Táles z Milétu
(* okolo 624 pred Kr. - † okolo 546 pred Kr.)
Hovorí sa, že kolískou našej západnej, európskej civilizácie, je antické Grécko. Tak ako dieťa dorastá do veku, kedy sa pýta na príčiny
vecí, kladie zvedavú otázku „Prečo? “, začali sa aj starí Gréci pýtať na príčiny a súvislosti prírodných javov, a stali sa tak
zakladateľmi vedeckého myslenia. Nie že by ľudstvo dovtedy nebolo spoznávalo a neskúmalo prírodu.
Už dávni Sumerovia, Babylónčania a Egypťania, ale aj Indovia a Číňania nazhromaždili množstvo astromických, fyzikálnych a matematických
poznatkov. Neusilovali sa však o ich logické, rozumové vysvetlenie, uspokojili sa s mýtmi, alegóriami alebo všeobecno-filozofickým pohľadom na
svet. Gréci prevzali mnoho zo znalostí a skúseností predovšetkým Babylónčanov a Egypťanov, ale pristupovali k nim novým spôsobom, snažili
sa ich vysvetľovať a využívať.
Prvým európskym vedcom - filozofom, matematikom a fyzikom – bol Táles z Milétu. Je považovaný za zakladateľa tzv. iónskej filozofie a za
jedného z legendárnych siedmich mudrcov. Magické číslo sedem prevzali Gréci od Babylóčanov, ktorí pozorovali na oblohe sedem planét
(počítali k nim aj Slnko aj Mesiac), poznali sedem kovov a sedem dní v týždni.
Mesto Milét ležalo na pobreží malej Ázie, teda na rozmedzí dvoch svetadielov a dvoch kultúr, a bolo jedným z prvých stredísk gréckej
vzdelanosti. Táles bol učený muž, dobre oboznámený s kultúrou Predného Východu. Sám vraj pochádzal z fénickej rodiny, cestoval do Egypta a
Babylónie, kde spoznal umenie chaldejských mágov. Tí zistili, že zatmenie slnka sa opakuje vždy po 18 rokoch a 11 dňoch (perioda saros). Tento
poznatok zrejme Tálesovi umožnil, aby predpovedal na 28. mája 585 pred n. l. zatmenie slnka. Skutočne k nemu došlo, práve počas bitky medzi
lydským a médskym vojskom a Tálesova predpoveď urobila na jeho súčasníkov veľký dojem. Podľa tieňa, ktorý vrhla Zem pri zatmení Mesiaca
Táles usúdil, že Zem má tvar gule. Vedel tiež, že rovina ekliptiky, v ktorej leží súhvezdie zverokruhu, je vzhľadom k rovine rovníka
naklonená. Ako prvý nám Táles zanechal správy o prejavoch elektriny a magnetizmu. Popísal priťahovanie malých telies jantárom po
predchádzajúcom trení (jantár sa po grécky povie elektrón) a zmieňuje sa aj o zvláštnom kameni z okolia mesta Magnesie, magnetovci. Hovorí o
ňom, že musí mať dušu, pretože hýbe železom.
Na cestách do Egypta získal Táles rozsiahle vedomsti z geometrie a ďalej ich rozvinul. Dodnes sa učíme Tálesovu vetu o tom, že trojuholník
zostrojený nad priemerom je pravouhlý. Táles poznal i vlastnosti podobných trojuholníkov a vedel z ich pomocou merať výsku pyramíd a
vzdialenosti lodí na mori. Ako prvý si tiež uvedomil význam matematických dôkazov – vedel, že priemer rozdeľuje kruh na dve rovnaké časti,
ale považoval ze nevyhnuté to logicky dokázať. Aby svojich spoluobčanov presvedčil, že veda môže prinášať i praktický úžitok, odhadol z
dlhodobých meteorologický pozorovaní, kedy bude bohatá úroda olív, investoval do lisov oleja, a tak v krátkom čase zbohatol. V svojej obci bol
aj verejne činný, zasahoval do politických záležitostí a presadzoval zjednotenie iónskych Grékov. Ako prírodný filozof sa Táles zamýšľal
nad podstatou sveta. Dospel k záveru, že všetky veci vznikajú zo spoločnej pralátky, za ktorú považoval vodu. Bol pritom ovplyvnený aj
tradíciou a babylonskými mýtmi. Predstava o tom, že všetká rozmanitosť sveta, kamene, rastliny i živočíchy musia mať jednotný, rovnaký
základ, je vlastne veľmi moderná. Dnes vieme, že látka je zložená z atómov a že základným, najjednoduchším z nich, je práve atóm
vodíka. Tálesovi nasledovníci tiež hľadali jednotnú podstatu sveta. Anaximandros (610-546 pred n. l.) ju videl v zvláštnej, jemnej látke,
nazývanej apeiron, primomínajúcej dnešné fyzikálne vákuum, Anaximenes (588-528 pred n. l.) sa domnieval, že všetko vzniká zhusťovaním a
zrieďovaním vzduchu, prípadne pary, Herakleitos z Efezu (540-480 pred n. l.) považoval za základ všetkého oheň ako symbol pohybu a Anaxagoras
(500-428 pred n l.) mal za základ „semená vecí“, ktoré oživuje energia, „nús“. Tálesove spisy, pokiaľ nejaké napísal, sa nezachovali
a o jeho myšlienkach sa dozvedáme len z neskorších odkazov a citácií gréckych filozofov a historikov. Všetci sa však zhodujú v tom, že
Tálesom sa začína grécka veda. O Tálesovi sa tiež rozpráva prvá európska anekdota. Keď vraj raz kráčal so zrakom upretým k oblohe,
nedával pozor na cestu a spadol do priekopy. Okoloidúca stará žena to komentovala slovami: „Ako môžeš, Táles, vedieť, čo sa deje na nebi,
keď ani poriadne nevidíš, čo je pri tvojich nohách?“ Našťastie, vždy boli a budú vedci, ktorí budú obracať svoj zrak k oblohe a nebudú
dbať na pozemské priekopy a strasti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta