať deťom možnosť vyjadriť svoj názor – na spoluprácu pri výchove detí
• - umožniť deťom získať vzdelanie – aby si dieťa neohrozovalo zdravie

4. učivo – História našej rodiny

Každá rodina má svoju minulosť – históriu. Pamiatky na svojich predkov si v mnohých rodinách uchovávajú a ochraňujú ako najväčšie poklady. Sú to pramene ich rodinnej histórie a umožňujú im poznať svoje korene. Pramene delíme na: písomné (listiny, kroniky, dokumenty...) a hmotné (nábytok, keramika, šperky, rodinná Biblia...).

Rodiny by mali zachovávať a odovzdávať pramene budúcim generáciám. Môžu tak poznať svoj pôvod. Slovensko je pestré vo svojich zvykoch a tradíciách. Každá rodina má svoje zvyky, ktoré sa môžu líšiť od zvykov iných rodín. Zvyky a tradície v rodine by mali vytvárať pocit jedinečnosti a hrdosti. Je našou úlohou rodinnú históriu spoznávať a zachovávať pre ďalšie generácie.

5. učivo – Rodokmeň

Každá rodina sa skladá z niekoľkých členov. Môžeme ich zadeliť do generácií. Generácia je skupina ľudí, ktorí sa narodili v približne rovnakom období (starí rodičia, rodičia, deti). Vzťahy medzi členmi rodiny môžeme graficky zaznačiť do rodokmeňa. Vytvoriť kvalitný rodokmeň je náročná úloha. Zaoberá sa tým veda – genealógia.

6. učivo – Komunikácia v rodine

Komunikácia znamená dorozumievanie sa medzi členmi spoločenskej skupiny. Pri komunikácii ide o jednostranné odovzdávanie informácií (napr. príkaz, rozkaz) alebo o vzájomnú výmenu informácií (napr. rozhovor). Pre harmonický život v rodine je dôležité, aby členovia pravidelne medzi sebou komunikovali.

Komunikácia môže byť verbálna (slovná) alebo neverbálna (gestá, mimika). Tiež môže byť osobná (ľudia sú pri sebe) alebo neosobná (napr. list, telefón, chat...).

Najrozšírenejším typom verbálnej komunikácie je rozhovor. Je potrebné pri ňom dodržiavať isté zásady. Napríklad hovoriť stručne a jasne, neklamať, vyjadrovať sa k veci... Ľudia by sa mali cvičiť v asertivite (vedieť slušne vyjadriť svoj názor), empatii (vedieť sa vcítiť do druhého človeka), umení klásť otázky a umení počúvať.

7. učivo – Rodinné krízy

Kvalita života v rodine závisí od toho, ako si medzi sebou rozumejú jej členovia a ako medzi sebou vedia komunikovať. Počas života musí rodina riešiť rôzne situácie – niektoré sú menej vážne, iné sú kritické. Medzi bežné problémy patrí bežná choroba člena rodiny, strata práce, sťahovanie... Kritické situácie sú napríklad úmrtie člena rodiny, rozvod rodičov, vážna choroba člena rodiny... Na rodinné krízy sú veľmi citlivé deti. V harmonickej rodine dokážu jej členovia takéto situácie riešiť a vyrovnať sa s nimi. V nefunkčnej rodine sú problémom už aj bežné problémy.

Počas prežívania krízovej situácie deti prechádzajú týmito tromi fázami:

1. obrana (sebaobviňovanie) – Prečo sa to stalo práve mne?; Za všetko môžem ja!; Neverím...!
2. zlosť – hnev na najbližších, na celý svet.
3. vyrovnávanie sa so situáciou

8. učivo – Riešenie problémových situácií

Každý deň si prechádzame určitými záťažovými situáciami. Vtedy hovoríme, že máme stres. Zvládnutie takýchto situácií je u ľudí rôzne. Veľmi záleží na tom, či a ako sme pripravení ich riešiť. Na riešenie bežnej záťaže máme zvyčajne dostatok síl. No v živote nás môžu postretnúť aj závažné situácie.

Príklady bežných záťažových situácii: zlá známka; choroba; hádka s rodičmi; strata mobilného telefónu; „zaracha“...

Príklady závažných záťažových situácií: strata zamestnania; vážna choroba alebo úraz; smrť; rozvod alebo rozchod; sťahovanie...

Poznáme aj pozitívne záťažové situácie ako napr. výhra v lotérii; príprava svadby; cesta na dovolenku...

