Octavia Hillová - osobnosť sociálnej práce

Octavia Hillová - osobnosť sociálnej práce

Významná britská sociálna pracovníčka Octavia Hillová sa narodila 3.decembra 1838 v anglickom meste Wisbech ako tretia dcéra obchodníka Jamesa Hilla a jeho tretej manželky Caroline Southwood Smithovej. Veľký vplyv v jej výchove na jej neskoršie sociálne cítenie mal starý otec, Thomas Southwood Smith, ktorý bol jedným z popredných reformátorov verejného zdravia viktoriánskej doby.

Ďalším veľkým zdrojom inšpirácie pre Octaviu boli jej rodičia, ktorí založili priekopnícku materskú školu vo Wisbechu pre najchudobnejšie deti. Octaviina matka zasa napísala dokumenty o vzdelávaní, ktorými ohromila vtedajšiu spoločnosť. Po tom, čo Octaviin otec skrachoval a upadol do depresií sa matka s dcérami presťahovala do Finchley a neskôr do Londýna. Žili v chudobe a museli začať pracovať.

Mladá Octavia začala prvýkrát pracovať ako 14-ročná na “Ladies Guild”, v remeselnej dielni na výrobu hračiek pre nevzdelané dievčatá a ženy, kde ich usmerňovala. V tejto práci nabrala prvotné skúsenosti s prácou s chudobnými ľuďmi, čo bolo pre dievča z intelektuálnej vrstvy veľmi dobrou skúsenosťou. Všadeprítomná londýnska chudoba ju zdesila a inšpirovala pomáhať chudobným. Octavia začala robiť nedeľné výlety pre chudobné deti a bola členkou zboru Lincolnovej kaplnky. Na jej sociálne cítenie pôsobil tiež veľký teológ a sociálny inovátor Frederick Denison Maurice. Keď Octaviina matka odišla z Londýna k starému otcovi, Octavia ostala v Londýne a pokračovala v práci v dielni na výrobu hračiek. Z ťažkej pozície ju a jej zverenkyne vytiahol F.D.Maurice, ktorý urobil klasifikačné kurzy pre pracujúce ženy kvôli práci v mužskom pracovnom kolégiu a Octavia sa tam stala sekretárkou. Popri tejto práci sa venovala výučbe, pracovala so ženami vo výrobe hračiek a doučovala ich. Rozvíjala aj svoje umlecké sklony ako pisárka v galérii. Pracovala bez oddychu a dovolenky.

Viktoriánska éra, počas ktorej Octavia žila, bola obdobím blahobytu v Anglicku. Obyvateľstvo Anglicka sa zdvojnásobilo, zažilo vlnu cholery, zlatú horúčku v Austrálii a priemyselný rozvoj. Čoraz viac rástla vzdelaná stredná vrstva, s ňou ale aj vrstva tých najchudobnejších. Chudobní ľudia v Londýne žili buď na uliciach alebo v chudobincoch. Pracovali v otrasných podmienkach za nedostatočný plat, vykonávali najťažšie a najhoršie práce. Život v chudobinoch bol často neznesiteľný, oddeľoval rodiny od seba a pracovať v nich museli aj deti.

Octavia Hillová zomrela 13.augusta 1912 v Londýne, ale jej odkaz pretrval dodnes.

DIELO V OBLASTI SOCIÁLNEJ PRÁCE

SOCIÁLNE BÝVANIE

Ťažký život najchudobnejších vo viktoriánskej dobe nebol Octavii ľahostajný a preto sa čoraz viac angažovala v pomoci ľuďom na okraji spoločnosti. Hillová sformulovala program na zlepšenie bývania najchudobnejších ľudí. Stala sa spoločníčkou Johna Ruskina, ktorý na jej podnet investoval zdedené peniaze a kúpil tri nájomné domy pre robotníkov pri ulici Marylebone High Street. Tie dal do správy Octavii, ktorá zmenila dovtedajší systém nájomcov bytov. Zmena spočívala v týždennom platení nájomného priamo do rúk Octavie a dobrovoľníkov, ktorí sa zároveň zaujímali aj o ich osobný život a návrhy na zlepšenie a opravy bývania. Nájomné domy rozšírila a zrekonštruovala, zaviedla pravidelnú údržbu a čistenie, čo vo vtedajšej dobe nebolo bežné. Ostatní majitelia budov len vyberali nájomné a o údržbu domov nedbali. Preto jej program zaznamenal úspech a prilákal investorov, ktorí kúpili nájomné domy a prenajímali jej ich len s pravidelným 5% ziskom.

Postupne pri zvyšujúcom sa zisku z prenájmu pri týchto domoch dala postaviť ihriská alebo peniaze investovala do projektov pre chudobných. Základom v týchto domoch bol komunitný spôsob života so spoločnými remeselnými dielňami, klubmi, halami a ihriskami. Hillová tvrdila, že chudobní nepotrebujú almužnu, ale podporu priateľov a vytváranie príležitostí, vďaka ktorým sa stanú plnohodnotnými občanmi. Preto ich ona a jej dobrovoľníci navštevovali a snažili sa pomôcť im s alkoholizmom, nechuťou k práci i osobnými problémami.

Svoje umelecké a spisovateľské schopnosti využila na propagáciu svojich projektov. Prostredníctvom série “Listy spolupracovníkov”, novinovými a časopisovými článkami, osobným kontaktom získala množstvo finančných podporovateľov a priaznivcov, keďže jej programy prinášali prácu najchudobnejším a investorom vynášali pravidelný zisk. Investorov pribúdalo a tak v roku 1874 spravovala so svojimi spolupracovníkmi 15 programov bývania, v ktorých bývalo vyše 3000 nájomníkov. Popritom Hillová napísala dve diela o svojej práci, ktoré patria k prvým dielam teoretickej sociálnej práce- Homes of the London Poor (1875) a Our common land and other essays (1878).

Hillová začala aj kampaň za sprístupnenie verejného priestoru. Išlo o prístup k spoločnej pôde a prepracovanie nepoužívaných pohrebísk na verejné parky a otvorenú pôdu. Bola zapálenou bojovníčkou za mnohé projekty v rámci verejných priestranstiev a zachovania pôvodných parkov. V roku 1877 sa rozišla so svojím spoločníkom Johnom Ruskinom a zároveň dostala kolaps organizmu. Pre vážny zdravotný stav musela tri roky odpočívať a tak cestovala.

ĎALŠIE PROJEKTY

V roku 1884 začala spravovať mnohé pozemky, ktoré patrili cirkvenej organizácii Ecclesiastical Commissioners v Southwarku. Na tomto mieste vystavala Octavia Hillová v roku 1888 domčeky Red Cross so záhradou a halou. V roku 1906 v spolupráci s Ecclesiastical Commissioners zrealizovala projekt Walworth Estate, pri ktorom postavili 790 domčekov a trojpodlažných nájomných domov.

Octavia Hillová úzko spolupracovala s Robertom Hunterom, čestným tajomníkom Commons Preservation Society na mnohých projektoch. Väčšina z nich sa týkala Londýna a jeho okolia. V roku 1895 Octavia spolu s Hunterom a Hardwickom Rawnsleyom založili spolok The National Trust for Places of Historic Interest or Natural Beauty, ktorý mal za úlohu nakupovať a starať sa o historické a prírodné pamiatky navždy a pre všetkých. Spolok mal množstvo darcov, ktorí mu darovali svoje pozemky, aj dobrovoľných pracovníkov. Tento spolok,ktorý založila Octavia je aktívny dodnes. V súčasnosti má vyše 3,5 milióna členov a vo svojom vlastníctve a opatere má viac ako 600 000 akrov pozemkov vo Veľkej Británii, 700 míľ pobrežia a viac než 200 budov a záhrad.

Najdôležitejším prínosom Octavie Hillovej bol nový pohľad na človeka ako na celok po všetkých stránkach s dôležitým vplyvom prostredia na sociálne problémy jednotlivca, čo vyzdvihla na zasadaní Social Science Association v roku 1869. Tvrdila, že: “K poznaniu človeka je treba vedieť o ňom viac, ako iba to, že je opilec alebo prostitútka. Spoznať jeho povahu možno iba vtedy, ak poznáme históriu jeho života a utrpenia, ak poznáme aj jeho nádeje, ak vieme kde ho čaká nebezpečenstvo, ak vieme aké si robil kedysi životné plány, alebo aké by si ich bol robil, keby sa mu dostalo povzbudenia. Naše spomienky a nádeje sú v našom živote často dôležitejším činiteľom, ako si myslíme.” Hillová svojou prácou zmenila prístup verejnosti k sociálnej práci, ktorá bola dovtedy považovaná za akt súcitu a milosrdenstva, ale začína sa chápať ako nový prístup ako vyviesť jednotlivca z biedy.

Svoje názory presadzovala vo verejnej Royal Commission on the Poor Law, kde zasadala. Mala negatívny vzťah ku charite a verejnej sociálnej starostlivosti. Odmietala verejné sociálne bývanie pretože sa obávala rozdelenia obyvateľstva na skupinu tých, čo žijú v ghettách a tých druhých. Bola toho názoru, že pokiaľ človek odmieta vynaložiť vlastné úsilie na svoje napredovanie, tak je pomoc zvonku horšia než žiadna pomoc.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/osobnosti-zivotopisy/17540-octavia-hillova-osobnost-socialnej-prace/