Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic
Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic
Téma: Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic
Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic bol predstaviteľom humanistického písanie – písal básne i prózu. Bol to cestovateľ a patril k jednému z najvýznamnejších šľachtických rodov u nás. Okrem iného sa vyznačoval aj ako horlivý katolík a dvoran kráľa Vladislava II. Jagelovského.
Život
Bohuslav Hasištejnský sa narodil niekedy v roku 1461 v Hasištejn pri Kadani, a zomrel v tom istom meste vo veku 48-49 rokov, 14. novembra 1510. Jeho otcom bol Mikuláš II. Hasištejnský a matka Žofia zo Žerotína. Od roku 1475 študoval v talianskej Bologni , potom od roku 1478 vo Iridentu , aby sa o rok neskôr opäť vrátil na bolognskou univerzitu. Doktorát z kánonického práva ale získal až z univerzity vo Ferrare roka 1482.
Roku 1483 sa stal prepoštom kráľovskej kapituly na Vyšehrade. Tento post bol cirkevný. Od roku 1487 ale už začína pracovať na Pražskom hrade ako sekretár v Českej kráľovskej kancelárii, ktorú vtedy viedol Ján zo Šelnberka . Po Jánovi nastúpil na jeho funkciu Albrecht Libštejnský z Kolovrat, ktorého Bohuslav Hasištejnský kritizoval pre jeho neusporiadaný život. Bohuslav sa osobne poznal s kráľom, udržiavali spolu písomný styk.
V dnešnej dobe známy palác Smiřických na Malostranskom námestí si Bohuslav kúpil kvôli svojej dvorskej službe.
V rokoch 1490 až 1491 začal cestovať. Navštívil Bavorsko, Miláno, Janov, Rím, Pisu, Bologna aj Benátky. Z Benátok sa vydal na cestu po Stredozemnom mori, čo mu umožnilo navštíviť Krétu, Cyprus a Levante. V rámci tohto cestovania zavítal tiež do Palestíny, Sýrie, navštívil Sinajský polostrov aj Egypt. Pre jeho cestovanie naprieč Stredozemným morom sa mu začalo hovoriť Český Odysseus.
Vďaka povolenie kutat striebro na hasištejnsko-Přísečnická panstva sa stal nezávislým a mohol stráviť svoj intelektuálskej život na hrade Hasištejn , kde založil humanistickú školu a tiež jednu z najväčších súkromných knižníc vtedajšej Európy – obsahovala na 800 zväzkov.
Zomrel v ústraní 14. novembra 1510.
Dielo
Carmen heroicum ad imperator et Christianos reges de bello contra Turcas inferendo
- Pretože autor písal výhradne latinsky, aj jeho diela sa dochovala v latinčine. Názov tohto diela môžeme preložiť ako Báseň heroická cisárovi a kresťanským kráľom o vojne proti Turkom. V nej autor vyzýva panovníkmi do boja proti Turkom.
De propriis Germanorum inventis
- V tejto básni autor oslavuje dva úplne nesúvisiace nemeckej vynálezy. Prvým je kníhtlač a druhým je strelný prach.
Ad sanctum Wenceslaum satyra
- V tejto satire autor kritizuje úpadok mravov osôb žijúcich v jeho dobe a obracia sa k svätému Václavovi. V preklade by sme dielo mohli nazvať Žaloba k sv. Václavovi na mravy Čechov, vyšla aj v knihe s názvom Satira k Sv. Václavovi. Občania za čias svätého Václava boli podľa autora usporiadaní, a preto sa obracia práve k tomuto panovníkovi. Hoci predtým ľudia trpeli hladom a sužovali ich choroby ako napríklad mor, v súčasnosti (kedy žil básnik) trpia skôr ľudská duša.
Ad quattuordecim auxiliatores
- V tejto básni sa autor prihovára k patrónom františkánskeho kláštora v Kadani, ktorí sú Takzvaní ako Štrnásť sv. pomocníkov.
De situ Prágai et incolentium moribus
- V tomto diele autor rozpráva o položenie Prahy a znovu sa vracia k téme mravného úpadku – tentoraz pražských obyvateľov.
De miseria humana
- Aj tento traktát je založený na zlých ľudských vlastnostiach, tentoraz ide o ľudskú úbohosť a všetko, čo človek za svojho života – od narodenia až po svoju smrť – napácha. Menovite ide o vojny a mučiace nástroje, ktoré majú slúžiť na to, že jeden človek trápi iného. Kniha býva vydávaná pod názvom O ľudskej úbohosti.
de avaritia
- Tieto básne pojednávajú o lakomstvo.
Vivimus et bibimus
- V preklade Žime a pime. Autor v nich opisuje, ako sa rozpaľuje pitím vína.