Problémy treba riešiť čím skôr. Tiež si treba nájsť čas na „vyventilovanie sa“ (šport, hudba, rozhovor...). Alkoholizmus a násilie nie sú riešením.

9. učivo – Medziľudské vzťahy

Rodinu delíme na: užšiu (rodičia, deti) a širšiu (starí rodičia, ujovia, tety, bratranci, sesternice...). V minulosti bol kontakt s rodinou oveľa užší ako je tomu dnes. Viac sa stretávali, rozprávali, pomáhali si. Zároveň to malo dobrý vplyv na výchovu. Dnes deti väčšinou nevyrastajú v širšej rodine. Celá výchova tak zostáva na rodičoch. Rodičia však sú často v práci a tak deti nemá kto riadne vychovávať.

Zhoršili sa aj susedské vzťahy. Veľa ľudí ani nepozná svojich susedov, nepozdravia sa, skôr sa hádajú ako si pomáhajú.

Rodiny a ľudia celkovo sa potrebujú viac stretávať, rozprávať, budovať hodnotné vzťahy, pomáhať si.

10. učivo – Viacgeneračná rodina

V minulosti žili na Slovensku širšie rodiny v jednom príbytku. Spoločne bývali starí rodičia, rodičia a deti. Takéto spoločné bývanie malo niekoľko výhod. Učili sa vzájomnej úcte, rešpektovaniu, tolerancii. Zachovávali sa tradície, starí rodičia pomáhali s výchovou vnúčat. Spoločne sa navarilo, pomáhali si pri prácach okolo domu. Deti zase mohli pomôcť rodičom a starým rodičom, keď už boli starí a chorí. Ušetrilo sa aj na nákladoch na bývanie.

Nevýhodou viacgeneračného bývania môže byť strata súkromia, rozdielnosť názorov, hádky.

V dnešnej dobe je samostatné bývanie veľmi drahé, takže znova sa objavuje viacgeneračné bývanie.

11. učivo – Školská trieda

Každý človek je členom nejakej spoločenskej skupiny. Základnou skupinou je rodina. Neskôr je to školská trieda, partia, zamestnanie... Každá skupina má nejaké pravidlá, vzťahy a úlohy. Každý žiak v triede je jedinečná osobnosť. V triede medzi žiakmi vznikajú rôzne vzťahy a úlohy. Poznáme napr. úlohu vodcu, šaša, robotníka, outsidera...

Aby sme mohli fungovať v skupine, musíme sa to naučiť. V skupine sa učíme empatii, asertivite, tolerancii, rešpektu. Toto začlenenie do skupiny nazývame socializácia. Každý má prispievať k fungovaniu skupiny. O vyspelosti skupiny svedčí to, že dokáže prijať aj slabých členov. Členovia, ktorí skupinu zneužívajú, môžu byť vylúčení.

12. učivo – Moji spolužiaci

Medzi žiakmi v triede vznikajú rôzne vzťahy. Žiaci majú rôzne úlohy. Vodcom je ten, kto má istú autoritu a ostatní členovia skupiny ho rešpektujú. Správny vodca je ten, kto má záujem pracovať v prospech skupiny a riešiť problémy. Nesprávny vodca je ten, komu záleží len na sebe a autoritu si získava násilím. Ďalšia funkcia môže byť robotník, mozog, šašo. Outsider je ten, koho skupina neprijala alebo ho aj zneužíva. Fyzické alebo psychické násilie páchané na niekom, kto sa nemôže brániť nazývame šikanovanie. Nikdy nedovoľ, aby niekto niekomu ubližoval! Šikanovanie je trestné. Je nutné ho čo najskôr nahlásiť.

13. učivo – Naša trieda

Skupina ľudí, ktorí spolupracujú a podriaďujú sa záujmom skupiny, sa nazýva kolektív. Na to, aby mohol kolektív vzniknúť, musia mať členovia skupiny niečo spoločné. V prípade triedy je to rovnaký rozvrh a učivo, zážitky (napr. výlet) učitelia, práva a povinnosti... Kolektív si uvedomuje spoločnú identitu – my (napr. my šiesta trieda).

Každý člen skupiny je všakiný. Má inú výchovu, povahu, schopnosti... Na to, aby vznikol dobrý kolektív, každý člen sa musí podriadiť spoločným záujmom, spolupracovať a má zodpovednosť za svoje správanie.

Kolektív by mal držať spolu v dobrom i zlom. To však neplatí, ak sa pácha nejaký zločin. Vtedy je správne povedať pravdu (napr. šikanovanie).

