Ján Pavol II.
(* 18. máj 1920 - † 2. apríl 2005)
Ján Pavol II. sa ako Karol Wojtyla narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove v Poľsku. Od roku 1938 študoval na
Jagelovskej univerzite v Krakove polonistiku a filozofiu. Po zatvorení univerzity cez vojnu pokračoval v štúdiách súkromne, pričom pracoval v
kameňolome a neskôr v chemickej továrni. Od roku 1942 sa začal pripravovať štúdiom teológie na kňazské povolanie. Za kňaza bol vysvätený
1. novembra 1946. O dva roky neskôr dovŕšil štúdium na inštitúte Angelicum v Ríme doktorátom.
Od roku 1948 pôsobil ako kňaz vo farnosti v Niegowiciach a farár v Krakove. Od roku 1951 pokračoval v štúdiu na Jagelovskej univerzite a
pôsobil tiež ako univerzitný kaplán. O rok neskôr začal prednášať etiku v kňazskom seminári v Krakove a od roku 1956 pôsobil ako profesor
na Katolíckej univerzite v Lubline. V roku 1958 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Krakove a o päť rokov neskôr sa stal krakovským
arcibiskupom - metropolitom. 29. mája 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.
Široko rozvinul pastoračnú činnosť medzi študentmi a mladými ľuďmi. Zaujímal sa o problémy svojich súčasníkov, o vedu , kultúru, umenie
a spoločenský život. Mal veľmi rád šport, ba športoval pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo. Písal básne, divadelné hry, články, knihy.
Po náhlej a nečakanej smrti pápeža Jána Pavla I. (ktorý bol v pápežskej službe iba 33 dní) konkláve kardinálov 16. októbra 1978 zvolilo
Karola Wojtylu za 264. pápeža. Po štyri a pol storočí sa stal prvým pápežom netalianskeho pôvodu. Jeho pôsobiskom prestal byť Krakow a
stala sa ním svetová cirkev a celý svet. Pontifikát Jána Pavla II. je tretím najdlhším v histórii.
Najkritickejším dňom v jeho živote bol 13. máj 1981, keď na Námestí sv. Petra v Ríme naňho Mehmet Ali Agca spáchal atentát . Dátum
atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie vo Fatime, kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu
života.
Ján Pavol II. bol veľkým "cestovateľom" na pápežskom stolci. Jeho pastoračné cesty do množstva krajín na všetkých kontinentoch sa stali
pre neho symbolické. Pápež aktívne pracoval aj na diplomatickom poli. Výraznou mierou prispel k pádu komunizmu vo svojej rodnej krajine,
angažoval sa za rozširovanie slobody po celom svete, protestuje proti trestu smrti, snaží sa o oslobodenie politických väzňov, o
sprostredkovanie mieru v bojujúcich krajinách. Jeho ďalším významným posolstvom je snaha o ekumenizmus. V roku 1986 navštívil ako prvý
pápež rímsku synagógu, vyjadril ľútosť nad historickým podielom cirkvi na vzniku antisemitizmu, ospravedlnil sa za chyby cirkvi, očistil meno
Galilea Galileiho, uctil si reformátora Martina Luthera. Vydal viacero sociálnych encyklík.
Americký časopis Time ho v roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval za kampaň v prospech
rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt na cenu Európan roka 2002.
Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďalším chorobám v prvú sobotu po Veľkej noci, 2. apríla 2005, o 21:37
miestneho času (19:37 GMT). Svoje posledné slová adresoval mladým ľuďom. Povedal: "Hľadal som vás a teraz ste vy našli mňa. Ďakujem
vám".
Veľa cestoval po Európe a iných svetadieloch a zbieral skúsenosti, ktoré mu pomáhali v jeho pastoračnom učinkovaní. Slovensko navštívil
pápež Ján Pavol II. trikrát - v rokoch 1990, 1995 a v septembri 2003.
1. 22. apríla 1990
- Pápež Ján Pavol II. celebroval svätú omšu na Letisku Bratislava-Vajnory.
- V príhovore vyjadril presvedčenie, že dvojitá láska k Panne Márii a Petrovmu nástupcovi je vzácnym dedičstvom svätých vierozvestov
Cyrila a Metoda.
2. 30. júna - 3. júla 1995
- Pápež Ján Pavol II. navštívil viaceré mestá Slovenska - Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov, Spišskú Kapitulu, Levoču, Poprad
a Vysoké Tatry - a stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a stovkami tisíc veriacich.
- V Košiciach kanonizoval troch blahoslavených - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.
3. 11. - 14. septembra 2003
- Pápež Ján Pavol II. navštívil Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu.
- V Banskej Bystrici na Námestí SNP ho vítalo zhruba 50 000 pútnikov.
- V Rožňave slúžil omšu na základe príslovia "slová poučujú, skutky priťahujú". V Bratislave blahorečil dvoch mučeníkov
komunistického režimu Vasiľa Hopka a Zdenku Schelingovú.
18. apríla 2005 sa o pol piatej večer začala konkláve. O 25 hodín nato – desať minút pred 18. hod. – začal stúpať z komína Sixtínskej
kaplnky dym a rozozvučali sa zvony. Novým pápežom sa stal kardinál Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI. Slávnostná inauguračná
svätá omša prebehla v nedeľu 24. apríla 2005.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta