Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený dňa 19. júna 1889. Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1906 bol podporovateľom Dr. Vavra Šrobára, za čo bol suspendovaný, v roku 1906 odsúdený za poburovanie ľudu proti maďarskej národnosti a v novembri roku 1907 uväznený v Segedíne. Neskôr sa stal predsedom Slovenskej ľudovej strany, ktorá vznikla formálne 20. júla 1913. Od januára 1919 začal vydávať orgán Slovenskej ľudovej strany „Slovák“, ktorý sa stal tlmočníkom národne uvedomelých Slovákov.
Vychádzal až do roku 1945. V otvorenom liste z 22. augusta 1919 ministerskému predsedovi V. Tusarovi poukazuje na neprijateľné koloniálne spôsoby českej vlády na Slovensku. 28. augusta 1919 odišiel do Paríža, aby predložil na mierovej konferencii sťažnosti Slovákov na následky začlenenia Slovenska do česko-slovenského štátu bez autonómie, ktorá mu bola zaručená dohodou v Pittsburgu.
17. októbra 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). V parlamentných voľbách v roku
1925 sa HSĽS stala najsilnejšou politickou stranou na Slovensku so ziskom 34,3 % hlasov. V novembri 1927 poslanci SĽS vystúpili zo spoločného
parlamentného klubu s Čs. stranou lidovou. A. Hlinka to odôvodnil vernosťou programu autonómie Slovenska, ako aj nesplnením dohody o zriadení
troch slovenských katolíckych gymnázií. 16. októbra 1932 vo Zvolene A. Hlinka a M. Rázus vytvorili autonomistický blok v záujme autonómie
Slovenska. Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.
Pozri nižšie aj ďalšie osobnosti
Slovenska.