14. učivo – Rovnakosť a jedinečnosť

Všetci ľudia sú si rovní, ale nie sú rovnakí. Každý má rovnaké ľudské práva. Každý je však jedinečná osobnosť. Má iný vek, postavu, pohlavie, farbu pleti, vzdelanie, náboženstvo...

Rozumní ľudia tieto rozdiely chápu a sú tolerantní. Snažia sa rozdielom porozumieť a prijať ich, alebo sa správajú neutrálne.

Nerozumní ľudia sú netolerantní, neznášanliví alebo ľahostajní. Majú predsudky, teda sú negatívne naladení voči niečomu alebo niekomu. Xenofóbia je strach z cudzincov. Rasizmus je teória, že jedna rasa je lepšia ako druhá (napr. belosi a černosi). Diskriminácia je odopieranie nejakých práv niekomu.

Dnes sa aj u nás stretávame s útokmi proti Rómom, migrantom, černochom, moslimom...

Aj v triede môžeme pozorovať odlišnosť. Niekomu ide učenie dobre, iný je nadaný na šport, niekto pekne kreslí... Máme aj integrovaných žiakov. Sú to žiaci, ktorí majú zo zdravotných dôvodov iné pravidlá a potreby na vyučovanie.

15. učivo – Komunikácia v triede

Komunikácia je základom všetkého. Dôležitá je empatia, asertivita a schopnosť robiť kompromisy.

Pravidlá verbálnej komunikácie:

– hovoriť k téme

– hovoriť pravdu

– hovoriť jasne, stručne, zreteľne

– vždy hovorí iba jeden a ostatní počúvajú

– snažiť sa porozumieť

– nevysmievať sa, neklamať, neohovárať, neurážať

Dôležité je tiež všímať si neverbálnu komunikáciu (gestá, mimika, postoj tela).

16. učivo – Triedna a školská samospráva

Triednu samosprávu si volia žiaci v triede. Tvorí ju predseda a podpredseda triedy a ostatné funkcie. Úlohou predsedu je hovoriť v mene triedy. Má to byť osobnosť s výborným správaním, študijnými výsledkami a schopnosťami komunikovať a rozhodovať sa. Spolupracuje s triednym učiteľom. To, že sa žiaci môžu zapojiť do rozhodovanie o triede, má vplyv na ich postoj k triede.

Školskú samosprávu (alebo aj školský parlament) tvoria zástupcovia (predsedovia) z jednotlivých tried. Riešia sa tu záležitosti, ktoré majú vplyv na všetkých žiakov školy (organizácia podujatí školy, riešenie problémov žiakov...). Parlamentu pomáha poverený učiteľ.

Obe formy samosprávy učia žiakov, ako sa môžu zapojiť do verejného života, keď budú dospelí.

17. učivo – Naši učitelia

Každý učiteľ je jedinečnou osobnosťou. Má svoje metódy, prístup k žiakov, autoritu, súkromný život... Niektorí učitelia sa zameriavajú viac na učivo, iní naosobnosti žiakov. To všetko ovplyvňuje ich prácu. Veľký podiel na prístupe učiteľa k žiakom má správanie sa žiakov k učiteľovi.

Všetci učitelia určite majú lásku k deťom, snažia sa spoznať žiakov a chcú byť príkladom pre žiakov. Chcú žiakom odovzdať čo najviac.

Dôležité je, aby žiaci učiteľov rešpektovali. Len tak sa dá dosiahnuť priateľská atmosféra na hodinách. Spolupráca učiteľov so žiakmi potom vedie k dobrým výsledkom a úspechom.

18. učivo – Ja – občan SR + Obce a mestá

Byť občanom nejakého štátu znamená, že máme voči štátu nejaké povinnosti a práva. My sme občania Slovenskej republiky. Občianstvo sa zvyčajne získava narodením. Ak by sme chceli získaťobčianstvo iného štátu, musíme splniť predpísané podmienky (napr. dĺžka pobytu, znalosť jazyka a kultúry, zamestnanie...) a stratíme slovenské občianstvo. Ak sa chce cudzinec stať občanom SR, musí splniť tieto podmienky: býva na Slovensku aspoň 8 rokov, nie je súdne trestaný, ovláda SJ a pod.

Obec je najmenšia samosprávna jednotka so súvislým domovým osídlením a vlastným názvom. Na Slovensku máme 2750 obcí a 140 miest. Mesto je označenie pre obec, ktorá má mimoriadny význam. Z obce sa môže stať mesto, ak má aspoň 5000 obyvateľov a má hospodársky alebo kultúrny význam. Na čele obce je starosta, na čele mesta je primátor. Naše najväčšie mestá sú Bratislava (411000), Košice (240000), Prešov (92000), Žilina, Banská Bystrica a Nitra (80000), Trnava (66000). Najmenšie mesto sú Dudince (1500). Najnovšie mestá sú Gabčíkovo a Turany (od r. 2016). Najväčšia obec na Slovensku sú Smižany (8600). Najmenšie sú obce Príkra (8), Havranec (12) a Poproč (14).

19. učivo – Naša obec/mesto

Obec, v ktorej sme sa narodili, sa nazýva rodisko. Obec, v ktorej žijeme, sa nazýva bydlisko. Dianie v obci sa zaznamenáva do obecnejkroniky. Každáobec je unikátna svojou geografickou polohou, skladbou obyvateľstva, históriou, folklórom... Na vyjadrenie jedinečnosti sa používajú obecné/mestské symboly. Sú to vlajka, pečať a erb. V mestách je to ešte primátorská reťaz. Obec môže mať aj vlastnú znelku.

Obec Sekulemá takýto erb: červený štít, v ktorom je strieborné obrnené rameno so striebornou šabľou sprevádzané tromi zlatými hviezdičkami. Obecná vlajka má bielu, červenú a žltú farbu.

Obec Moravský Svätý Ján má takýto erb: zelený štít, v ktorom je strieborná hlava svätého Jána Krstiteľa so zlatou svätožiarou so zlatým krížom, pod hlavou je strieborná šatka. Obecná vlajka má bielu, zelenú, žltú a zelenú farbu.

MSJ má vyše 2100 obyvateľov, obec Sekule má vyše 1700.

20. učivo – História a pamiatky našej obce

Z histórie obce Sekule: Prvá zmienka o obci je z roku 1402. Pôvodní obyvatelia obce boli Sikuli, ktorí mali za úlohu strážiť hranice Uhorského kráľovstva. Obec patrila k panstvu hradu Ostrý Kameň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinárstvom. V 18. storočí bolo rozšírené pestovanie tabaku. V rokoch 1976-1989 bola obec Sekule spojená s obcou Moravský Ján. Budova základnej školy bola dokončená v roku 1984.

Pamiatky v obci: Kostol Narodenia Panny Márie z 19. storočia, pohrebná kaplnka, viaceré kaplnky a kríže.

Z histórie obce Moravský Svätý Ján: Prvá zmienka o obci je z roku 1449. Obec patrila k panstvu hradu Ostrý Kameň, ale neskôr veľa krát menila majiteľov. V 16. storočí sa v obci usadili Habáni. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chodili na práce do Rakúska.

Pamiatky v obci: Kostol sv. Jána Krstiteľa z 19. storočia, kaštieľ z 19. storočia (majitelia gróf Zicschi, barón Hirsch, princ Hohelohe), habánsky dvor (Kaníža).

21. učivo – Osobnosti regiónu

Každá krajina má svoje osobnosti. Osobnosť je jedinec, ktorý dosiahol významné úspechy v oblasti vedy, športu, kultúry, umenia a pod. Osobnosti mohli žiť v minulosti alebo žijú v súčasnosti. Ostatní obyvatelia sú na nich hrdí a pre mladú generáciu sú pozitívnymi vzormi. Z obce Sekule pochádzali alebo v nej pôsobili napríklad hudobník Ján Zemek, aktívny učiteľ a riaditeľ Ján Polčin, vedúca súborov Sekulan a Sekulánek Mária Kučerková alebo manželia Kadlicoví, ktorí rozvíjali v obci kultúrny a spoločenský život. Z obce Moravský Svätý Ján pochádzali alebo v nej pôsobili napríklad lekár Gejza Dallos, kňaz Andrej Kubina, ľudová speváčka Eva Studeničová a iní.

22. učivo – Regióny Slovenska

Región je tradičná ucelená oblasť našej vlasti. Do regiónu patrí niekoľko obcí a miest, ktoré majú podobné zvyky, tance, nárečie... Regióny sa od seba odlišujú napr. v nárečí, krojoch, obydliach, tancoch, hudbe... Niektoré regióny na Slovensku sú viac hospodársky rozvinuté, iné menej. Súvisí to s geografickou polohou, dopravnou dostupnosťou a fungovaním podnikov a obchodov. V súčasnosti sa rozvíja regionálna turistika.

23. učivo – Slovenská republika

Viacero regiónov, ktoré majú podobné vlastnosti, tvorí národ. Národje spoločenstvo ľudí, ktorých spája jazyk, história, územie a kultúra. V modernom svete je zvykom, že každý národ má svoj vlastný štát. My sme Slováci a žijeme v Slovenskej republike, ktorá vznikla 1.1. 1993. Okrem nás tu žijú aj Maďari, Česi, Poliaci, Rómovia a iní. Naša vlasť má bohatú minulosť, kultúru a zvyky. Zachovali sa nám viaceré prírodné a historické pamiatky. Narodilo sa tu veľ osobností. Máme aj krásnu prírodu. Toto všetko robí zo Slovenska dobré miesto pre život.

24. učivo – Štátne symboly SR

Tak ako majú obce a mestá svoje symboly, majú ich aj štáty. Úlohou štátnych symbolov je reprezentovať daný štát. Štátnymi symbolmi SR sú: štátna vlajka, štátny znak, štátna hymna a štátna pečať.

Naše symboly odkazujú na minulosť krajiny – na veľkomoravské obdobie a časy revolúcie v 19. storočí. K štátnym symbolom sme povinní sa správať úctivo. Za hanobenie symbolov môže byť až trojročné väzenie.

Štátna vlajka: tvoria ju tri vodorovné rovnako široké pruhy, od vrchu bielej, modrej a červenej farby. Na ľavej strane sa nachádza slovenský štátny znak.

Štátny znak: na červenom štíte je umiestnený strieborný dvojkríž, ktorý stojí na prostrednom vyvýšenom pahorku modrého trojvršia.

Štátna hymna: tvoria ju prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. Text vytvoril Janko Matuška na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Počas spevu hymny úctivo stojíme a muži si zložia pokrývku hlavy. Používa sa pri významných príležitostiach.

Štátna pečať: je okrúhla, v strede je slovenský štátny znak a po obvode je nápis Slovenská republika. V dolnej časti je lipový lístok.

25. učivo – Štátne sviatky a pamätné dni v SR

Počas roka si máme niekoľko dní, kedy si pripomíname významné udalosti z dejín nášho štátu, z dejín sveta alebo ide o cirkevný sviatok. Každý štát má iné sviatky a má ich aj iný počet.

Štátny sviatok – je to významný deň, ktorý súvisí s dejinami Slovenskej republiky. V tento deň sa nepracuje.

Deň pracovného pokoja – udalosti zo svetových dejín alebo štátom uznané cirkevné sviatky. V tento deň sa nepracuje.

Pamätný deň – deň, keď si pripomíname nejaké významné udalosti alebo osobnosti. V tento deň sa pracuje.

Štátnych sviatkov má SR päť:

1.január – Deň vzniku Slovenskej republiky; 5. júl – Sviatok svätých Cyrila a Metoda; 29. august – Výročie Slovenského národného povstania (SNP); 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky; 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Dní pracovného pokoja máme desať: 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi); Veľký piatok; Veľkonočný pondelok; 1. máj – Sviatok práce; 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom; 15. september – Sedembolestná Panna Mária; 1. november – Sviatok všetkých svätých; 24. december – Štedrý deň; 25. december – Prvý sviatok vianočný; 26. december – Druhý sviatok vianočný

26. učivo – Európska únia

S myšlienkou na zjednotenie Európy prišli politici po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945. Plán hospodárskej spolupráce sa zrodil v hlavách Francúza Monneta a Nemca Schummana. Základom dnešnej Európskej únie bolo Európske hospodárske spoločenstvo. Založili ho Nemci, Francúzi, Belgičania, Taliani a iní. Postupne sa pridávali ďalšie štáty. Zmenil sa aj názov na Európska únia.

V roku 2004 sa pridalo 10 štátov, medzi nimi aj Slovensko. Nateraz poslednou krajinou, ktorá sa pridala, je Chorvátsko. V Európskej únii je teraz 28 krajín. Niektoré z krajín používajú spoločnú európsku menu – euro. Slovensko používa euro od roku 2009. Väčšina krajín EÚ je súčasťou Schengenskéhopriestoru. Znamená to, že nás nikto nekontroluje na hraniciach. Členstvo v EÚ prináša krajinám výhody (ekonomické, hospodárske, turistické...), ale aj nevýhody (hospodárske, obmedzenie samostatnosti).